10Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí
a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.
(*)
("Podsvetie", šeól, je miesto mŕtvych. "Svätý", hebr. "tvoj miláčik", ktorého ty miluješ. "Porušenie", hebr. "šahát", značí jamu, hrob, ale i porušenie tela, rozklad, hnitie.)
(*)
(Nevieme, kedy a za akých okolností vznikol tento žalm. Autorom je Dávid, o čom svedčí nadpis žalmu, sv. Peter (Sk 2,25) a sv. Pavol (Sk 13,35). Žalm je mesiášsky, a to direktne, priamo. To znamená, že sa celý žalm vo vlastnom zmysle a v prvom poňatí vzťahuje na Mesiáša a len ohraničene a čiastočne ho možno chápať o Dávidovi. Sv. Peter uvádza 10. verš tohto žalmu ako prorockú predpoveď Kristovho zmŕtvychvstania. Podobne aj sv. Pavol tvrdí, že 10. verš sa splnil v Spasiteľovom zmŕtvychvstaní.)