Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

Blažený, kto pamätá na bedára;
v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive,
urobí ho šťastným na zemi
a nevydá ho nepriateľom napospas.

Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne,
v chorobe sníme z neho všetku slabosť.

Volám: "Pane, zmiluj sa nado mnou,
uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe."

Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne:
"Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?"

A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne,
v srdci hromadí zlobu
a potom odíde von a ohovára ma.

Moji nepriatelia si šuškajú proti mne
a zmýšľajú zle o mne:

"Už ho prikvačila zlá choroba;
a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane."

Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval
a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou;
pomôž mi vstať a ja im odplatím.

Z toho poznám, že ma máš rád,
ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou.

Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný,
a naveky ma postavíš pred svoju tvár.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
od vekov až naveky. Staň sa. Amen.