Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji.
Dávidova poučná pieseň.

Čuj, Bože, moju modlitbu
a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj:

pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený,

zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

Srdce sa vo mne chveje
a padá na mňa hrôza predsmrtná.

Úzkosť a triaška idú na mňa
a zmocňuje sa ma des.

A tak si hovorím: "Ktože mi dá holubičie krídla,
aby som mohol odletieť a odpočinúť si?

Aby som mohol utiecť do diaľav
a pobudnúť v samote?

Vyčkávam, kto by ma zachránil
pred búrkou a víchricou."

Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ;
bo v meste vidím násilie a hádky.

Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola;

v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady
a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.

Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ,
to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí,
azda by som sa pred ním skryl.

Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň,
môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.

S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok;
v sprievode sme kráčali Božím domom.

Smrť nech sa vrhne na nich
a do podsvetia nech zídu zaživa,
lebo zloba je v ich príbytkoch,
je medzi nimi uprostred.

Ja však budem volať k Bohu
a Pán ma zachráni.

Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať
a vypočuje môj hlas.

Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia,
lebo ich je mnoho proti mne.

Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí,
on, ktorý je spred vekov.

Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom
a porušuje zmluvu.

Jeho slová sú hladšie ako maslo,
ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej,
ale sú to vytasené meče.

Zlož svoju starosť na Pána
a on ťa zachová;
a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.

Ty ich však, Bože, zhodíš do priepasti skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní;
ale ja dúfam v teba, Pane.