Z74,12-17
12

Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov
a spásne skutky konal na zemi.

13

More si svojou mocou rozdvojil
a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách.

14

Leviatanovi si hlavy roztĺkol,
za pokrm si ho dal morským obludám.

15

Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom
a vyschnúť riekam nevysychajúcim.

(*) (Hovorí sa o východe z Egypta. "Draci a Leviatan" sú Egypťania pobití v Červenom mori. "Žriedla a potoky" - porov. Ex 17,1-7; Nm 20,1-13. "Riekam nevysychajúcim", narážka na zázračný prechod cez Jordán.) 16

Tvoj je deň, tvoja je aj noc,
ty si utvoril nebeské svetlá i slnko.

17

Ty si zemi ustanovil hranice;
že je leto a zima, to si ty zariadil.

(*) (Udalosti, ktoré sa v žalme opisujú, sú pravdepodobne z časov, keď izraelský národ prežil hroznú katastrofu, ktorú mu pripravil babylonský kráľ Nabuchodonozor. Išlo by teda o udalosti po r. 587 pr. Kristom (2 Kr 25,1 n.; 2 Krn 36,1 n.; Jer 52,1 n.).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 73)   Dopredu (Ž 75)

Obsah