Zbormajstrovi. Na nápev "Lisy".
Žalm Koreho synov.

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov;

túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému.

Veď aj vrabec si nájde príbytok
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.

Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome
a bez prestania ťa velebia.

Blažený človek, ktorému ty pomáhaš,
keď sa chystá na svätú púť.

Až pôjdu vyprahnutým údolím,
premenia ho na prameň,
lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.

Stúpajú a síl im stále pribúda,
až na Sione uvidia Boha najvyššieho.

Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu,
vypočuj ma, Bože Jakubov.

Bože, náš ochranca, pohliadni
a pozri na tvár svojho pomazaného.

Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha
ako prebývať v stanoch hriešnikov.

Lebo Pán, Boh, je slnko a štít,
milosť a slávu udeľuje Pán;
neodoprie dobro tým,
čo kráčajú v nevinnosti.

Pane zástupov, blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Zbormajstrovi. Žalm Koreho synov.

Pane, svojej krajine si preukázal milosť,
Jakuba si zbavil poroby.

Svojmu ľudu si odpustil vinu
a zakryl si všetky jeho hriechy.

Všetok hnev si v sebe potlačil
a zmiernil svoje rozhorčenie.

Obnov nás, Bože, naša spása,
a odvráť od nás svoj hnev.

Vari sa chceš hnevať na nás naveky
a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať?

Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás,
aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať?

Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo
a daj nám svoju spásu.

Budem počúvať, čo povie Pán, Boh;
on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým
a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne.

Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja,
a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.

Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom,
spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.

Vernosť vyrastie zo zeme,
spravodlivosť zhliadne z neba.

Veď Pán dá požehnanie
a svoje plody vydá naša zem.

Pred ním bude kráčať spravodlivosť
a po stopách jeho krokov spása.