Žalm Koreho synov. Pieseň.
Základy má na posvätných vrchoch;

brány Siona miluje Pán
nad všetky stany Jakuba.

Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie.

Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú;
Filištínci, Týrčania a Etiópčania:
tí všetci sa tam zrodili.

A o Sione sa bude hovoriť: "Ten i tamten sa na ňom narodil
a sám Najvyšší mu dal pevné základy."

Pán zaznačí do knihy národov:
"Títo sa tam zrodili."

A spievajú ako pri tanci:
"V tebe sú všetky moje pramene."

Pieseň. Žalm Koreho synov. Zbormajstrovi.
Má sa spievať na nápev "Machalat".
Poučná pieseň od Emana Ezrachitu.

Pane, ty Boh mojej spásy,
dňom i nocou volám k tebe.

Kiež prenikne k tebe moja modlitba,
nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Moja duša je plná utrpenia
a môj život sa priblížil k ríši smrti.

Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu,
majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.

Moje lôžko je medzi mŕtvymi,
som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch,
na ktorých už nepamätáš,
lebo sa vymanili z tvojej náruče.

Hádžeš ma do hlbokej priepasti,
do temravy a tône smrti.

Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie,
svojimi prívalmi si ma zaplavil.

Odohnal si mi známych
a zošklivil si ma pred nimi.
Uväznený som a vyjsť nemôžem,

aj zrak mi slabne od zármutku.
K tebe, Pane, volám deň čo deň
a k tebe ruky vystieram.

Či mŕtvym budeš robiť zázraky?
A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?

Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote
a na mieste zániku o tvojej vernosti?

Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch
a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?

Ale ja, Pane, volám k tebe,
včasráno prichádza k tebe moja modlitba.

Prečo ma, Pane, odháňaš?
Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár?

Biedny som a umieram od svojej mladosti,
vyčerpaný znášam tvoje hrôzy.

Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil
a zlomili ma tvoje hrozby.

Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava
a zvierajú ma zovšadiaľ.

Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa,
len tma je mi dôverníkom.