4Toto hovorí Pán, môj Boh: "Stráž stádo určené na porážku, 5ktoré majitelia nemilosrdne porážajú. Jeho kupci hovoria: »Nech je zvelebený Pán, zbohatol som;« jeho pastieri nemajú nad ním zľutovania. 6Ani ja už nebudem mať zľutovania nad obyvateľmi krajiny" - hovorí Pán, "ale sám vydám ľudí, každého do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa; spustošia krajinu, ale ja ich nevytrhnem z ich ruky." (*) (Stádo zvýrazňuje prorokov národ a volá sa stádom na porážku preto, lebo ho vlastní vodcovia nivočia. Vodcovia sa tu volajú majiteľmi, kupcami, pastiermi. Pretože títo nemali zľutovania nad stádom, ani Boh sa nezľutuje nad nimi.)

7Preto, chudobní stáda, pásol som stádo na porážku. I vzal som dve palice, jednu som nazval Vľúdnosť, druhú som nazval Puto. Pásol som teda stádo. (*) (Pastierom vyvoleného národa bol sám Boh a prorok svojím správaním len zvýrazňuje, ako sa Boh staral o svoje stádo. Prorok sa ujíma pastierskeho úradu, aby ochránil stádo od tých, čo ho ničia. Palica, ktorú nazval Vľúdnosť, predstavuje priazeň, ktorou Boh viedol svoj ľud; druhá, zvaná Puto, zasa Božiu starostlivosť o to, aby stádo zostalo jednotné a nerozpŕchlo sa.) 8Za mesiac som odstránil troch pastierov. Potom mi duša bola netrpezlivá s nimi, ale aj ja som sa odcudzil ich duši. (*) (Odstránil nesvedomitých vodcov, ktorí sa vo verši 5 spomínajú menami "majitelia, kupci a pastieri"; ale stádo bolo tiež spoluvinné s pastiermi, preto ho Boh opustil.) 9I povedal som: "Nebudem vás pásť. Čo má zomrieť, nech zomrie; čo má zhynúť, nech zhynie; a ktoré ostanú, nech si vzájomne žerú mäso." 10Vzal som svoju palicu Vľúdnosť a zlomil som ju; tým som zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi. (*) (Zmluvu s národmi, aby neškodili Izraelu, uzavrel Boh, ktorého prorok v symbolickom úkone zvýrazňuje.) 11I stratila v ten deň platnosť. Vtedy zvedeli chudobní stáda, ktorí ma pozorovali, že je to Pánovo slovo. (*) (Tí z národa, čo si všímali Pána, uznali, že nešťastia, ktoré národ stíhajú, sú Božím trestom.)

12Povedal som im: "Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!" Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných. (*) (Pastier dáva výpoveď.) 13Pán mi povedal: "Hoď ju tvorcovi, tú nádhernú mzdu, na akú ma ocenili." Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich v Pánovom dome tvorcovi. (*) (Tridsať strieborných bola cena otroka (Ex 21,32). Pre takého pastiera, akým bol Pán, a za toľké dobrodenia, ktoré národu preukázal, je to naozaj posmešne "nádherná mzda". Pán sám prehlasuje, že touto mzdou nie proroka ocenil národ, ale Boha. Tvorcom sa vo Svätom písme často volá Boh. Ale slovo "tvorca" znamená aj hrnčiara, ktorý z hliny tvorí nádoby. V tomto zmysle sa proroctvo splnilo, keď za 30 strieborných, za ktoré Judáš zradil Spasiteľa, kúpili Hrnčiarovo pole. O poli Zachariáš nehovorí, o tom písal prorok Jeremiáš (Jer 32). Sv. Matúš (27,5-10) uvádza obidve tieto proroctvá, ale po mene spomína len Jeremiáša.) 14Potom som zlomil svoju druhú palicu Puto; tým som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom.

15I riekol mi Pán: "Ešte raz si vezmi výstroj, a to hlúpeho pastiera! (*) (Druhý raz má prorok zvýrazňovať pastiera hlúpeho, bezbožného. Takýmito boli vodcovia, ktorí zavinili úplnú záhubu národa. K výrazom porov. Ez 34,2-8. Zlý pastier pozráža ovciam paprčky, lebo ich bude bezohľadne vodiť po zlých cestách.) 16Lebo, hľa, ja vzbudím v krajine pastiera: čo hynie, o to sa neobzrie, čo sa stratilo, hľadať nebude, čo je zlomené, hojiť nebude, čo ešte stojí, kŕmiť nebude; z tučných bude jesť mäso a pozráža im paprčky.