Zach14,16-19

16Všetci však, čo ostanú z rozličných národov, ktoré išli proti Jeruzalemu, pôjdu sa rok čo rok klaňať kráľovi, Pánovi zástupov, a svätiť sviatok Stánkov. (*) (Meno starozákonného sviatku Stánkov len označuje sviatky nového Božieho kráľovstva, ktoré budú svätiť aj obrátení pohania.) 17Ak niektoré z týchto rodov neprídu do Jeruzalema klaňať sa kráľovi, Pánovi zástupov, nebude nad nimi pršať. (*) (V proroctvách o mesiášskych časoch dážď a úrodnosť zvýrazňujú duchovné dary.) 18Ak nevystúpi a nepríde ani rod Egypťanov, nebude ani nad nimi (pršať); zastihne ich rana, ktorou Pán udrie národy, čo neprídu svätiť sviatok Stánkov. 19Toto bude trest Egypta a trest všetkých národov, ktoré nepôjdu svätiť sviatok Stánkov.

(*) (Tieto verše sú veľmi nejasné. Možno im azda rozumieť tak, že pre nepriateľov budú zlé časy (tma, zima, ľad), keď Pán príde bojovať za svoj ľud. Ale ani pre Pánov ľud to ešte nebude deň, lebo ešte budú trvať útrapy, no nebude to ani noc, lebo kynie nádej spásy. Až vtedy, keď sa už bude zdať, že prichádza noc záhuby, naraz vznikne svetlo. - V. 6 prekladáme podľa Vulg, lebo v hebr. nedáva zmysel. Ale malou zmenou hebr. textu by tieto dva verše dostali veľmi pekný zmysel: "Až príde Pán, nebude sa striedať deň so studenými nocami". Bude jediný trvalý deň - nie deň a noc - lebo i vo večernom čase bude svetlo.) Kontext   Úvod   Dozadu (Zach 13)   Dopredu (Mal 1)

Obsah