III. Zachariášove proroctvá, hl. 9 - 14

Podobenstvo o pastieroch. -

4Toto hovorí Pán, môj Boh: "Stráž stádo určené na porážku, 5ktoré majitelia nemilosrdne porážajú. Jeho kupci hovoria: »Nech je zvelebený Pán, zbohatol som;« jeho pastieri nemajú nad ním zľutovania. 6Ani ja už nebudem mať zľutovania nad obyvateľmi krajiny" - hovorí Pán, "ale sám vydám ľudí, každého do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa; spustošia krajinu, ale ja ich nevytrhnem z ich ruky." (*) (Stádo zvýrazňuje prorokov národ a volá sa stádom na porážku preto, lebo ho vlastní vodcovia nivočia. Vodcovia sa tu volajú majiteľmi, kupcami, pastiermi. Pretože títo nemali zľutovania nad stádom, ani Boh sa nezľutuje nad nimi.)

7Preto, chudobní stáda, pásol som stádo na porážku. I vzal som dve palice, jednu som nazval Vľúdnosť, druhú som nazval Puto. Pásol som teda stádo. (*) (Pastierom vyvoleného národa bol sám Boh a prorok svojím správaním len zvýrazňuje, ako sa Boh staral o svoje stádo. Prorok sa ujíma pastierskeho úradu, aby ochránil stádo od tých, čo ho ničia. Palica, ktorú nazval Vľúdnosť, predstavuje priazeň, ktorou Boh viedol svoj ľud; druhá, zvaná Puto, zasa Božiu starostlivosť o to, aby stádo zostalo jednotné a nerozpŕchlo sa.) 8Za mesiac som odstránil troch pastierov. Potom mi duša bola netrpezlivá s nimi, ale aj ja som sa odcudzil ich duši. (*) (Odstránil nesvedomitých vodcov, ktorí sa vo verši 5 spomínajú menami "majitelia, kupci a pastieri"; ale stádo bolo tiež spoluvinné s pastiermi, preto ho Boh opustil.) 9I povedal som: "Nebudem vás pásť. Čo má zomrieť, nech zomrie; čo má zhynúť, nech zhynie; a ktoré ostanú, nech si vzájomne žerú mäso." 10Vzal som svoju palicu Vľúdnosť a zlomil som ju; tým som zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi. (*) (Zmluvu s národmi, aby neškodili Izraelu, uzavrel Boh, ktorého prorok v symbolickom úkone zvýrazňuje.) 11I stratila v ten deň platnosť. Vtedy zvedeli chudobní stáda, ktorí ma pozorovali, že je to Pánovo slovo. (*) (Tí z národa, čo si všímali Pána, uznali, že nešťastia, ktoré národ stíhajú, sú Božím trestom.)

12Povedal som im: "Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!" Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných. (*) (Pastier dáva výpoveď.) 13Pán mi povedal: "Hoď ju tvorcovi, tú nádhernú mzdu, na akú ma ocenili." Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich v Pánovom dome tvorcovi. (*) (Tridsať strieborných bola cena otroka (Ex 21,32). Pre takého pastiera, akým bol Pán, a za toľké dobrodenia, ktoré národu preukázal, je to naozaj posmešne "nádherná mzda". Pán sám prehlasuje, že touto mzdou nie proroka ocenil národ, ale Boha. Tvorcom sa vo Svätom písme často volá Boh. Ale slovo "tvorca" znamená aj hrnčiara, ktorý z hliny tvorí nádoby. V tomto zmysle sa proroctvo splnilo, keď za 30 strieborných, za ktoré Judáš zradil Spasiteľa, kúpili Hrnčiarovo pole. O poli Zachariáš nehovorí, o tom písal prorok Jeremiáš (Jer 32). Sv. Matúš (27,5-10) uvádza obidve tieto proroctvá, ale po mene spomína len Jeremiáša.) 14Potom som zlomil svoju druhú palicu Puto; tým som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom.

15I riekol mi Pán: "Ešte raz si vezmi výstroj, a to hlúpeho pastiera! (*) (Druhý raz má prorok zvýrazňovať pastiera hlúpeho, bezbožného. Takýmito boli vodcovia, ktorí zavinili úplnú záhubu národa. K výrazom porov. Ez 34,2-8. Zlý pastier pozráža ovciam paprčky, lebo ich bude bezohľadne vodiť po zlých cestách.) 16Lebo, hľa, ja vzbudím v krajine pastiera: čo hynie, o to sa neobzrie, čo sa stratilo, hľadať nebude, čo je zlomené, hojiť nebude, čo ešte stojí, kŕmiť nebude; z tučných bude jesť mäso a pozráža im paprčky.

Úzkosť Jeruzalema. - 1Výrok. Pánovo slovo proti Izraelu. Hovorí Pán, ktorý rozostrel nebesá a založil zem, ktorý utvoril ducha v človeku: 2"Hľa, ja urobím Jeruzalem opojnou čašou pre všetky okolité národy; ale bude to aj proti Júdsku, keď budú obliehať Jeruzalem. (*) (Opojná čaša má význam ako opojný kalich, Jer 25,15; 51,7. - Ale možno preložiť aj: "prahom závratu" (Vulg). To by znamenalo, že závrat dostane každý, kto chce ten prah prekročiť.) 3V ten deň urobím Jeruzalem priťažkým kameňom pre všetky národy; všetci, čo ho budú dvíhať, celkom sa dodriapu, hoci sa zhromaždia k nemu všetky národy zeme. (*) (Dvíhaním veľkého kameňa skúšali v Palestíne mužovia a mládenci svoje sily. Takto budú svoje sily skúšať pohania na Jeruzaleme, ale bezvýsledne, lebo Pán bude chrániť svoj ľud.) 4V ten deň, hovorí Pán, postihnem každého koňa strachom a každého jazdca šialenstvom. Ale nad Júdovým domom otvorím si oči a všetky kone národov raním slepotou. 5Vtedy si kniežatá Júdu budú v sebe hovoriť: »Nože mi posilni obyvateľov Jeruzalema v Pánovi zástupov, ich Bohu.« 6V ten deň urobím kniežatá Júdu podobnými nádobe s ohňom medzi drevom a horiacej ohnivej fakli medzi snopmi; budú hltať napravo i naľavo všetky okolité národy a Jeruzalem ostane ďalej na svojom mieste, v Jeruzaleme. 7Ale Pán zachráni predovšetkým stany Júdove, aby sláva Dávidovho domu a sláva obyvateľov Jeruzalema nebola popri Júdovi priveľká. 8V ten deň bude Pán štítom nad obyvateľmi Jeruzalema; kolísavý medzi nimi bude v ten deň ako Dávid, Dávidov dom však bude v ich čele ako Boh, ako Pánov anjel.

Nárek nad Mesiášom. - 9V ten deň sa budem usilovať poraziť všetky národy, ktoré pôjdu proti Jeruzalemu. 10Na Dávidov dom však a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosrdenstva a pokorných prosieb; potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli, a budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a horekovať, ako sa horekuje nad prvorodeným. (*) (Obyvatelia nového Jeruzalema, pohnutí milosrdenstvom Pána, budú ho uprosovať. Prebodnutý muž, nad ktorým budú nariekať, je Mesiáš, ktorého utrpenie a smrť už dávno pred Zachariášom predpovedal prorok Izaiáš (53,1-2). Dokazuje to aj sv. Ján evanjelista, ktorý slová tohto verša cituje pri Pánovom umučení (Jn 19,37; Zjv 1,7). Boh hovorí: "Mňa prebodli!", čím sa označuje božstvo budúceho Mesiáša, i keď starozákonní ľudia podobné proroctvá ešte nevedeli v plnom zmysle chápať; porov. o božstve Mesiáša Iz 9,6; Ž 2,7; 45,7; Mich 5,2. Za jedináčikom žialili Izraeliti oveľa viac než za inými deťmi, pretože jeho smrťou vymrel celý rod.) 11V ten deň sa rozmôže nárek v Jeruzaleme ako nárek Adadremonu v údolí Magedo. (*) (Magedo pozri 1 Kr 4,12. Sv. Hieronym píše, že blízko Mageda bolo aj mesto, zvané Adadremon (Adadremmon), ktoré sa v jeho časoch volalo Maximianopolis. Pri Magede padol v boji pobožný kráľ Joziáš (2 Kr 23,29). Za týmto kráľom nariekal celý národ (2 Krn 35,25). K tomuto celonárodnému náreku prirovnáva prorok nárek za zabitým Mesiášom.) 12Nariekať bude krajina, každý rod osobitne. Dávidov rod osobitne a ich ženy osobitne; Nátanov rod osobitne a ich ženy osobitne; (*) (Osobitne sa uvádza pri náreku kráľovský rod Dávida a jeden vedľajší rod, pochádzajúci od toho kráľa. Nátan bol Dávidovým synom (2 Sam 5,14; 1 Krn 3,5; 14,4; Lk 3,31). Podobne rod Léviho a vedľajší levitický rod Semejov, ktorý pochádzal od Léviho syna Gersona (Nm 3,21). Ostatné rodiny národa sa spomínajú len úhrnne vo verši 14.) 13Léviho rod osobitne a ich ženy osobitne; Semejov rod osobitne a ich ženy osobitne. 14Všetky ostatné rody: každý osobitne a ich ženy osobitne.

Očistenie od hriechov. - 1V ten deň bude Dávidovmu domu a obyvateľom Jeruzalema otvorený prameň proti hriechu a poškvrne. (*) (Posvätné očisťovania v Starom zákone prevádzali sa kropením vodou (Nm 8,7; 19,9; Ž 51,9). Podobné proroctvá pozri Ez 36,25; Joel 3,18. Predpovedá sa, že po Mesiášovej smrti bude vždy možno obsiahnuť odpustenie hriechov.) 2A v ten deň - hovorí Pán zástupov, vyhubím z krajiny meno modiel a nebudú viac na ne spomínať. Aj prorokov a ducha nečistoty odstránim z krajiny. (*) (Zo súvisu vidno, že môže byť reč len o falošných prorokoch.) 3A ak bude ešte niekto prorokovať, jeho otec a matka, jeho rodičia, mu povedia: »Neostaneš žiť, pretože si v mene Pána hovoril lož;« a prebodnú ho otec a matka, jeho rodičia, pretože prorokoval. (*) (Porov. Dt 13,6; 18,20.) 4Aj keď budú v ten deň prorokovať, ostanú proroci v hanbe, každý so svojím videním. A aby oklamali, neoblečú si srstený plášť. (*) (Srstený plášť nosili proroci (2 Kr 1,8; Mt 3,4). Falošní proroci mesiášskych čias nebudú ho nosiť, lebo budú chcieť zatajiť svoje bezbožné zamestnanie. Taký prorok radšej povie, že je od mladi otrokom a robí na poli svojho pána.) 5Každý povie: »Nie som prorok; ja som človek, ktorý obrába zem, lebo si ma od mladi kúpil istý človek.« 6A keď sa ho spýtajú: »Čo sú to za rany medzi tvojimi rukami?« - odpovie: »Tie mi zasadili v dome mojich milých.« (*) (Proroci modiel si pri obetách spôsobovali rany; porov. 1 Kr 18,28; Jer 16,6; 48,37. Po takýchto, hoci zacelených ranách, bolo poznať falošného proroka. V nových časoch však títo odtaja, ako sa dostali k ranám, a zase si pomôžu lžou. - Podľa iných sa falošní proroci tiež obrátia, priznajú sa, že rany dostali vo svätyniach modiel, ktoré sa v Písme často volajú milovníkmi Izraela; porov. Jer 22,20.22; Ez 16,33.36; Oz 2,4. - Medzi rukami, rozumej na prsiach.)

Posledná úzkosť a spása. - 1Hľa, príde deň pre Pána, vtedy podelia tvoju korisť uprostred teba. (*) (O Pánovom dni pozri pozn. k Iz 2,12.) 2Zhromaždím všetky národy k Jeruzalemu do boja, zaujmú mesto, vyplienia domy, znásilnia ženy, polovica mesta pôjde do zajatia, ale ostatok ľudu z mesta nevykántria. 3Potom Pán vytiahne a bude bojovať proti tým národom ako keď bojoval v deň vojny. 4Nohami v ten deň zastane na Olivovej hore, ktorá leží pri Jeruzaleme na východ, a Olivová hora sa rozštiepi na polovice smerom východo-západným na veľmi veľkú dolinu. Polovica hory sa posunie na sever a polovica na juh. 5Vtedy budete utekať do údolia mojich vrchov, lebo údolie medzi vrchmi bude siahať až k Asalu. Budete bežať, ako ste bežali pred zemetrasením v dňoch júdskeho kráľa Oziáša. Vtedy príde Pán, môj Boh, a všetci jeho svätí s ním. (*) (Tento verš je nejasný. Znamená asi toľko, že Boh novoutvoreným údolím umožní obyvateľom Jeruzalema útek. Kde ležalo miesto zvané Asal, nevieme. O tomto zemetrasení porov. Am 1,1. - "Svätí" sú tu anjeli.)

6V ten deň nebude svetlo, ale zima a ľad. (*) (Tieto verše sú veľmi nejasné. Možno im azda rozumieť tak, že pre nepriateľov budú zlé časy (tma, zima, ľad), keď Pán príde bojovať za svoj ľud. Ale ani pre Pánov ľud to ešte nebude deň, lebo ešte budú trvať útrapy, no nebude to ani noc, lebo kynie nádej spásy. Až vtedy, keď sa už bude zdať, že prichádza noc záhuby, naraz vznikne svetlo. - V. 6 prekladáme podľa Vulg, lebo v hebr. nedáva zmysel. Ale malou zmenou hebr. textu by tieto dva verše dostali veľmi pekný zmysel: "Až príde Pán, nebude sa striedať deň so studenými nocami". Bude jediný trvalý deň - nie deň a noc - lebo i vo večernom čase bude svetlo.) 7Bude to jeden deň, známy Pánovi, nie deň a noc. Ale vo večernom čase bude svetlo. 8V ten deň budú z Jeruzalema vytekať živé vody, polovica do Východného mora a polovica do Západného mora; tak to bude v lete i v zime. (*) (V Palestíne, kde v lete väčšina potokov vyschne, hojnosť vody znamená požehnanie, porov. 13,1; Ez 47,1 n. Východné more je Mŕtve more, Západné je Stredozemné more.) 9Pán bude kráľom nad celou zemou. V ten deň bude jedine Pán a jedine jeho meno. 10Celá krajina sa obráti akoby na rovinu od Gabay po Remon južne od Jeruzalema. Ten bude vyčnievať a bude obývaný na svojom mieste od Benjamínovej brány až po miesto prvej brány, po Rožnú bránu, od veže Hananeel až po Kráľovské lisy. (*) (Okolie Jeruzalema sa zmení na rovinu, z ktorej bude vyčnievať mesto, postavené na vrchu. - O Gabae pozri 2 Kr 23,8. - Remon je azda dnešné Khirbet Umm er-Rammáním, asi 15 km severovýchodne od Bersabe. O Benjamínovej bráne porov. Jer 37,13. - Prvá brána je nám neznáma. - O Rožnej bráne porov. 2 Kr 14,13. - Veža Hananeel bola na severnom múre mesta (Neh 3,1; 12,39). Kráľovské lisy boli asi tam, kde aj Kráľovské záhrady; pozri Jer 39,4. - Celá táto stať opisuje bezpečnosť nového Božieho kráľovstva.) 11Budú v ňom bývať, kliatby viac nebude a Jeruzalem bude bývať v bezpečí.

12A toto bude rana, ktorou Pán udrie všetky národy, ktoré bojovali proti Jeruzalemu: zhnije im mäso, hoci ešte stoja na nohách, oči im vyhnijú vo svojich jamkách a jazyk im zhnije v ústach. 13A v ten deň povstane medzi nimi veľký zmätok od Pána; budú sa vzájomne chytať za ruky a budú dvíhať ruky vzájomne proti sebe. 14Ale aj Júda bude bojovať v Jeruzaleme. Nahromadí sa bohatstvo všetkých okolitých národov: zlato, striebro a šatstvo v ohromnom množstve. 15A ako táto rana bude aj rana na koňoch, muliciach, ťavách, osloch a všetkých zvieratách, ktoré budú v týchto táboroch. (*) (Ako budú hynúť ľudia (verš 12), tak budú hynúť aj zvieratá.)

16Všetci však, čo ostanú z rozličných národov, ktoré išli proti Jeruzalemu, pôjdu sa rok čo rok klaňať kráľovi, Pánovi zástupov, a svätiť sviatok Stánkov. (*) (Meno starozákonného sviatku Stánkov len označuje sviatky nového Božieho kráľovstva, ktoré budú svätiť aj obrátení pohania.) 17Ak niektoré z týchto rodov neprídu do Jeruzalema klaňať sa kráľovi, Pánovi zástupov, nebude nad nimi pršať. (*) (V proroctvách o mesiášskych časoch dážď a úrodnosť zvýrazňujú duchovné dary.) 18Ak nevystúpi a nepríde ani rod Egypťanov, nebude ani nad nimi (pršať); zastihne ich rana, ktorou Pán udrie národy, čo neprídu svätiť sviatok Stánkov. 19Toto bude trest Egypta a trest všetkých národov, ktoré nepôjdu svätiť sviatok Stánkov.

20V ten deň bude na hrkálkach koní: "Sväté Pánovi." A hrnce v Pánovom dome budú ako čaše pred oltárom. (*) (Posledné dva verše vyjadrujú myšlienku, že v novom Božom kráľovstve všetko bude zasvätené Pánovi. Obiet bude toľko, že nádoby, ktoré boli v jeruzalemskom chráme, nebudú stačiť pri obetách. Starozákonnými pojmami sa zas označuje novozákonná bohoslužba. - Kanaánčania, pohania (alebo podľa Vulg kupci), nebudú znesväcovať chrám.) 21Každý hrniec v Jeruzaleme a v Júdsku bude svätý Pánovi zástupov a všetci obetujúci prídu a vezmú si z nich a v nich budú variť, takže v ten deň už nebude Kanaánčanov v dome Pána zástupov.