Prológ. - 1Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať, a po svojom anjelovi ho poslal a naznačil svojmu služobníkovi Jánovi. (*) (Hovorí sa tu o veciach, ktoré sa majú onedlho stať (22, 6) nie z hľadiska času, ale z hľadiska Boha (porov. 2 Pt 3, 8). Ide vlastne o poslednú fázu dejín spasenia, ktorá sa začala veľkonočnou udalosťou.)
Pozdrav. - 4Ján siedmim ázijským cirkvám: Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom, (*) (Sedem cirkví je vymenovaných v 11. verši. Listy, ktoré sú týmto cirkvám adresované, nachádzajú sa v 2. a 3. kap. Číslo sedem je symbolom plnosti, a preto sa právom tvrdí, že Jánovo učenie nebolo adresované výlučne iba týmto miestnym cirkvám, ale že obsahuje všeobecné a trvalé posolstvo. Názov Boha: "ktorý je, ktorý bol a ktorý príde", je istá obmena toho mena, pod ktorým sa Boh zjavil Mojžišovi na vrchu Horeb (Ex 3, 14). Výrazom "ktorý príde" dostáva Božie meno eschatologický nádych. Sedem duchov znamená plnosť Ducha. Ide o vplyv Iz 11, 2–3.)