Zjv 12

Žena a drak. - 1Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. (*) (V nasledujúcich kapitolách (12–20) sú opísané tie videnia, ktoré sa vzťahujú na prenasledovanie Cirkvi a na jej konečné víťazstvo. Žena stelesňuje Matku Mesiáša (Iz 7, 11. 14; Mich 5, 2) alebo izraelské spoločenstvo (Jer 3, 6–10.20; Ez 16, 8–14; Oz 2) alebo ženu z protoevanjelia (Gn 3, 14 n.). Je to symbol Božieho ľudu oboch zákonov. Jeho konkrétnou predstaviteľkou je Mária, ktorá porodila historického Krista. Časť tradície vidí v tejto žene iba Máriu.) 2Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť. 3A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; (*) (Drak je symbolom satana (12, 9; Gn 3, 1 n.).) 4jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. 5I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. (*) (Syn je zrejme Mesiáš, ako to dokazuje aj citovanie Ž 2, 9.) 6Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní. (*) (Púšť znamená tento svet, na ktorom Cirkev žije 1 260 dní (porov. 11, 2. 3).)

Boj draka na nebi. - 7Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli, (*) ("Boj" tu zahrňuje všetky útoky i porážky zlých duchov od počiatku až do konca sveta. Michal je archanjel, obhajca Božieho ľudu (Dan 10, 13. 21).) 8ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi. 9A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli. (*) (Porov. Lk 10, 18; Jn 12, 31.) 10A počul som mohutný hlas volať v nebi:

Beda však zemi i moru, lebo zostúpil k vám diabol, plný zlosti, lebo vie, že má málo času." (*) (Porov. Iz 44, 23; 49, 13.)

Boj draka na zemi. - 13Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, čo porodila chlapca. (*) (Satan svoj útok po zvrhnutí z neba zameral na Cirkev.) 14Ale žena dostala dve krídla veľkého orla, aby mohla odletieť na púšť na svoje miesto, kde ju budú živiť čas a časy a pol času ďaleko od hada. (*) (Porov. Dan 7, 25; 12, 7. "Čas" je ten istý ako vo v. 6.) 15Had vychrlil za ženou zo svojej papule vodu ako rieku, aby ju rieka strhla. 16Ale zem pomohla žene: zem otvorila ústa a pohltila rieku, čo vychrlil drak zo svojej papule.

17Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.

18I zastavil sa na morskom piesku.

Zjv 13

Morská šelma. - 1Videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala desať rohov a sedem hláv; na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená. 2Šelma, ktorú som videl, podobala sa leopardovi; nohy mala ako medveď a jej tlama bola ako tlama leva. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc. 3Jedna z jej hláv bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila.

Celá zem obdivovala šelmu; 4klaňali sa drakovi, že dal moc šelme, a klaňali sa aj šelme a volali: "Kto je podobný šelme a kto môže s ňou bojovať?"

5A dostala tlamu, aby hovorila veľké veci, aby sa rúhala, a dostala moc pôsobiť na štyridsaťdva mesiacov. (*) (O dĺžke prenasledovania porov. 11, 2; 12, 14.) 6A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala jeho menu a jeho stánku i tým, čo bývajú v nebi. 7A bolo jej dovolené viesť vojnu proti svätým a zvíťaziť nad nimi. Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom. 8Budú sa jej klaňať všetci, čo obývajú zem, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života Baránka, ktorý bol zabitý. 9Kto má uši, nech počúva:

V tomto je trpezlivosť a viera svätých.

Zemská šelma. - 11Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme. Mala dva rohy podobné baránkovým, ale hovorila ako drak. (*) (Druhá šelma zosobňuje nepravých prorokov (16, 13; 19, 20; 20, 10).) 12Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana. 13A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň z neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem. 14A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila. 15A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. 16A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, 17a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. 18V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť. (*) (Toto číslo sa vysvetľuje rozličným spôsobom. Písmená gréckej a hebrejskej abecedy mali aj číselnú hodnotu. Podľa poradia písmen hebrejskej abecedy číslo 666 dáva význam: Nero cisár, podľa gréckej abecedy: cisár Boh. Nero ako prvý prenasledovateľ kresťanov stal sa symbolom prenasledovania pre celé dejiny Cirkvi.)

Zjv 14

Baránok a jeho vykúpenie. - 1Potom som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. 2A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. 3A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. 4To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. (*) (Všetci kresťania nasledujú Krista. Nazývaní sú panicmi v biblickom zmysle, kde zase smilstvo znamená modloslužbu (porov. 2, 20).) 5V ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny. (*) (Baránok so svojimi vyvolenými je v protiklade so šelmami z predchádzajúcej kapitoly. Sion je predobraz oslávenej Cirkvi. Číslo označuje všetkých vyvolených.)

Anjeli ohlasujú hodinu súdu. - 6Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. 7Volal mohutným hlasom: "Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd."

8Za ním šiel iný anjel a volal: "Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!" (*) (Porov. Iz 21, 9. Pre prorokov Starého zákona bol Babylon symbolom tých vlád, ktoré boli proti Bohu a jeho ľudu (porov. Jer 51, 8; Dan 4, 27). Tu označuje pohanský Rím (porov. 1 Pt 5, 13).)

9Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: "Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, 10aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. (*) (Obrazy sú vzaté zo Starého zákona, najmä z Gn 19, 24.) 11A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena."

12V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša. 13A počul som hlas z neba; hovoril: "Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi." 14Potom som videl, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák. 15A z chrámu vyšiel iný anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: "Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela." 16A ten, čo sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá.

17Potom z chrámu, čo je v nebi, vyšiel iný anjel; aj on mal ostrý kosák. 18Od oltára zasa vyšiel anjel, ktorý má moc nad ohňom, a zvolal mohutným hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: "Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!" 19A anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme a vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu. 20Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vyšla krv až po uzdy koní na tisícšesťsto stadií. (*) (Množstvo krvi označuje hrôzu súdu.)

Zjv 15

Pieseň Mojžiša a Baránka. - 1Videl som na nebi iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov, ktorí mali sedem posledných rán, lebo nimi sa dovŕšil Boží hnev.

2Videl som čosi ako sklené more, zmiešané s ohňom, i tých, čo zvíťazili nad šelmou, nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáť na sklenom mori; mali Božie citary (*) (Porov. 4, 6. Oheň pripomína Boží hnev, ale aj Červené more a východ z Egypta.) 3a spievali pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, a Baránkovu pieseň:

Sedem anjelov s čašami Božieho hnevu. - 5Potom som videl: V nebi sa otvoril chrám stánku svedectva (*) ("Stánok svedectva" – alúzia na svätyňu, ktorá putovala s Izraelitmi po púšti (Ex 25, 22). "Chrám stánku svedectva" je nebeská svätyňa. Splýva tu dohromady Mojžišov stánok a Šalamúnov chrám.) 6a z chrámu vyšli siedmi anjeli, čo mali sedem rán. Boli oblečení do čistého skvúceho ľanového rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatým pásom. (*) (Sedem rán podrobne rozvádza v 16. hlave.) 7Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha, žijúceho na veky vekov. 8A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a jeho moci a nik nemohol vojsť do chrámu, kým sa nedovŕši sedem rán siedmich anjelov.

Zjv 16

Hrôzy siedmich čiaš. - 1Potom som počul mocný hlas z chrámu, ako hovorí siedmim anjelom: "Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu!" (*) (Rany uvedené v tejto kapitole pripomínajú egyptské rany (2. v.: Ex 9, 10–11; 3.–4. v.: Ex 7, 17–21).)

2Odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem: a povyhadzovali sa zhubné a zlé vredy na ľuďoch, čo mali znak šelmy, aj na tých, čo sa klaňali jej obrazu. 3Druhý vylial svoju čašu na more: a zmenilo sa na krv ako z mŕtveho a zahynulo všetko živé, čo bolo v mori.

4Tretí vylial svoju čašu na rieky a pramene vôd: a zmenili sa na krv. 5Potom som počul anjela vôd volať: "Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si vyniesol takýto rozsudok. 6Keďže preliali krv svätých a prorokov, dal si im piť krv; zaslúžili si to!" 7A od oltára som počul volať: "Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!"

8Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: a bolo mu dané páliť ľudí ohňom. 9Veľká horúčava spaľovala ľudí a tí sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami; ale nerobili pokánie, aby mu vzdali slávu.

10Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy: a jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky (*) (Porov. Ex 10, 21 a nasl.) 11a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a vredy a nerobili pokánie za svoje skutky.

12Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: a jej voda vyschla, aby sa pripravila cesta kráľom od východu slnka. 13I videl som troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, z tlamy šelmy a z úst falošného proroka. (*) ("Falošný prorok" čiže druhá šelma (porov. 13, 11; 19, 20; 20, 10). "Žaby" symbolizujú mnohostrannú propagandu satana. Podľa iných týmto symbolom chce autor poukázať na bezvýznamnosť nečistých duchov pred Bohom.) 14To sú duchovia démonov, ktorí konajú znamenia: vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili na boj vo veľký deň všemohúceho Boha.

15Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a aby nevideli jeho hanbu. (*) (Tento verš prerušuje kontext. Zdá sa, že je sem vsunutý odinakiaľ. Porov. 3, 3. 18.) 16I zhromaždil ich na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon. (*) (Harmagedon – po hebrejsky Har Megiddo znamená Megiddský vrch. Pri meste Megiddo (gr. Mageddo) sa počas židovských dejín viedlo veľa vojen. Bol tu porazený aj Joziáš (2 Kr 23, 29). Stalo sa symbolickým miestom, kde sa zhromažďujú bezbožní králi a tu utrpia poslednú porážku. Porov. Sdc 5, 19; 2 Kr 9, 27; Zach 12, 11.)

17Siedmy anjel vylial svoju čašu do vzduchu a z chrámu od trónu vyšiel mocný hlas; hovoril: "Stalo sa!" 18A nastali blesky, burácanie, hrmenie aj veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi - také veľké bolo zemetrasenie. 19Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon a dal mu kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. 20Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov viac nebolo. 21Z neba padali na ľudí krúpy ťažké ako talenty a ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto jeho rana bola veľmi veľká. (*) (Talent je miera hmotnosti: asi 40 kg.)

Zjv 17

2. Pád Babylonu, 17,1 - 19,10

Súd nad hroznou neviestkou. - 1Potom prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: "Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, (*) (Veľká neviestka čiže modloslužobnica je Rím (v. 9), nový Babylon. Porov. 14, 8.) 2s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme." 3V duchu ma preniesol na púšť. I videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej rúhavých mien. 4Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. 5Na čele mala napísané meno, tajomstvo: "Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme."

6I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil. 7Ale anjel mi povedal: "Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, ktorá ju nosí. 8Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, že bola, a nie je, a zasa bude. (*) (Paródia na Božie prívlastky z 1, 4 a na Kristovo zmŕtvychvstanie (1, 7; 2, 8). Za východisko tu mohla poslúžiť aj legenda, podľa ktorej Nero nezomrel, ale sa uchýlil k Partom a má sa vrátiť na čele ich vojska, aby sa vypomstil na svojich nepriateľoch.) 9Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem: (*) (Sedem vrchov je sedem pahorkov v Ríme.) 10piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel; a keď príde, bude smieť ostať len na krátky čas. (*) (V určovaní, o ktorých rímskych cisárov ide, niet doteraz zhody. Podľa niektorých autorov prvým je najpravdepodobnejšie Julius Caesar, šiestym Nero a ôsmym Domicián.) 11Šelma, ktorá bola a nie je, ona je ôsmy kráľ, je z tých siedmich a ide do záhuby. 12Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale na jednu hodinu dostanú kráľovskú moc spolu so šelmou. 13Majú rovnaké zmýšľanie a svoju silu a moc dajú tej šelme. 14Budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov; aj tí, čo sú s ním, povolaní, vyvolení a verní."

15A povedal mi: "Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. 16A desať rohov, ktoré si videl, aj šelma znenávidia smilnicu, spustošia ju a obnažia; budú jesť jej telo a spália ju ohňom. (*) (Neviestka zahynie, ale šelma zostane ďalej. Dokazuje to, že nestelesňuje iba Rím, ale všetky vlády počas dejín, ktoré sa stavali proti Bohu.) 17Lebo Boh im vložil do srdca, aby uskutočnili jeho zámer, aby mali rovnaké zmýšľanie a odovzdali šelme svoje kráľovstvo, kým sa nezavŕšia Božie slová. 18A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme."

Zjv 18

Pád Babylonu. - 1Potom som videl z neba zostupovať iného anjela, ktorý má veľkú moc; a jeho sláva ožiarila zem. 2Zvolal mohutným hlasom: "Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri. (*) (Porov. 4, 8.) 3Lebo všetky národy pili z vína vášne jeho smilstva a králi zeme s ním smilnili a kupci zeme zbohatli z jeho obrovského rozkošníctva!"

4A počul som iný hlas volať z neba: "Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, (*) (Porov. Iz 48, 20; 52, 11; Jer 50, 8; 51, 45.) 5lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. 6Odplaťte mu, ako aj on odplatil. Odplaťte mu dvojnásobne za jeho skutky. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne! 7Koľko sa on oslavoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku. Lebo si v srdci hovorí: »Sedím ako kráľovná, vdova nie som a smútok neuzriem.« (*) (Porov. Iz 47, 7 n.) 8Preto jedného dňa prídu jeho rany, smrť i smútok a hlad a ohňom bude spálený. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho odsúdil."

9I budú nad ním plakať a nariekať králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uzrú dym z jeho požiaru. 10Zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú volať: "Beda, beda, ty veľké mesto Babylon, mesto také mocné, lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd!"

11Kupci zeme budú nad ním plakať a žialiť, lebo už nik nekúpi ich tovar: 12Náklad zlata a striebra, drahých kameňov a perál, kmentu a purpuru, hodvábu a šarlátu, všelijaké tujové drevo, všelijaké predmety zo slonoviny, rozličné predmety z najvzácnejšieho dreva, medi, železa a mramoru; 13škoricu a balzam, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, otrokov a ľudské duše. (*) (Posledné dva výrazy sú alúziou na obchodovanie s otrokmi.) 14A ovocie, túžba tvojej duše, odišlo od teba, všetko cenné a skvostné sa ti stratilo a už ich viac nenájdu.

15Kupci týchto vecí, ktorí z neho zbohatli, zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú plakať a žialiť, 16budú volať: "Beda, beda, ty veľké mesto, ktoré sa obliekalo do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobilo sa zlatom, drahými kameňmi a perlami, 17lebo v jedinú hodinu bolo spustošené toľké bohatstvo!"

Všetci kormidelníci a všetci, čo sa tadiaľ plavili, námorníci a všetci, čo pracujú na mori, zastali obďaleč, 18a keď videli dym jeho požiaru, volali: "Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?" 19Sypali si prach na hlavu a s plačom a žiaľom volali: "Beda, beda, ty veľké mesto, v ktorom zbohatli z jeho hojnosti všetci, čo majú lode na mori, lebo v jedinú hodinu bolo spustošené. 20Plesaj nad ním, nebo a svätí, apoštoli i proroci, lebo Boh rozsúdil váš súd na ňom!"

21Potom jeden silný anjel vzal kameň veľký ako žarnov, hodil ho do mora a zvolal: "Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a viac ho nebude. (*) (Symbolické gesto je inšpirované z Jer 51, 63–64.) 22Už v tebe nebude počuť hlas citaristov, hudobníkov, flautistov ani poľnicu; už v tebe nebude majster v nijakom remesle, ani zvuk mlyna v tebe už viac počuť nebude; 23svetlo lampy ti už nezasvieti a neozve sa v tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvoji kupci boli veľmoži na zemi a tvoje čary zviedli všetky národy. 24Našla sa v ňom krv prorokov a svätých a všetkých zavraždených na zemi!" (*) (Celá scéna je symbolická a inšpiruje sa na Jer 50–51 a najmä na Ez 26–28.)

Zjv 19

Spev víťazstva. - 1Potom som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi:

Veď odsúdil veľkú neviestku, ktorá svojím smilstvom kazila zem, a z jej rúk vymáhal krv svojich služobníkov."

3A znova volali: "Aleluja! A dym z nej bude vystupovať na veky vekov!" 4Nato padli dvadsiati štyria starci a štyri bytosti a klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: "Amen. Aleluja!" 5A od trónu zaznel hlas:

Pozvanie na Baránkovu svadbu. - 6Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu a ako hukot mnohých vôd a ako rachot mocného hromobitia, ktorý volal:

8A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých."

9Potom mi povedal: "Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!" A povedal mi: "Tieto Božie slová sú pravdivé." 10I padol som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: "Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! A Ježišovo svedectvo je duch proroctva."

3. Zničenie pohanských národov, 19,11 - 20,15

Víťaz na bielom koni. - 11Potom som videl otvorené nebo a hľa, biely kôň - a ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; spravodlivo súdi i bojuje. (*) (Porov. 1, 5; 3, 7. 14; 6, 2. Opis jazdca – Ježiša Krista, Mesiáša, Božieho Syna – má prvky zo Starého zákona (Múd 18, 15; Iz 11, 4; 63, 1–6).)

12Oči mal ako plameň ohňa a na hlave mnoho diadémov. Napísané mal meno, ktoré nik nepozná, iba on sám. (*) (Hĺbka Kristovho tajomstva je nevyčerpateľná.) 13Oblečený bol v odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo. (*) (Božie slovo, čiže Boží Syn Ježiš Kristus. Porov. Jn 1, 1 n.; 1 Jn 1, 1.) 14Za ním išli nebeské vojská na bielych koňoch, oblečené do čistého bieleho kmentu. 15Z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy; a on bude nad nimi panovať žezlom železným; sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. (*) (Porov. Ž 2, 9; Iz 63, 3.) 16Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.

Víťazstvo Kráľa nad šelmou a antikristom. - 17Potom som videl jedného anjela stáť v slnku. Mohutným hlasom volal na všetky vtáky letiace stredom neba: "Poďte, zhromaždite sa na veľkú Božiu hostinu. (*) (Porov. Ez 39, 1. 17–20.) 18Budete jesť telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, a telá všetkých, slobodných i otrokov, malých i veľkých."

19A videl som šelmu a kráľov zeme aj ich vojská zhromaždené do boja s tým, čo sedel na koni, a s jeho vojskom. 20Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. (*) (Ohnivé jazero je peklo, večné zatratenie.) 21Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst toho, čo sedel na koni. A všetky vtáky sa nasýtili ich telami.

Zjv 20

Tisícročné kráľovstvo. - 1Potom som videl z neba zostupovať anjela, čo mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz. 2Chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan, a sputnal ho na tisíc rokov. (*) (Tisíc rokov je symbolická dĺžka života Cirkvi na zemi. Boli aj takí, čo to brali doslova (chiliazmus). Porov. v. 3. 4. 5. 6. a 7.) 3Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov; potom musí byť na krátky čas uvoľnený. 4Ďalej som videl tróny; sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na čelo a na ruky. Tí ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov. 5Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. 6Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov. (*) (Prvé vzkriesenie je nový život, ktorý v krste spodobňuje a spája človeka s Kristom. Druhá smrť je večné zatratenie.)

Konečné víťazstvo. - 7Až sa dovŕši tisíc rokov, bude satan uvoľnený zo svojho väzenia 8a vyjde, aby zvádzal národy, ktoré sú na štyroch uhloch zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromaždil do boja; a bude ich ako piesku v mori. (*) (Gog a Magog (Ez 38, 2) tu symbolizujú posledných nepriateľov Boha.) 9Vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých a Bohom milované mesto. Ale zostúpil oheň z neba a strávil ich. 10A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i falošný prorok; a budú mučení dňom i nocou na veky vekov. (*) (Večné zatratenie je trestom pre satana a jeho nasledovníkov.)

Definitívny súd. - 11Potom som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta. 12Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho, čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov. 13More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť, aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. 14Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. 15A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera. (*) (Podľa tradičného výkladu ide o obraz vzkriesenia mŕtvych a posledného súdu. Netreba však zabudnúť, že Kristovým príchodom na svet, ale najmä jeho víťaznou smrťou sa už začal definitívny súd nad všetkými ľuďmi podľa ich skutkov, ktorý bude zavŕšený na konci vekov.)