Zjv14,15–20

15A z chrámu vyšiel iný anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: "Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela." 16A ten, čo sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá.

17Potom z chrámu, čo je v nebi, vyšiel iný anjel; aj on mal ostrý kosák. 18Od oltára zasa vyšiel anjel, ktorý má moc nad ohňom, a zvolal mohutným hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: "Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!" 19A anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme a vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu. 20Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vyšla krv až po uzdy koní na tisícšesťsto stadií. (*) (Žatva a oberačka sú obrazmi Božieho súdu (porov. Iz 63, 3; Joel 4, 13; Mt 13, 39), ktorý je opísaný v 19, 11–20.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Zjv 13)   Dopredu (Zjv 15)

Obsah