Roztvorenie prvých šiestich pečatí. - 1A videl som, ako Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: "Poď!" 2A videl som: Hľa, biely kôň; a ten, čo sedel na ňom, mal luk a dostal veniec a vyšiel ako víťaz, a aby víťazil. (*) (Biely kôň pravdepodobne symbolizuje alebo nepriateľského invázora, alebo víťazný pochod šírenia evanjelia (19, 11–13).)

3Keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: "Poď!" 4A vyšiel iný ohnivočervený kôň a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dostal veľký meč. (*) (Červený kôň je symbolom vojny.)

5Keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: "Poď!" A videl som: Hľa, čierny kôň a ten, čo sedel na ňom, mal v ruke váhy. (*) (Čierny kôň je symbolom hladu.) 6A počul som, akoby spomedzi štyroch bytostí hlas volal: "Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; ale olej a víno nepoškoď!" (*) (Tento záhadný zákaz sa spája zrejme s vtedajšou hospodárskou situáciou, a to s vysokými cenami, nedostatkom potravy a s hladom.)

7Keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti, ako volala: "Poď!" 8A videl som: Hľa, plavý kôň a ten, čo sedel na ňom, volal sa Smrť a za ním šlo Podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme biť mečom, hladom, smrťou a divou zemskou zverou. (*) (Plavý kôň symbolizuje smrť.)

9Keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali. (*) (Zabití pre Božie slovo sú mučeníci.) 10A zvolali mohutným hlasom: "Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých, čo obývajú zem?"

11Každý z nich dostal biele rúcho a povedali im, aby ešte krátky čas odpočívali, kým sa nenaplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú byť zabití ako oni.

12A keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie; slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv; 13nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zhadzuje svoje nezrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor; 14nebo sa stiahlo, ako keď sa zvinie kniha, a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta. 15Králi zeme i veľmoži a vojvodcovia, boháči a mocní, všetci otroci aj slobodní ukryli sa v jaskyniach a horských bralách, 16 a volali vrchom a bralám: "Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom, 17lebo prišiel veľký deň ich hnevu; a kto bude môcť obstáť?" (*) (Pri opisovaní Pánovho dňa autor používa obrazy z prorockých kníh: Iz 34, 4; 2, 10.19; Oz 10, 8; Joel 2, 11; 3, 4; Am 8, 9; porov. Mt 24.)

Cirkev ako Boží ľud. - 1Potom som videl štyroch anjelov, ako stoja na štyroch uhloch zeme a držia štvoro zemských vetrov, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom. (*) (Podľa predstavy Židov zem mala tvar štvoruholníkovej plochy. Porov. Dan 7, 2; Zach 6, 5; Ez 7, 2; 37, 9. Vetry vejúce zo štyroch "uhlov" považovali za škodlivé.) 2A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: (*) (Pod pečaťou možno vidieť buď znak vlastníctva (tí, čo ho prijmú, patria Bohu), alebo znak spásy (ako u Ez 9, kde označuje tých, ktorých ochraňuje Boh). Oba názory sa navzájom nevylučujú, ako to dokazuje aj používanie výrazu "pečať" na označenie krstu (2 Kor 1, 22; Ef 1, 13).) 3"Neškoďte zemi ani moru, ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!" 4A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela: (*) (Číslo 144 000 čiže 12 000 z každého kmeňa označuje plnosť Božieho ľudu.) 5z Júdovho kmeňa dvanásťtisíc označených, z Rubenovho kmeňa dvanásťtisíc, z Gádovho kmeňa dvanásťtisíc, 6z Aserovho kmeňa dvanásťtisíc, z Neftaliho kmeňa dvanásťtisíc, z Manassesovho kmeňa dvanásťtisíc, 7zo Simeonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Léviho kmeňa dvanásťtisíc, z Issacharovho kmeňa dvanásťtisíc, 8zo Zabulonovho kmeňa dvanásťtisíc, z Jozefovho kmeňa dvanásťtisíc, z Benjamínovho kmeňa dvanásťtisíc označených. (*) (V zozname kmeňov z neznámych dôvodov chýba kmeň Dan. Nahradzuje ho Manasses, zvyčajne zahrnutý do kmeňa Jozefovho. Pravdepodobne preto, lebo podľa židovskej tradície (spomína ju svätý Irenej) z kmeňa Dan mal pochádzať Antikrist.)

Cirkev ako množstvo vyvolených. - 9Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy 10a mohutným hlasom volali: "Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!"

11Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu 12a volali: "Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen."

13I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: "Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?" 14Povedal som mu: "Pán môj; ty to vieš." A on mi povedal: "To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi. (*) (Mučeníci vďačia za svoje víťazstvo Kristovi, Baránkovi, sile jeho krvi.) 15Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. 16Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť, 17lebo Baránok, čo je v strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k prameňom vôd života. A Boh im zotrie z očí každú slzu." (*) (Tieto verše opisujú vznik oslávenej Cirkvi.)

Otvára sa siedma pečať. - 1A keď Baránok otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi asi pol hodiny ticho. (*) (Ticho, ktoré nastalo po otvorení siedmej pečate, ako v prorockej tradícii Starého zákona aj tu je predzvesťou Pánovho zjavenia alebo príchodu.) 2A videl som sedem anjelov, čo stoja pred Bohom a dostali sedem poľníc. (*) (O siedmich anjeloch porov. Tob 12, 15.) 3Prišiel aj iný anjel a zastal pred oltárom so zlatou kadidelnicou. Dostal veľa kadidla, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár, čo je pred trónom. (*) (Zlatý oltár zodpovedá kadidlovému oltáru vo svätyni. Porov. Ex 30, 1 n.) 4A dym kadidla s modlitbami svätých vystúpil z ruky anjela pred Boha. 5Potom vzal anjel kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára a vrhol na zem. A nastalo hrmenie, burácanie, blesky a zemetrasenie.

Prvé štyri poľnice. - 6A sedem anjelov, čo malo sedem poľníc, sa pripravilo trúbiť.

7Zatrúbil prvý. A nastalo krupobitie a oheň zmiešaný s krvou a padalo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a zhorela všetka zelená tráva.

8Zatrúbil druhý anjel. A akoby veľký horiaci vrch bol vrhnutý do mora. Tretina mora sa zmenila na krv 9a zahynula tretina tvorov žijúcich v mori a tretina lodí utonula.

10Zatrúbil tretí anjel. A z neba spadla veľká hviezda, horiaca ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd. 11Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa zmenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od tých vôd, lebo zhorkli.

12Zatrúbil štvrtý anjel. A bola zasiahnutá tretina slnka, tretina mesiaca a tretina hviezd, aby sa ich tretina zatmela a tretina dňa nemala svetla a noc podobne.

Orol s tromi "beda". - 13Potom som videl a počul som orla letieť stredom neba a volať mohutným hlasom: "Beda, beda, beda obyvateľom zeme pre ostatné zvuky poľníc troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť!" (*) (Tieto rany pripomínajú egyptské rany (Ex 7, 14 – 10, 29).)

Piata poľnica. - 1Zatrúbil piaty anjel. A videl som, že hviezda spadla z neba na zem. A dostala kľúč od studne priepasti. (*) (Hviezda, ktorá spadla z neba, je satan (porov. Lk 10, 18). "Priepasť" podľa židovských predstáv je miesto, kde boli dočasne uväznení zlí duchovia (porov. Lk 8, 31; 2 Pt 2, 4; Júd 6).) 2Otvorila studňu priepasti a zo studne vystúpil dym ako dym veľkej pece a zatemnilo sa slnko a aj vzduch od dymu studne. 3A z dymu vyšli na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny. (*) (Kobylky sú symbolom činnosti zlých duchov. Porov. Joel 1.) 4Povedalo sa im, aby neškodili tráve na zemi, ani nijakej byline, ani nijakému stromu, ale iba ľuďom, ktorí nemajú na čele Božiu pečať. 5Dostali rozkaz, aby ich nezabíjali, ale trápili päť mesiacov; a ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka. 6V tých dňoch ľudia budú hľadať smrť, a nenájdu ju, budú si žiadať zomrieť, a smrť od nich utečie.

7Tieto kobylky sa podobali koňom pripraveným do boja; na hlavách mali akoby vence podobné zlatu a ich tváre boli ako tváre ľudí. 8Vlasy mali ako ženské vlasy a ich zuby boli ako levie. 9Panciere mali ako panciere zo železa a zvuk ich krídel bol ako hrmot mnohých konských vozov rútiacich sa do boja. 10Chvosty mali podobné škorpiónom, aj žihadlá, a v chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov. (*) (Päť mesiacov je približná dĺžka života kobyliek.) 11Nad sebou mali kráľa anjela priepasti, ktorý sa po hebrejsky volá Abaddon a po grécky má meno Apollyon. (*) ("Abaddon" znamená doslova "záhuba". V Starom zákone je synonymom podsvetia (šeol). Porov. Jób 26, 6; 28, 22; Ž 88, 12. Grécky názov Apollyon znamená ničiteľ.)

12Prvé beda prešlo a hľa, po ňom prichádzajú ešte dve beda.

Šiesta poľnica. - 13Zatrúbil šiesty anjel. A počul som hlas od rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom; 14hovoril šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu: "Odviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat." (*) (V tom čase sa Rímska ríša rozprestierala na východe až po rieku Eufrat. Za ňou sídlili Parti so svojím obávaným jazdeckým vojskom.) 15Tu boli odviazaní štyria anjeli, čo boli pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. 16A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíckrát desaťtisíc; počul som ich počet. 17A vo videní som takto videl kone a tých, čo sedeli na nich: mali ohnivé, hyacintové a sírové panciere a hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra. 18Od týchto troch rán zahynula tretina ľudí; od ohňa, dymu a síry, čo vychádzali z ich tlám. 19Moc koní bola totiž v ich tlamách a v ich chvostoch; lebo ich chvosty sa podobali hadom: mali hlavy a nimi škodili. (*) (Čísla a alegorický opis označujú hroznú silu zlých duchov.)

20A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. (*) (Nepriatelia Boha zotrvávajú vo svojom odpore. Porov. Iz 17, 8; Dan 5, 4. 23; Ž 135, 15–17.) 21A nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čary, ani za svoje smilstvo, ani za svoje krádeže.

Anjel s otvorenou knihou. - 1I videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy ako ohnivé stĺpy (*) (O dúhe pozri poznámku k 4, 3.) 2a v ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem 3a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. A keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom. 4A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z neba, ktorý hovoril: "Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!" (*) (Prehovorenie siedmich hromov znamená pravdepodobne plnosť zjavenia, ktoré sa Jánovi dostalo. Nemal ho zverejniť. Porov. Dan 12, 4.)

5Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku 6a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: "Času už nebude!" (*) (Dan 12, 7. "Času už nebude" znamená, že je zavŕšená miera Božej zhovievavosti.) 7Ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, ako zvestoval svojim služobníkom prorokom. (*) (Tajomstvo spásy, definitívne zjavené Kristom a apoštolmi, vstupuje do posledného štádia. Porov. Rim 16, 25 n.; Ef 1, 4–9; Kol 1, 25–29.)

Ján prehltne knižku. - 8A hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril: "Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi." 9Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: "Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med." 10Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. (*) (Sladkosť a horkosť knižky sa vysvetľuje rôzne. Sladkosť knižky môže spočívať v prijatí Božieho slova, horkosť v povinnosti uskutočniť ho. Podľa iných sladkosť znamená ohlasovanie spásy, vyvolenia, horkosť zase ohlasovanie súdu, prenasledovania, alebo to, že knižka obsahuje radostné a bolestné skutočnosti. V každom prípade ide o podobnosť s prorokom Ezechielom. Porov. Ez 2, 8; 3, 1–3.) 11Tu mi povedali: "Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch."

Meranie chrámu a dvaja svedkovia. - 1Potom som dostal trstinu podobnú prútu so slovami: "Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár a tých, čo sa v ňom klaňajú. (*) (Meranie chrámu je symbolické. Označuje, že Cirkev, Boží chrám, je pod Pánovou ochranou. Jej vnútorný život zostane nedotknutý.) 2Ale vonkajšie chrámové nádvorie vynechaj a nemeraj ho, lebo je vydané pohanom; budú šliapať po svätom meste štyridsaťdva mesiacov. (*) (Vonkajšie nádvorie chrámu sa nemá zmerať. Znamená to, že vonkajší život Cirkvi bude musieť znášať prenasledovania. Štyridsaťdva mesiacov čiže tri a pol roka alebo 1 260 dní (12, 6; 13,5) symbolicky vymedzuje dĺžku pozemského života Cirkvi. Táto časová dĺžka pripomína aj dĺžku prenasledovania za kráľa Antiocha Epifana (Dan 7, 25; 12, 7).) 3Ale pošlem svojich dvoch svedkov, a oblečení do vrecoviny budú prorokovať tisícdvestošesťdesiat dní." 4 Oni sú dve olivy a dva svietniky, čo stoja pred Pánom zeme. 5A keby im chcel niekto ublížiť, z úst im vyšľahne oheň a strávi ich nepriateľov. Takto musí zahynúť každý, kto by im chcel ublížiť. 6Oni majú moc zatvoriť nebo, aby nepršalo v dňoch, keď budú prorokovať, a majú moc premeniť vody na krv a biť zem všetkými ranami, kedykoľvek budú chcieť. (*) (Dvaja svedkovia ukazujú na víťazstvo evanjelia nad antikristom. Mnohí v nich vidia Mojžiša a Eliáša. Porov. Zach 4, 3. 11–13.) 7Keď dokončia svoje svedectvo, šelma, čo z priepasti vystúpi, bude viesť proti nim vojnu, zvíťazí nad nimi a zabije ich. (*) (O šelme porov. hl. 13.) 8Ich telá budú ležať na námestí veľkého mesta, ktoré sa obrazne volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj ich Pán. (*) (Veľké mesto (Rím) sa symbolicky nazýva Sodoma pre svoju nemravnosť a Egypt pre modloslužobníctvo a nenávisť voči Božiemu ľudu.) 9Mnohí z ľudí, kmeňov, jazykov a národov budú pozerať na ich telá tri a pol dňa a nedovolia ich telá uložiť do hrobu. (*) (Číslo symbolizuje neúplnosť, čiže víťazstvo zla bude iba prechodné.) 10Obyvatelia zeme sa budú nad nimi radovať a plesať a budú si navzájom posielať dary, lebo títo dvaja proroci trápili obyvateľov na zemi.

11Ale o tri a pol dňa vstúpil do nich duch života od Boha, postavili sa na nohy a na tých, čo ich videli, doľahol veľký strach. (*) (Ez 37, 5. 10.) 12A oni počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: "Vystúpte sem!" I vystúpili v oblaku do neba a ich nepriatelia ich videli. (*) (Symbol posmrtného víťazstva mučeníkov.) 13V tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie: desatina mesta sa zrútila a pri zemetrasení zahynulo sedemtisíc ľudí. Ostatných sa zmocnil strach a vzdali slávu Bohu na nebi.

14Druhé beda pominulo; hľa, čoskoro príde tretie beda.

Siedma poľnica. - 15Zatrúbil siedmy anjel. A v nebi zazneli mohutné hlasy a volali: "Kráľovstvo tohto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného a bude kraľovať na veky vekov."

16Vtedy dvadsiati štyria starci, čo sedia na svojich trónoch pred Bohom, padli na tvár, klaňali sa Bohu 17a volali:

19A v nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. A nastali blesky, burácanie, zemetrasenie a veľké krupobitie. (*) (Archa zmluvy v nebi vyjadruje definitívnu prítomnosť Boha uprostred osláveného nového Izraela.)