1.1. Názov. Kniha je nazvaná podľa hlavnej osoby Ester (perzské meno = asi »Hviezda«), dcéry židovského národa (jej židovské meno bolo Hadassá = »Myrta«; porov. 2,7), ktorá svojou rozumnosťou a príhovorom u kráľa Achašveróša (Xerxesa I., 486-465 pred Kr.) odvrátila hroziace prenasledovanie a záhubu Židov v Perzskej ríši.
1.2. Text. Text Knihy Ester sa zachoval v dvoch verziách: v hebrejskej a gréckej. Text v hebrejskej Biblii je kratší, má takmer úplne profánny ráz (slovo Boh sa v ňom vôbec nespomína) a je zaradený medzi ketubím (spisy) ako jeden z piatich zvitkov (megillót; v talmude sa nazýva megillat Ester = Zvitok Ester alebo jednoducho megilláh = Zvitok). Hebrejská osnova je blízka pôvodine, ale po textovej, literárnej, historickej a teologickej stránke je veľmi náročné dielo. Kniha Ester je jediný starozákonný spis, ktorého hebrejské fragmenty sa nenašli v Qumráne. Vysvetľuje sa to tým, že qumránska komunita pravdepodobne nepoužívala Knihu Ester, lebo sa v nej ani raz nevyskytuje »posvätný tetragram« YHWH, štvorpísmeno na označenie Božieho mena Jahve.
Grécky text jestvuje v troch recenziách, z ktorých najdôležitejšia je tzv. Lysimachova recenzia, zachovaná v manuskriptoch Vatikánskeho, Sinajského a Alexandrijského kódexu a na Chester Beattyho papyruse 967. Predpokladá osobitný neznámy grécky text, o ktorom svedčí Starolatinský preklad (Vetus latina). Grécky text (Septuaginta) nie je jednoduchým prekladom hebrejskej pôvodiny, ale jej čiastočným prepracovaním s mnohými dodatkami a opravami v úsilí priblížiť grécky originál k hebrejskému textu. Je rozšírený o tzv. deuterokanonické state, ktorými sa dopĺňa nedostatok teologických prvkov v hebrejskej pôvodine (modlitby, náboženské odôvodnenie určitých problémov atď.) v úsilí dokázať (pridaním niektorých dokumentov) historickosť rozprávania, ktorá je v hebrejskom texte problematická. Ide o sedem statí (spolu 107 veršov), ktoré sú logicky začlenené do gréckeho textu. V latinskej Vulgáte, ktorá je voľným prekladom hebrejského textu, Hieronym uvádza tieto state v dodatku knihy, lebo ich kánonickosť pokladal za diskutabilnú (porov. slovenský preklad z r. 1955 a 1969). Sú to však inšpirované biblické texty, a preto v moderných katolíckych prekladoch a v latinskej Novej Vulgáte, ktoré podávajú text Lysimachovej recenzie, sa spomenuté state uvádzajú takisto ako v Septuaginte: sú označené číslom príslušného verša na spôsob mocniteľa a k číslu sú pridané malé písmená abecedy. Konkrétne ide o tieto state:
1. Mordokajov sen (LXX a NVg pred 1,1: 1,la-k.1-r; Vg 11,2 - 12,6);
2. Xerxesov edikt proti Židom (LXX a NVg po 3,13:3,13a-h; Vg 13,1-7);
3. Mordokajova a Esterina modlitba (LXX a NVg po 4,17: 4,17a-m.n-kk; Vg 13,8-18 a 14,1-19);
4. Ester pred kráľom (LXX a NVg po 4,9: 4,8a a po 5,2: 5,2a-k; Vg 15,1-3.4-19);
5. Xerxesov edikt priaznivý Židom (LXX a NVg po 8,12: 8,12a-cc; Vg 16,1-24);
6. Zmysel Mordokajovho sna (LXX a NVg po 10,3: 10,3a-k; Vg 10,4-13);
7. Kolofón (v LXX po 10,3k; 1031; Vg 11,1).
1.3. Obsah. Perzský kráľ Achašvéroš [Xerxes I.] zhromaždí veľmožov a princov všetkých krajín svojej ríše a usporiada pre nich v Súzach veľkú hostinu. Žiada, aby sa na hostinu dostavila aj kráľovná Vašti [Vasti]. Keďže to odoprela, zapudí ju od seba a jej miesto zaujme židovská deva Ester, ktorá však svoj rod z opatrnosti neprezradí kráľovi. Jej strýc a poručník Mordokaj [Mardochej] odhalí sprisahanie proti kráľovi a zachráni mu život. Neskôr Haman [Aman], najvyšší hodnostár po kráľovi, plánuje záhubu Židov, ktorí v osobe Mordokaja odmietajú štátne náboženstvo a lósom [pur] určuje na to 13. deň mesiaca adara (február/marec). Kráľ jeho plán prijíma a vydáva nariadenie, aby sa v určený deň vyvraždili všetci Židia v celej ríši. Ester a Mordokaj modlitbou prosia Boha o záchranu svojho národa. Ester s nasadením života v poslednej chvíli zmarí Hamanove úklady proti Židom a dosiahne od kráľa, že odsúdi Hamana na šibenicu, ktorú on sám dal postaviť pre Mordokaja. Novým kráľovským nariadením sa dovoľuje Židom, aby sa vypomstili na nepriateľoch. Na pamiatku tejto záchrany Židov pred vyhubením v Perzskej ríši slávi sa 14. a 15. adara sviatok Purím (lósov).
Prológ: Mordokajov sen (1,1a-1k.1l-1r; [Vg 11,2-12; 12,1-6]).
Epilóg: Mordokajova sláva a zmysel jeho sna (10,1-3.3a-3k; [Vg 10, 4-13]).
Kolofón: Grécky preklad Knihy (10,31; [Vg 11,1]).
3.1. Historický rámec. Historické pozadie, ktoré tvorí rámec knihy, v podstate zodpovedá zvykom a ustanovizniam Perzskej ríše (napr. sedem komorníkov, sedem kráľových poradcov, zbor mudrcov, pečate, neodvolateľné kráľovské výnosy, kráľovskí poslovia, trest smrti na šibenici atď.). Ľahkovernosť Xerxesa I. (Achašveróša, 486-465 pred Kr.), topografické a chronologické údaje, opis administratívnej správy mesta Súzy a iné správy sú v súlade s historickými dátami súvekých prameňov a s archeologickými vykopávkami. Ale v knihe je aj veľa historických nepresností a nedôsledností. Napríklad Xerxesova manželka nebola ani Vašti, ani Ester, ale Amestris (porov. Herodotus, Historia 9,108-13). Mordokajov a Esterin vek v čase opísaných udalostí je nepravdepodobný (podľa 2,6 by Mordokaj mal aspoň 120 a Ester 80 rokov!).
3.2. Literárny druh. Podľa mienky mnohých biblistov ide o historický román, ktorý má síce historický rámec, ale jeho obsah nie je historický. Je možné, že podkladom rozprávania je nejaké ľudové povstanie proti Židom, ktoré určitým spôsobom podporovala aj miestna administratíva. Pozadie perzského obdobia slúži však hlavne na to, aby sa obdobne a dramaticky opísal a vyriešil náboženský konflikt Židov s helenizmom. I keď sa v knihe predpokladá viera v Boha a v Božiu prozreteľnosť, ktorá riadi dejiny židovského národa (porov. 4,14), v hebrejskom texte sa všetko podáva štýlom a výrazovými prostriedkami biblickej sapienciálnej literatúry. Stredobodom zmýšľania a konania je človek so svojimi ľudskými, rozumovými a etickými schopnosťami. Opísanými udalosťami sa v knihe výstižne zdôrazňuje klasický starozákonný náboženský motív a schéma "obratu v životných osudoch" dobrých a zlých (porov. Knihu Tobiáš, Knihu Judita, Múd 11 - 19, Jób 1 - 2 a 42 atď.). Okrem toho autor príbehom výrazne dokumentuje známy sapienciálny princíp, podľa ktorého »čím kto hreší, tým aj potrestaný býva« (porov. Múd 11,16; pozri aj Ž 7,15 n.; 57,7; Prís 1,31; 5,22). Knihu Ester možno teda pokladať za vieroučný a mravoučný spis.
Tento teologický ráz knihy sa osobitne zvýrazňuje v rozšírenom gréckom texte najmä faktom, že Mordokaj a Ester v kritickej situácii a pred každým dôležitým rozhodnutím a skutkom prednášajú Bohu modlitby o pomoc. A Boh naozaj zasahuje do deja tým, že vo sne vopred oznamuje svoj zákrok, riadi beh udalostí a privádza všetko k pozitívnemu výsledku. Ester a Mordokaj sú teda iba sprostredkovateľmi a vykonávateľmi Božej vôle. Preto tzv. deuterokánonické state nie sú iba dodatkami k hebrejskému textu, ale novým, rozšíreným vydaním Knihy Ester. Grécki prekladatelia boli totiž presvedčení, že rozšírením, prispôsobením a interpretáciou hebrejského textu v zmysle náboženských potrieb čitateľov ostali verní podstatnému posolstvu Knihy o Božom prozreteľnostnom riadení ľudských osudov (porov. 4,14).
3.3. Cieľ knihy. Cieľom hebrejskej osnovy je vysvetliť pôvod a zmysel sviatku Purím, na ktorý sa kniha čítala. Podľa mienky biblistov ide o etiologickú legendu, v ktorej autor vysvetľuje pôvod tohto židovského sviatku opisom hroziaceho "pogromu" proti Židom v diaspóre a na spôsob midráša interpretuje a aktualizuje ich záchranu vo svetle podobných biblických udalostí, najmä vyslobodenia Izraela z egyptského otroctva. Vskutku nápadná je podobnosť v opisoch veľkého nebezpečenstva a mimoriadneho oslobodenia Izraela v Knihe Exodus a židovskej pospolitosti v Knihe Ester. Paralelné sú napr. historický kontext: egyptský v Ex a perzský v Est, prenasledovanie: faraónovo v Ex a kráľovo v Est, prostredník záchrany: Mojžiš v Ex a Mordokaj v Est, jeho zástupca: u faraóna Áron v Ex a u kráľa Ester v Est, víťazné oslobodenie a jeho oslava v Ex a v Est a iné. Podobne ako spomienkové slávenie Paschy bolo aktualizáciou spásonosnej udalosti vyslobodenia Izraela z Egypta (porov. Ex 12,42; 13,3), slávenie sviatku Purím sa stalo spomienkou na oslobodenie Židov v Perzskej ríši (porov. Est 9,28) a bolo ďalším dôkazom spásnych činov, ktoré Boh v behu dejín stále koná v prospech svojho ľudu. Preto tak, ako sa exodus cez Červené more končí spevom a tancami (porov. Ex 15), aj dni výročnej slávnosti Purím sú chvíľou hodovania a radosti (porov. 9,22).
Ustanovenie tejto slávnosti sa opisuje v 9,20-32. V synagogálnej liturgii bol pred sviatkom Purím celodenný pôst (porov. 4,16), na sviatok sa čítal zvitok Knihy Ester, Židia sa navzájom obdarúvali a dávali dary chudobným (porov. 9,22.27). Zvyšok slávnosti trávili v hodovaní a neviazanej samopaši. V 2 Mach 15,36 n. sa táto slávnosť nazýva Mordokajovým sviatkom.
4.1. Autor. Autor hebrejského textu knihy je neznámy. Bol ním pravdepodobne nejaký Žid, ktorý bol dobre informovaný o pomeroch na perzskom kráľovskom dvore a v Súzach. Podľa 3,8 musel žiť v dobe »rozptýlenia« Židov v Perzii.
4.2. Čas a miesto vzniku. Keďže reč knihy je podobná hebrejčine Kníh kroník a Knihe proroka Daniela, prichádza sa k záveru, že spis vznikol v 3./2. stor. pred Kr. pravdepodobne v Mezopotámii, lebo autor dobre pozná tento kraj a jeho zvyky, kým ani slovom sa nezmieňuje o Palestíne.
Na základe správy kolofónu (porov. 10,31 [Vg 11,1]) grécky preklad Knihy Ester urobil Lysimachos v Jeruzaleme a v štvrtom roku panovania Ptolemaia a Kleopatry ho priniesli do Egypta. Keďže boli traja Ptolemaiovci, ktorí mali za ženu Kleopatru, nie je jasné, o ktorého z nich ide. Štvrtý rok Ptolemaia VIII. by bol r. 114 pred Kr., Ptolemaia XII. 77 a Ptolemaia XIV. 48. Väčšina biblistov je za panovníka Ptolemaia VIII. alebo XII.
Keďže hebrejský text je po náboženskej stránke neutrálny, priam profánny, dve náboženské poučenia, ktoré sa tu uvádzajú, môže čitateľovi poskytnúť grécky text Knihy Ester.
5.1. Náboženský postoj Židov. V hebrejskom texte knihy cítiť prepiaty nacionalizmus. V gréckej osnove je náboženský horizont Židov už širší, sú otvorenejší voči pohanskému prostrediu. Táto otvorenosť a univerzalizmus svedčí o vplyve helenistickej diaspóry, v ktorej autor a čitatelia knihy žili. Židia boli napriek všetkému v behu časov v ustavičnom boji proti totalitnej politickej moci a ich nekompromisný náboženský postoj a vlastný spôsob života im často zapríčiňovali kruté prenasledovanie. Nepoddajnosť v náboženskom správaní Mordokaja voči Hamanovi nadobúda teda politický význam. Viera a náboženské vyznanie často môžu veriaceho priviesť k praktickému správaniu, ktoré sa protiví mocnárom a mentalite tohto sveta; treba však vždy pamätať, že najväčším Pánom je Boh a zásadnou životnou smernicou kresťana je Božie posolstvo.
5.2. Božie spásne činy. Biblický Boh presahuje síce stvorený svet a je nezávislý od neho, ale je v ňom aktuálne prítomný a činný. Učenie Knihy Ester nemá nič spoločného s fatalistickým ponímaním ľudskej existencie a svetového diania. V kritických životných situáciách sa teda neslobodno beznádejne poddávať osudovej nevyhnutnosti, ale skôr nasledovať príklady Ester alebo Mordokaja, ktorí po ponížených modlitbách k Bohu dôverujú v jeho pomoc a odvážne konajú. Slovom, nemožno počítať s vyslobodením a s Božou ochranou bez aktívnej spolupráce tých, ktorí to potrebujú. V tom spočíva aj pravý zmysel zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom.
Všetci Židia, čo v priebehu stáročí čítali alebo počúvali rozprávanie Knihy Ester o oslobodení židovského národa od podlého osočovania a od potupnej smrti, slávili pamiatku tohto spásneho Božieho činu hodovaním a prejavmi radosti. Kresťanovi môže čítanie Knihy Ester pripomínať radosť pri »hostine« a slávení Eucharistie, memoriálu oslobodenia od hriechu a večnej smrti, ktoré dal Boh v Ježišovi Kristovi všetkým ľuďom bez rozdielu, lebo "už niet Žida ani Gréka ..." (Gal 3,28).
V úvode do Knihy Ester deuterokánonické state začleňujeme na ich logické miesto v knihe, ako je to v Novej Vulgáte. V texte Knihy ostávajú tieto state tak, ako v Hieronymovej Vulgáte, čiže na konci od 10. hlavy.