1.1. Kniha je najkratším spisom Starého zákona (iba 21 veršov) a má stručný nadpis »Abdiášovo videnie« (v. 1). V hebrejskej Biblii, v Hieronymovej i v Novej Vulgáte sa uvádza ako štvrtý spis medzi dvanástimi, tzv. menšími prorokmi, kým v Septuaginte je medzi nimi na piatom mieste.
1.2. Osoba proroka. V nadpise knihy sa ako pôvodca proroctva označuje Abdiáš (hebr. Obadjáh = »ctiteľ Jahveho« i »sluha Jahveho«). Okrem mena nevieme o jeho osobe nič konkrétne. Podľa starej hebrejskej tradície bol Abdiáš edomský konvertita na izraelské náboženstvo, bol správcom domu kráľa Achaba (874-853) a patril do okruhu Eliášových nasledovníkov. To je však nepravdepodobné, ako vyplýva zo spisu, ktorý nesie Abdiášovo meno.
1.3. Účinkovanie proroka. Biblisti sa rozchádzajú v názore o čase, v ktorom Abdiáš ohlasoval svoje proroctvo. Väčšina z nich zastáva názor, že historická situácia a nepriateľský postoj Edomu voči Júdovi, na ktorý proroctvo naráža (porov. vv. 10-14), ukazujú na obdobie krátko po zničení Jeruzalema r. 587/6 pred Kr. (porov. Ez 25,12-14; Ž 137,7; Nár 4,21-22). Obvinenie a odsúdenie Edomu predpokladá účasť Edomčanov na plienení Jeruzalema a obsadení južnej časti Júdskeho kráľovstva. Do tohto času dobre zapadá aj proroctvo o spáse na Sione (porov. vv. 16-21). Zdá sa, že Jeremiášovo proroctvo proti Edomu (porov. Jer 49,7-22) závisí od Abdiáša, alebo aspoň predpokladá spoločný prameň, z ktorého obidvaja proroci čerpali.
2.1. Obsah. Prorok ohlasuje záhubu Edomu (porov. vv. 2-9) preto, že sa zlomyseľne tešil nad nešťastným osudom Júdu (porov. vv. 10-14.15b). Vo v. 15a sa oznamuje blízkosť dňa Jahveho, v ktorom Boh vykoná súd nad všetkými národmi. Kniha sa končí krátkym proroctvom o spáse na Sione (porov. vv. 16-21). Júda dostane naspäť svoje územie, zajatci sa vrátia do zasľúbenej zeme a Jahve obnoví v plnom rozsahu svoje kráľovstvo.
2.2. Posolstvo. Vo všeobecnosti možno povedať, že Abdiášovo proroctvo je orientované ako posolstvo tých prorokov, čo po zaniknutí Júdskeho kráľovstva ohlasovali Boží súd nad nepriateľmi Izraela a posilňovali »zvyšok« vyvoleného ľudu vo viere v Jahveho, Pána a Vládcu nad všetkými národmi. Proroctvo teda ohlasuje Božiu spravodlivosť a nezlomnú vieru v uskutočnenie Jahveho kráľovstva.