1.1 Názov. Numeri (= Čísla) je latinský názov štvrtej knihy Pentateuchu, ktorý dostala preto, že sa v nej dvakrát spomína sčítanie Izraelitov, respektíve počet bojaschopných mužov (porov. hl. 1 - 4 a 26), a veľký dôraz sa v nej kladie na číselné údaje (porov. napr. hl. 15; 28 - 29; 31 a inde). V hebrejskej Biblii sa táto kniha nazýva Bemidbar (= "…na púšti"), lebo podáva veľmi živý opis udalostí z putovania Izraelitov po púšti od vrchu Sinaj až po hranice zasľúbenej zeme.
1.2. Obsah. Kniha Numeri pokračuje v opise udalostí na ceste Izraelitov z egyptského otroctva na slobodu, ktorý sa začal v Knihe Exodus a prerušila ho Kniha Levitikus. Podáva informácie o organizácii vyvoleného ľudu a jeho výchove k samostatnému náboženskému a občianskemu životu. Poukazuje na spasiteľné skutky a zásahy, ktoré vykonal Boh prostredníctvom Mojžiša v počiatočných dejinách Izraela, ale aj na zúfalý zápas ľudu s ťažkosťami života na púšti. Tento tvrdý životný zápas často viedol k vzbure proti Mojžišovi a proti samému Bohu (porov. hl. 11 - 12; 13 - 14; 16 - 17 a 20,1-13). Kniha Numeri opisuje Boží ľud v jeho plnej ľudskej realite, teda s prejavmi jeho dôvery i nevery, hrdinstva i slabosti, šľachetnosti i zloby. Tým viac potom vyniká dôsledná Božia vernosť voči svojmu ľudu, doprevádzaná často aj prejavmi jeho prísnosti a spravodlivosti. V rámci tejto výchovy má Mojžiš dôležitú, ale ťažkú úlohu prostredníka medzi Bohom a izraelským národom.
Problémy autorstva a história redakcie Knihy Numeri súvisia s otázkou pôvodu všetkých kníh Pentateuchu (pozri na s. 21). Čo sa týka špecificky iba Knihy Numeri, je fakt, že väčšina materiálu pochádza z kňazskej tradície (P). Sú to state: 1,1 - 10,28; 15; 17 - 19; 26 - 31 a 33 - 36.
Literárnou charakteristikou knihy sú básnické úryvky, ktoré niektorí biblisti pokladajú za jej najstaršie časti: formulka kňazského požehnania (porov. 6,24-27), pieseň o studni (porov. 21,17 n.), posmešná pieseň o Síchonovej [Sehonovej] porážke (porov. 21,27-30) a Bileámove [Balámove] orákulá (porov. 23,7-10.18-24).
1.3. Rozdelenie Knihy Numeri. Štruktúra spisu je vymedzená zemepisným rámcom opísaných udalostí, ktoré sa odohrali počas putovania Izraelitov na púšti. Sinaj, Kádeš a Moabské stepi sú tri hlavné míľniky na tejto ceste. Knihu možno rozdeliť na tieto časti:
2.1. Izraelská pospolitosť. Ústrednou témou knihy je pojem izraelskej pospolitosti na pochode do zasľúbenej zeme. Je to pospolitosť, ktorá pochádza od patriarchov (Gn) a ktorá - vyslobodená z egyptského otroctva - uzavrela zmluvu so svojím Bohom na Sinaji (Ex) a dostala od neho zákony (Ex, Lv, Nm), ktoré mali od toho času riadiť celú jej životnú existenciu. Kniha Numeri je teda opisom duchovných zážitkov vyvoleného ľudu na ceste do zasľúbenej zeme vrátane kríz, ťažkostí a úpadkov, ale zároveň je dôkazom spásonosného pôsobenia Jahveho v prvotných dejinách izraelského národa.
V neskorších starozákonných spisoch sa pobyt izraelskej pospolitosti na púšti, opísaný v Knihe Numeri, interpretuje a hodnotí z rozličných hľadísk: ako čas zasnúbenia Jahveho s Izraelom (porov. Oz 2,16-25; Jer 2,2 n.), čas jeho duchovnej výchovy a formácie (porov. Dt 8,2-6), ale aj ako čas nevery (porov. Ez 20). Poukázaním na udalosti, ktoré sa odohrali počas pobytu Izraela na púšti, Biblia zdôrazňuje ich posolstvo a ponaučenie pre neskoršie pokolenia (porov. Mich 6,3-5; Ez 16; 20; 23; Ž 78,17-40; 81,12-17; 95,8; 106,14-33 atď.), a preto Kniha Numeri ďaleko presahuje význam jednoduchého dokumentu izraelských dejín. V Novom zákone o tom svedčí apoštol Pavol, ktorý poukazuje kresťanom v Korinte na niektoré odstrašujúce udalosti z dejín Izraelitov, opísané v knihách Exodus a Numeri (porov. 1 Kor 10,1-10), a varuje: "A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás…" (v. 11).
Pobyt izraelskej pospolitosti na púšti a jej namáhavé putovanie do zasľúbenej zeme sú poznačené mnohými dramatickými krízami (porov. Nm 11; 12; 13 - 14; 16 - 17; 20,2-13; 21,4-9; 25). Ľud nechce pokračovať v ceste, búri sa proti svojim vodcom i proti samému Bohu, neverí v uskutočnenie Božieho plánu, že by sa raz mohol dostať do zasľúbenej zeme. Ale rozprávanie celej Knihy Numeri smeruje k tomuto vrcholu. I napriek nevydareným pokusom (porov. 14,39-45; 20,14-21) a mŕtvym, ktorí ostali pochovaní na púšti (porov. 14,29; 26,65), Izrael pokračuje v ceste (porov. hl. 33) a obsadenie Zajordánska (porov. 21,21-35) stáva sa predohrou jeho víťazného vstupu do Kanaánu.
Aktuálnosť Knihy Numeri pre dnešnú Cirkev, novozákonný Boží ľud, je jasná. Kniha jej pripomína, že je ľudom na ceste do večnej zasľúbenej zeme, kde ju vedie Božie slovo. Početné krízy viery, ktoré musel prekonať izraelský ľud, sa opakujú, i keď v inej podobe, aj v živote Cirkvi. Kniha Numeri prináša Cirkvi radostné posolstvo, že Boh je stále prítomný uprostred svojho ľudu a celkom isto uskutoční svoj plán spásy aj napriek zdanlivo neprekonateľným vonkajším a vnútorným prekážkam, ktoré sa mu stavajú do cesty.
Iným aktuálnym posolstvom tejto knihy je, že Boh si na uskutočnenie svojho spásneho plánu vyvolil hriešny izraelský ľud, ktorý bol nositeľom Božích prisľúbení a Božieho požehnania pre celé ľudstvo. Toto posolstvo musí Cirkev stále pozorne počúvať, aby ostala verná svojmu povolaniu k svätosti bez toho, aby jej unikla opravdivá hriešnosť ľudí, ktorí sa v nej zhromažďujú.
2.2. Mojžišovo poslanie. Dlhé a namáhavé putovanie Izraelitov do zasľúbenej zeme by bolo bývalo takmer nemožné bez všestrannej služby ich vynikajúceho vodcu, Mojžiša. Správy o Mojžišovi pochádzajú z viacerých tradícií a sú zozbierané v knihách Exodus, Levitikus a Numeri, ktoré sa navzájom dopĺňajú a podávajú celistvý obraz tejto vynikajúcej osobnosti. Jahvistická tradícia zdôrazňuje Mojžišovo poslanie vodcu, ktorého si Jahve vychoval, aby vyslobodil Izraelitov z egyptského otroctva. Elohistická tradícia ho predstavuje ako proroka, ktorý hovorí pred faraónom a pred vyvoleným ľudom s autoritou Boha a v jeho mene. Pritom však nezamlčuje jeho ľudské slabosti (porov. napr. Nm 16,15; 20,10-12) ani chvíle malomyseľnosti a znechutenia (porov. Nm 11,11-15), ako ani fakt, že v ustavičnom zápase s nevďačným ľudom raz zapochyboval a bol vylúčený zo zasľúbenej zeme (porov. Nm 20,12).
Ale tieto chvíľkové prejavy slabosti nezatienili duchovnú veľkosť Mojžišovej osobnosti, ktorej najvýraznejšou povahovou črtou bola pokora (porov. Nm 12,3), bezhraničná obetavosť a bezpodmienečná vernosť v plnení svojho poslania. Konkrétne sa to prejavovalo v tom, že zvyčajne neochaboval v dôvere voči Bohu (porov. Nm 10,29-32) a že i napriek veľkým ťažkostiam miloval ľud, ktorý mu Boh zveril (porov. Nm 11,2.10-15; 21,7), a bol veľkorysý voči všetkým (porov. Nm 11,27-29; 12). Mojžiš viac ráz po vzbure ľudu proti Bohu zachránil svojím príhovorom Izraelitov od zaslúženého trestu a zmieril ich s Bohom (porov. Nm 12,13; 14,13-19; 16,22; 17,10-13). Bol mužom modlitby, ktorý žil v stálom dôvernom spojení s Bohom (porov. napr. Nm 12,6-8), čím prevýšil všetkých prorokov, ktorých je prototypom. Kňazská tradícia predstavuje Mojžiša ako muža povolaného na bohoslužbu, ktorého charakteristickou črtou bola "žiariaca tvár" (porov. Ex 34,29). Zdôrazňuje však, že popri ňom hrali dôležitú úlohu aj Áron a jeho synovia, ktorým Mojžiš zveril bohopoctu a bohoslužobné obrady (porov. Nm 3 - 4).
2.3. Kniha Numeri v Novom zákone. Teologický význam Knihy Numeri potvrdzuje aj fakt, že autori novozákonných spisov sa dosť často zmieňujú o udalostiach, osobách a veciach opísaných v tomto starozákonnom spise. Spomína sa rozprávanie o medenom hadovi (porov. Jn 3,14 a Nm 21,8 n.), o veštcovi Bileámovi (porov. Júd v. 11 a Nm 22 - 24; 2 Pt 2,15-16 a Nm 22,7 n.; Zjv 2,14 a Nm 25,3; 31,16) a o Korachovej vzbure (porov. Júd v. 11 a Nm 16; 2 Tim 2,19 a Nm 16,5). Autor Listu Hebrejom sa vo svojej teológii o Kristovom kňazstve zmieňuje o Mojžišovej vernosti (porov. 3,2-5 a Nm 12,7), o hriechoch izraelského ľudu (porov. 3,7 - 4,3 a Nm 20,1-13; 14,29), o desiatkoch odovzdávaných levitom (porov. 7,5 a Nm 18,21-24) a o poškvrnených, ktorí sa očisťovali popolom a krvou obetných zvierat (porov. 9,13-14 a Nm 19,9.17 n.). Aj sám Ježiš používa niektoré "obrazy", ktoré prevzal z Knihy Numeri, ako napr. ovce bez pastiera (porov. Mt 9,36 a Nm 27,17), manna (porov. Jn 6,31 a Nm 11,7-9) atď. Aj obraz "duchovnej skaly", z ktorej vyvolený izraelský ľud pil duchovný nápoj (porov. 1 Kor 10,3-4), je prevzatý nielen z Ex 17,1-7, ale aj z Nm 20,11.