ALELUJA.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove,
kto všetku jeho chválu rozhlási?

Blažení sú tí, čo zachovávajú právo
a konajú spravodlivo v každý čas.

Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu,
navštív nás svojou spásou,

aby sme videli šťastie tvojich vyvolených,
aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu
a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

Hrešili sme ako naši otcovia,
konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky,
zabudli na tvoje veľké dobrodenia
a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil,
aby ukázal svoju moc.

Červenému moru pohrozil a ono vyschlo;
po morskom dne ich previedol ako po púšti.

Vyslobodil ich z rúk nevraživca
a vymanil z rúk nepriateľa.

Ich utláčateľov voda zaliala,
ani jeden z nich nezostal nažive.

Až potom uverili jeho slovám
a pieseň chvály mu spievali.

No onedlho na jeho skutky zabudli
a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

Na púšti sa oddali žiadostivosti
a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

Dal im, čo si žiadali,
ba dopustil, že sa presýtili.

V tábore zanevreli na Mojžiša
a na Árona, posväteného Pánovho.

Otvorila sa zem a pohltila Dátana
a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

I vzbĺkol oheň v ich zástupe
a bezbožníkov spálili plamene.

Urobili si teľa na Horebe
a klaňali sa soche uliatej;

i zamenili svoju slávu
za podobu býka, ktorý trávu požiera.

Zabudli na Boha, svojho záchrancu,
ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

zázraky v Chámovej krajine,
v Červenom mori skutky úžasné.

Už povedal, že ich vyhubí,
keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.
On si stal v prielome pred neho,
aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť,
neverili jeho slovám.

Vo svojich stanoch šomrali,
nepočúvali Pánov hlas.

Vtedy zdvihol ruku proti nim,
že ich zničí na púšti.

A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi
a že ich rozoženie do cudzích krajín.

I pridali sa k Beélfegorovi,
jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

popudzovali Boha svojou podlosťou,
až skaza na nich doľahla.

Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok
a pohroma prestala.

K dobru sa mu to pripočítalo
z pokolenia na pokolenie naveky.

Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu;
Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

tak ho rozčúlili,
že nerozvážne slová vyslovil.

Nevyhubili národy,
ako im Pán bol rozkázal.

Ale zmiešali sa s pohanmi
a osvojili si ich správanie.

Uctievali sošky ich bôžikov
a tie sa im stali osídlom.

Synov a dcéry
obetovali zlým duchom.

Prelievali krv nevinnú,
krv svojich synov a dcér
obetovali modlám Kanaánu.
A zem bola poškvrnená krvou;

znečistili sa svojimi skutkami
a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu,
až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

vydal ich do rúk pohanov;
vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

Nepriatelia ich trápili,
pokorili a uvrhli do svojho područia.

Častejšie ich vyslobodil;
no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom,
až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

Ale on zhliadol na ich súženie,
keď počul ich náreky.

Rozpamätal sa na svoju zmluvu
a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

A vzbudil k nim súcit
u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

Zachráň nás, Pane, Bože náš,
a zhromaždi nás z krajín pohanských,
aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť
a tvojou slávou sa honosiť.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela,
od vekov až naveky.
A všetok ľud nech privolá: "Staň sa. Amen."