Ž126

V Bohu je radosť a nádej

1

Pútnická pieseň.
Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov,
boli sme ako vo snách.

 2

Ústa sme mali plné radosti
a jazyk plný plesania.
Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:
"Veľké veci urobil s nimi Pán."

 3

Veľké veci urobil s nami Pán
a máme z toho radosť.
4

Zmeň, Pane, naše zajatie
ako potoky na juhu krajiny.

 (*) ("Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu" - južná čiastka Palestíny, Negeb, je z väčšej čiastky roka spálená, pustá, bez života. Ale razom oživne a zazelená sa bujným rastlinstvom, keď prídu jesenné dažde, ktoré všetko ovlažia, rozmočia pôdu a korytá vyschnutých riek naplnia vodou.) 5

Tí, čo sejú v slzách,
s jasotom budú žať.
6

Keď odchádzali, idúcky plakali
a osivo niesli na siatie.
No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom
a svoje snopy prinesú.

 (*) (Hoci začiatky obnovy sú ťažké, s Božou pomocou sa obnova a výstavba naisto podarí.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 125)   Dopredu (Ž 127)

Obsah