Obnovená dôvera utláčaného ľudu
1Pútnická pieseň.
Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
nechže povie Izrael:
2Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
a nič nezmohli proti mne.
(*)
("Od mladosti", od časov, čo semeno Abraháma vyrástlo na národ, teda od časov egyptského otroctva, cez dlhú a ťažkú dobu sudcov a kráľov, až po prítomné časy (Iz 27,12-13; Jer 2,2; 3,3; Ez 14,4; Oz 2,15; 11,1 n. atď.) Izraelitov prenasledovali. V dejinách Izraela nájdeme málo pokojných rokov.)
3Po mojom chrbte orali oráči,
ťahali dlhé brázdy.
4Ale spravodlivý Pán
rozsekal postroje hriešnikov.
5Nech s hanbou ustúpia
všetci, čo nenávidia Sion.
6Nech sú sťa tráva na streche,
čo uschne prv, ako ju skosia.
(*)
(V Palestíne sú strechy rovné. Vyložené sú buď kameňom, alebo, čo je častejšie, vysypané hlinou. Po dažďoch, za jarných dní narastie na strechách burina. No potom rýchlo vyschne.)
7Kosec si ňou nenaplní hrsť,
ani viazač snopov náručie.
(*)
(Sion bol symbolom Zákona, daného izraelskému ľudu. Aj v týchto slovách sa uplatňuje židovská výlučnosť, idea vyvoleného národa.)
8A čo idú okolo, nezavolajú:
"Pán vás požehnaj;
žehnáme vás v mene Pánovom."