Ž130

Volanie z hlbín

1

Pútnická pieseň.
Z hlbín volám k tebe, Pane;

 2

Pane, počuj môj hlas.
Nakloň svoj sluch
k mojej úpenlivej prosbe.

 (*) (Žalmista prosí Pána, aby vypočul jeho hlas, jeho prosbu, keď volá k nemu "z hlbín". Ako vysvitá z ďalších veršov, ide o hriech, nie o tresty. Hriechy sú tou hlbočinou, v ktorej sa žalmista topí.)
3

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť,
Pane, kto obstojí?

 4

Ale ty si milostivý
a my ti chceme v bázni slúžiť.

 (*) (Pán odpúšťa naše hriechy, aby sa mu potom "v bázni slúžilo" (porov. Rim 2,4).) 5

Spolieham sa na teba, Pane,
moja duša sa spolieha na tvoje slovo;

 6

moja duša očakáva Pána
väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu

7

nech očakáva Izrael Pána.
Lebo u Pána je milosrdenstvo
a hojné vykúpenie.

 8

On sám vykúpi Izraela
zo všetkých jeho neprávostí.

 (*) (Žalmista končí presvedčením, že sa Pán zmiluje a odpustí svojmu ľudu všetky previnenia. Pán "vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí". Žalmista isto myslí na mesiášske prísľuby (porov. Jer 3,21-23; 24,7; 32,37-40; Ez 11,17-20).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 129)   Dopredu (Ž 131)

Obsah