Ž132

Božie prisľúbenie Dávidovmu domu

1

Pútnická pieseň.
Pane, pamätaj na Dávida
a na jeho veľkú ochotu,

 2

že prisahal Pánovi
a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

 (*) ("Mocný Jakubov" je pomenovanie Boha (Gn 49,24; Iz 49,26; 60,16).)
3

"Do príbytku svojho domu nevkročím,
ani sa neuložím na svoje lôžko;

 (*) (2 Sam 7,1-2; 1 Krn 17,1.) 4

svojim očiam nedoprajem spánku
ani svojim viečkam zdriemnutia,

 5

kým nenájdem miesto pre Pána,
príbytok pre mocného Jakubovho Boha."
6

Počuli sme, že archa je v Efrate,
a našli sme ju na jaarských nivách.

 (*) ("Počuli sme, že archa je v Efrate" - keď mal Dávid preniesť archu zmluvy z Kirjatiarimu na Sion, zvesť o tom sa rozšírila po jeho kráľovstve. Počuli totižto, že je neďaleko Betlehema, odkiaľ pochádzal Dávid, v kraji Efrata. V žalme sa hovorí: "Našli sme ju na jaarských nivách", čo je to isté ako Kirjatiarim. Odtiaľ Dávid preniesol v slávnostnom sprievode archu na Sion (1 Sam 7,1; 2 Sam 6,2).) 7

Vstúpme teda do Pánovho príbytku
a padnime k podnožke jeho nôh.
8

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku,
ty a archa tvojej všemoci.

 (*) (Slová sú známe už z Mojžišových čias. Izraeliti sa ich modlili vždy, keď sa archa pohýnala na cestu po púšti (Nm 10,35.36; Ž 68,2). Odteraz už nebude putovať z miesta na miesto, lebo odvtedy, čo ju odniesli zo Šíla (1 Sam 4,3 n.), nemala pevný príbytok.) 9

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti
a tvoji svätí nech plesajú.

 10

Pre svojho služobníka Dávida
neodmietaj tvár svojho pomazaného.
11

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou;
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
"Potomka z tvojho rodu
posadím na tvoj trón.

 (*) ("Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou"- tieto slová sú paralelné so slovami 2. verša. Vzťahujú sa na Boží sľub, ktorý dal Pán Dávidovi skrze proroka Nátana v čase, keď Pán odkázal, aby mu Dávid nestaval chrám (2 Sam 7,5-16; Ž 89,4-5.29-38).) 12

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia budú sedieť
na tvojom tróne naveky."
13

Lebo Pán si vyvolil Sion,
želal si mať ho za svoj príbytok:

 14

"To je miesto môjho odpočinku naveky;
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
15

Štedro požehnám jeho komory,
chlebom nasýtim jeho chudobných.

 16

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy
a svätí budú plesať v radosti.
17

Tu Dávidovej moci dám vypučať,
svojmu pomazanému pripravím svetlo.

 (*) (Tento verš sa nedá vysvetliť inakšie ako o Mesiášovi. Tak ho chápe celá katolícka tradícia.) 18

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem,
no na jeho hlave zažiari diadém."

 (*) (Žalm je mesiášsky, verše 11 a 12 sa v plnom zmysle vyplnia len na Mesiášovi. V žalme sa jasne rozlišuje Dávidova osoba od jeho potomka, Mesiáša.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 131)   Dopredu (Ž 133)

Obsah