Ž141

Modlitba v nebezpečenstve

1

Dávidov žalm.
Pane, k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť,
počuj môj hlas, keď volám ku tebe.

 2

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo
a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

 (*) (Okrem celostnej zápalnej obety obetovali aj voňavý kadidlový zápal (Lv 2,1; Ex 30,7-8) na kadidlovom alebo aj zlatom oltári, ktorý stál pred vchodom do svätyne (Ex 30,1; 40,5; 30,6. 34-37). "Pozdvihnutie rúk" je paralelizmus k "modlitbe". Židia sa modlievali s roztiahnutými rukami.)
3

Pane, k mojim ústam postav stráž
a hliadku na okraj mojich perí.

 4

Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému,
aby bezbožne vymýšľalo výmysly
s ľuďmi, čo páchajú neprávosť;
ani ich pochúťky nechcem jesť.

 5

Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá,
no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave;
nech zotrvám v modlitbe, kým oni robia zle.
6

Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov,
budú počuť moje slová a uznajú, že boli mierne.

 (*) (Doslovne: "Vedľa skaly boli spustené ich kniežatá"; tieto slová narážajú na nebezpečenstvo, v ktorom sa nachodil Šaul, keď prenasledoval Dávida v jaskynnom teréne v okolí Engadi (1 Sam 24,1-16 alebo 26,8-20). Text je však porušený, preto nie je ani jeden výklad istý.) 7

Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky,
tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia.
8

Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči:
k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj.

 9

Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili,
pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť.

 10

Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel,
ale ja nech cez ne prejdem.
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 140)   Dopredu (Ž 142)

Obsah