Ž145

Oslava Božej velebnosti

1

Dávidov chválospev.
Oslavovať ťa chcem, Bože, môj kráľ,
a tvoje meno velebiť
navždy a naveky.

2

Budem ťa velebiť každý deň
a tvoje meno chváliť
navždy a naveky.

3

Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden,
tvoju veľkosť nemožno preskúmať.

4

Z pokolenia na pokolenie ide chvála tvojich skutkov
a všetky pokolenia ohlasujú tvoju moc.

5

Hovoria o vznešenosti tvojej slávy a veleby
a rozprávajú o tvojich zázrakoch.

6

Hovoria aj o sile tvojich skutkov úžasných
a rozprávajú o tvojej veľkosti.

7

Rozhlasujú chválu tvojej veľkej láskavosti
a plesajú nad tvojou spravodlivosťou.

8

Milostivý a milosrdný je Pán,
zhovievavý a veľmi láskavý.

9

Dobrý je Pán ku každému
a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam.

10

Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela
a tvoji svätí nech ťa velebia.

11

Nech rozprávajú o sláve tvojho kráľovstva
a o tvojej moci nech hovoria;

12

nech ľuďom oznamujú tvoje zázraky
i slávu a velebu tvojho kráľovstva.

13

Tvoje kráľovstvo je kráľovstvo pre všetky veky
a tvoja vláda sa rozprestiera na všetky pokolenia.

Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

(*) (V mesiášskych časoch sa Božie kráľovstvo rozšíri na všetky národy (verše 12,13). Takto Pán je a bude Kráľom všetkých národov a všetkých čias (Dan 3,100; 1 Tim 1,17).) 14

Pán podopiera všetkých, čo klesajú,
a dvíha všetkých skľúčených.

15

Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba
a ty im dávaš pokrm v pravý čas.

16

Otváraš svoju ruku
a dobrotivo nasycuješ všetko živé.

17

Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách
a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

18

Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú,
všetkým, čo ho vzývajú úprimne.

19

Vyplní želanie bohabojných,
vyslyší ich modlitbu a zachráni ich.

20

Pán ochraňuje všetkých, čo ho milujú,
a ničí všetkých hriešnikov.

21

Nech moje ústa hlásajú slávu Pánovu
a všetko živé nech jeho sväté meno velebí
navždy a naveky.

(*) (Alfabetický žalm, ktorý preberá časti z iných žalmov.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 144)   Dopredu (Ž 146)

Obsah