Ž146

Blažení tí, čo dúfajú v Pána

1

ALELUJA.
Chváľ, duša moja, Pána;

 2

celý život chcem chváliť Pána,
svojmu Bohu spievať, kým len budem žiť.
3

Nespoliehajte sa na kniežatá
ani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu.

 4

Vyjde z nich duch a vrátia sa do svojej zeme;
v ten deň padnú ich plány.
5

Blažený, komu pomáha Boh Jakubov,
kto sa spolieha na Pána, svojho Boha.

 (*) ("Boh Jakubov" je Pán, Boh, ktorý patriarchovi Jakubovi a jeho pokoleniu preukázal mnoho dobrodení (Gn 28,15; 31,3; 32,28; 46,4; Ž 33,12; 144,15 atď.).) 6

On stvoril nebo i zem,
more a všetko, čo je v ňom.
On zachováva vernosť naveky,

 7

utláčaným prisudzuje právo,
hladujúcim dáva chlieb.
Pán vyslobodzuje väzňov,

 8

Pán otvára oči slepým,
Pán dvíha skľúčených,
Pán miluje spravodlivých.

 (*) ("Pán otvára oči slepým" - to sa dá chápať doslova, ale tiež v prenesenom slova zmysle: Pán naúča ľudí dobru a vedie k pokániu (Dt 28,29; Jób 12,25; Iz 29,18; 35,5).) 9

Pán ochraňuje cudzincov,
ujíma sa siroty a vdovy,
ale hatí cesty hriešnikov.
10

Pán bude kraľovať naveky;
tvoj Boh, Sion,
z pokolenia na pokolenie.

 (*) (Týmto žalmom sa začína skupina žalmov (146 - 150), ktoré sa volajú aj "malým Halelom" (pozri Ž 113). Obsahom všetkých nasledujúcich žalmov je Pánova chvála. Každý žalm sa v hebrejskom texte začína a končí "Aleluja - Chváľte Pána".)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 145)   Dopredu (Ž 147)

Obsah