Ž2

Mesiáš - kráľ a víťaz

1

Prečo sa búria pohania?
Prečo národy snujú plány daromné?

 (*) (Plány daromné, lebo sa neuskutočnia.) 2

Povstávajú pozemskí králi
a vladári sa spolčujú
proti Pánovi a proti jeho pomazanému:

 (*) (Pán, hebr. Jahve, je pomenovanie Boha v jeho otcovskom vzťahu k vyvolenému národu. Pomazaný, Kristus, hebr. mâšiach, znamená prisľúbeného Mesiáša, ktorý bude mať hodnosť kráľovskú a kňazskú. Vysvetlenie tohto verša podávajú Sk 4,27, kde sa hovorí, že proti Ježišovi, Božiemu Synovi a Pomazanému, spolčili sa Herodes s Pilátom a pohanské národy aj izraelské kmene.) 3

"Rozbime ich okovy
a ich jarmo zhoďme zo seba!"
4

Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva;
Pán ich privedie na posmech.

 (*) (Boh sa vysmieva, tento antropomorfizmus (pripisovanie ľudských vlastností a spôsobov Bohu) treba chápať ako metaforu.) 5

Raz na nich rozhorčene zavolá
a svojím hnevom ich vydesí:

 6

"Veď ja som ustanovil svojho kráľa
na svojom svätom vrchu Sione!"

 (*) (Na svojom svätom vrchu Sione. Sion je pahorok starého Jeruzalema, ktorý dobyl Dávid z rúk Jebuzejcov. Volá sa svätým, lebo tam preniesli archu zmluvy. Ale Sion často znamená celý Jeruzalem a považuje sa za sídlo Boha a Mesiáša. Tak aj na našom mieste.)
7

Zvestujem Pánovo rozhodnutie:
Pán mi povedal: "Ty si môj syn.
Ja som ťa dnes splodil.

 (*) (V tretej strofe už sám Mesiáš hovorí a oznamuje Pánovo rozhodnutie, ktorým je ustanovený za univerzálneho Kráľa. Najprv vyhlasuje svoje večné zrodenie. Pán mi povedal. Pán - Jahve, ide výslovne o Boha, ktorý hovorí Mesiášovi: "Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil." Tu nejde o adoptívne synovstvo, ale o prirodzený zrod.) 8

Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy
a do vlastníctva celú zem.

 9

Budeš nad nimi panovať žezlom železným
a rozbiješ ich jak hrnce hlinené."

 (*) (Tomuto synovi, ktorý sa stal človekom pre spásu ľudstva, Boh prisľubuje panstvo nad národmi a zemskými končinami, teda moc bezvýhradnú. Plné uskutočnenie tohto proroctva bude v Cirkvi, ktorú Mesiáš založí, a časy pred koncom sveta ukážu plnosť pravdy týchto slov (Zjv 2,25-27).)
10

A teraz, králi, pochopte;
dajte si povedať, pozemskí vladári.

 11

V bázni slúžte Pánovi
a s chvením sa mu klaňajte.

 12

Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval
a vy by ste zahynuli na ceste,
lebo sa rýchlo rozhorčí.
Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.

 (*) (Druhý žalm je mesiášsky. A nie náhodou nasleduje po žalme, ktorý má na zreteli lásku k zákonu. Podstatou starozákonného náboženstva bolo práve toto dvoje: láska k zákonu a nádej i viera v Mesiáša. Žalm je takisto bez titulu, ale zo Sk 4,25 vysvitá, že jeho autorom je Dávid. Prorocký a mesiášsky charakter tohto žalmu viac ráz vyzdvihujú novozákonní inšpirovaní autori: Sk 4,25-28; 13,33; Rim 1,4; Hebr 1,5; 5,5; Zjv 12,5; 19,15 atď., židovská a kresťanská tradícia.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 1)   Dopredu (Ž 3)

Obsah