Ž22

Utrpenie a nádej spravodlivého

1

Zbormajstrovi. Na nápev "Laň na svitaní". Dávidov žalm.

 2

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil.

 3

Bože môj, volám vo dne, a nečuješ;
volám v noci, a nenachádzam pokoja.
4

A predsa ty si svätý,
ty tróniš na chválach Izraela.

 5

V teba dúfali naši otcovia;
dúfali a vyslobodil si ich.

 6

Ku tebe volali a boli spasení,
v teba dúfali a zahanbení neboli.
7

No ja som červ, a nie človek,
ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.

 8

Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia,
vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.

 (*) (Komu sa zapáči, môže ho vysmiať, môže ho pošliapať (Iz 41,14; 52,14 -53,12).) 9

"Úfal v Pána, nech ho vyslobodí,
nech ho zachráni, ak ho má rád."
10

Veď ty si ma vyviedol z lona
a na prsiach matky si mi dal spočinúť.

 11

Od samého zrodu som odkázaný na teba.
Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.

 12

Nevzďaľuj sa odo mňa,
lebo sa blíži ku mne nešťastie
a nieto, kto by mi pomohol.
13

Obkľučuje ma stádo juncov,
obstupujú ma býky z Bášanu.

 (*) (Je to obraz tvrdej, bezohľadnej sily, obraz zúrivosti a bezcitnosti. Bášan je krajina na východ od Jordána.) 14

Otvárajú na mňa svoje papule
ako lev, čo plieni a reve.

 15

Rozlievam sa sťa voda
a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby.
Srdce mi mäkne ako vosk
a topí sa mi v útrobách.

 16

Podnebie mi vysychá ako črepiny
a jazyk sa mi lepí k hrtanu.
Do prachu smrti ma odvádzaš.
17

Obkľučuje ma svorka psov,
obstupuje ma tlupa zlosynov.
Prebodli mi ruky a nohy,

 18

môžem si spočítať všetky svoje kosti.
Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú;

 19

delia si moje šaty
a o môj odev hádžu lós.

 (*) ("Prebodli mi ruky a nohy". (Hebrejský text na tomto mieste je nejasný, preto volíme zmysel podľa starších prekladov ako LXX, V., preklad sýrsky, etiópsky a arabský). 17. verš ostáva jedným z najvýraznejších proroctiev SZ, lebo Dávid tu opisuje spôsob Mesiášovej smrti napriek tomu, že Židia, kým neprišli do styku s rímskym svetom, o kríži nevedeli (porov. Jn 19,37). Prv, než ho pozbavia života, delia sa o jeho odev. Nepoznáme, že by bolo bývalo zvykom u Izraelitov rozdeliť si imanie odsúdencov, alebo že by ho bol zákon prisúdil katovi. Tým viac prekvapuje, že sa aj takáto nezvyčajná okolnosť vyplňuje pri Ježišovom utrpení (Jn 19,24).)
20

Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa,
ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.

 21

Chráň mi dušu pred kopijou
a môj život pred pazúrmi psov.

 22

Vysloboď ma z tlamy levovej,
mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.

 23

Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom
a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.

 (*) (V druhej časti žalmu sa bolestné volanie mení na poďakovanie, na hymnus vďaky. Mesiáš umiera na kríži, ale je si istý, že pomoc príde, záchrana nie je ďaleko. Cez husté mrákavy nadchádzajúcej smrti preniká žiara veľkonočného rána. To, čo teraz hovorí Mesiáš, týka sa ovocia jeho vykupiteľskej smrti, to sú požehnania, ktoré sa rozprestrú nad celým ľudstvom.)
24

Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte,
oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci.
Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove,

 25

veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom;
ani svoju tvár neodvracia od neho,
lež vyslyší ho, keď volá k nemu.
26

Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení
a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.

 (*) (Okrem vďaky a oslavy Mesiáš prinesie aj ďakovnú obetu. To znamenajú slová: "Svoje sľuby splním" (Lv 7,16; Prís 7,14). Čo znamenala a aká bola ďakovná obeta, čiže sľúbená obeta v SZ, je nám známe. Bola to obeta prinesená z vďačnosti, že Pán je v pokoji so svojím ľudom, bola to zmierna obeta, keď sa Pán po oddialení hnevu opäť blahosklonne obrátil k svojmu ľudu. Takúto obetu prinesie a bude prinášať v opätovnom obetovaní aj Mesiáš. Tu sa nemôže naznačovať nič iné, iba novozákonná obeta, obeta eucharistická, ktorá spája veriacu spoločnosť s Bohom. Je to tá istá obeta, o ktorej bude neskoršie hovoriť prorok Malachiáš, že budú od východu slnka až po západ na každom mieste obetovať, lebo je veľké Pánovo meno medzi národmi (Mal 1,11). Toto je druhé ovocie Mesiášovho utrpenia.) 27

Chudobní sa najedia a budú nasýtení
a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú:
"Naveky nech žijú ich srdcia!"

 28

Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia
všetky zemské končiny,
jemu sa budú klaňať
všetky rodiny národov.

 (*) (Tretím ovocím Mesiášovho utrpenia bude "obrátenie pohanov", vzrast Cirkvi a jej rozšírenie po celom svete, čo značí všeobecnosť spasenia.)
29

Veď Pánovo je kráľovstvo,
on panuje nad národmi.

 30

Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou;
pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu.

Aj moja duša bude preňho žiť

31

a jemu bude slúžiť moje potomstvo.
Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi

 32

a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí:
"Toto urobil Pán."

 (*) (Tento žalm si zaslúži meno "Veľkopiatočnej vízie". Desať storočí predtým, ako sa dialo tajomstvo veľkého týždňa, omilostený prorok a básnik vidí v duchu trpiaceho Mesiáša a sýtymi farbami, smelými symbolmi, neporovnateľnou rečou líči utrpenie a víťazstvo svojho potomka, Ježiša Krista. Titulná poznámka "Laň na svitaní" označuje známu pieseň, podľa ktorej sa žalm spieval. Mesiášsky charakter žalmu je zjavný z obsahu žalmu.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 21)   Dopredu (Ž 23)

Obsah