Ž48

Vďaka za záchranu národa

1

Pieseň. Žalm Koreho synov.

 2

Veľký je Pán a hoden každej chvály
v meste nášho Boha.

 3

Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, je celej zemi na radosť.
Vrch Sion, tajomný príbytok,
je mestom veľkého kráľa.

 (*) (Cirkev bude stredom a prameňom pokoja a duševných radostí pre každého, kto uverí v Ježiša Krista.) 4

Boh sa preslávil v jeho palácoch
ako istá ochrana.
5

Lebo hľa, králi sa spolčili
a utvorili jeden šík.

 (*) (Nepriateľskí králi sa spoločne vychytili proti svätému mestu a nezadržateľne postupujú proti svätému mestu. Keby šlo o Edomčanov, Moabčanov a Amončanov (2 Krn 20), žalm by verne zachycoval udalosti, ktoré sa stali v ten deň v okolí Jeruzalema.) 6

No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom,
zmiatli sa a dali sa na útek;

 7

hrôza ich tam schvátila,
bolesti ako rodičku,

 8

ako keď východný víchor
rozbíja lode taršišské.

 (*) ("Lode taršišské" boli lode, ktoré mohli plávať na dlhej ceste, pravdepodobne z Palestíny až do dnešného Španielska, do Tartesu (Tartess), prístavu na juhovýchodnom pobreží Pyrenejského polostrova. Východný vietor (Ez 27,26) bol veľmi nebezpečný aj pre najväčšie lode, nič mu neodolalo.) 9

Čo sme počuli, to sme aj videli
v meste Pána zástupov,
v meste nášho Boha:
Boh ho založil naveky.

 10

Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo
uprostred tvojho chrámu.

 11

Ako tvoje meno, Bože,
tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme;
tvoja pravica je plná spravodlivosti.

 12

Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú
nad tvojimi výrokmi.
13

Obíďte Sion a obklopte ho,
spočítajte jeho veže.

 14

Dobre si všimnite jeho hradby,
prejdite jeho paláce,
aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,

 15

že on je Boh, náš Boh,
naveky a na veky vekov:
on sám nás bude stále sprevádzať.

 (*) (Tento žalm je obdobný ako oba predchádzajúce (46 a 47). Hlavnou myšlienkou žalmu je mimoriadna záchrana mesta Jeruzalema.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 47)   Dopredu (Ž 49)

Obsah