Ž5

Ranná modlitba o pomoc

1

Zbormajstrovi. Hra na flautu. Dávidov žalm.

2

Pane, počuj moje slová,
všimni si moje vzdychanie.

3

Pozoruj moju hlasitú prosbu,
môj kráľ a môj Boh.

4

Veď ku tebe, Pane, sa modlím,
za rána počúvaš môj hlas,
za rána prichádzam k tebe a čakám.

(*) ("Za rána" - v čase Božej priazne.) 5

Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť,
zlý človek nepobudne pri tebe,

6

ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom.

7

Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť,
ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá.
Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom.

8

No ja len z tvojej veľkej milosti
smiem vstúpiť do tvojho domu
a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom.

9

Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov,
urovnaj svoju cestu predo mnou.

10

Lebo v ich ústach úprimnosti niet,
ich srdcia sú plné zrady;
ich hrtan je ako otvorený hrob,
na jazyku samé úlisnosti.

11

Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery;
vyžeň ich pre množstvo ich zločinov,
veď teba, Pane, rozhorčili.

(*) (Podobné výzvy, aby sa Boh odplatil svojim nepriateľom a nepriateľom veriacich, sú v žalmoch časté. V čase, keď panovala starozákonná predstava o odplate výlučne za tohto života, vyjadruje sa v týchto žalmoch túžba po spravodlivosti. Ale bezprostredná skúsenosť a ďalšie zjavenie túto predstavu očisťujú (pozri Knihu Jób), kým Nový zákon nevyzve človeka, aby prekonal seba samého v láske k nepriateľom (Mt 5,43-48). Aby sa však vyhlo nesprávnemu chápaniu týchto žalmov, Cirkev ich vynechala zo svojej liturgickej modlitby.)
12

Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru,
a naveky nech jasajú.
Chráň ich a nech sa radujú v tebe,
čo tvoje meno milujú.

13

Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého,
ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 4)   Dopredu (Ž 6)

Obsah