Ž51

Vyznanie viny

1

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

 2

Zložil ho po hriechu s Betsabe,
keď k nemu prišiel prorok Nátan.

 3

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo
a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

 4

Úplne zmy zo mňa moju vinu
a očisť ma od hriechu.
5

Vedomý som si svojej neprávosti
a svoj hriech mám stále pred sebou.

 6

Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil
a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé,
aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku
a nestranný vo svojom súde.
7

Naozaj som sa v neprávosti narodil
a hriešneho ma počala moja mať.

 (*) (Náklonnosť na hriech je človeku vrodená. Katolícka tradícia tu právom nachádza náuku o dedičnom hriechu.) 8

Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom
a v samote mi múdrosť zjavuješ.
9

Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý;
umy ma a budem belší ako sneh.

 (*) ("Yzop - 'ezób", pyskovitá rastlina, ktorej drobné kvietky na dlhej stopke sú lievikovite rozložené; keď sa namočia, pospájajú sa a zachytia veľa tekutiny. Yzop sa namáčal do krvi alebo do vody a potom sa ním kropil ľud na znak očisťovania od hriechov (Ex 12,22; Lv 14,6-8; Nm 19,6.18; Hebr 9,19).) 10

Daj, aby som počul radosť a veselosť,
a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.
11

Odvráť svoju tvár od mojich hriechov
a zotri všetky moje viny.

 12

Bože, stvor vo mne srdce čisté
a v mojom vnútri obnov ducha pevného.
13

Neodvrhuj ma spred svojej tváre
a neodnímaj mi svojho ducha svätého.

 14

Navráť mi radosť z tvojej spásy
a posilni ma duchom veľkej ochoty.
15

Poučím blúdiacich o tvojich cestách
a hriešnici sa k tebe obrátia.

 16

Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia
a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.

 (*) (Zrejme tu myslí na preliatu Uriášovu krv a na krv Izraelitov v Rabat-Amon (2 Sam 11,14-25).)
17

Pane, otvor moje pery
a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

 18

Veď ty nemáš záľubu v obete,
ani žertvu neprijmeš odo mňa.

 (*) (K 18. a 19. veršu treba dodať, že Dávid nepopiera cenu krvavých obiet, iba tvrdí, že Bohu sa viac páčia obety ľudského vnútra, ducha a srdca.) 19

Obetou Bohu milou je duch skrúšený;
Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.
20

Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu,
vybuduj múry Jeruzalema.

 21

Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy;
potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

 (*) (Tento žalm je najkrajší z kajúcich žalmov, už štvrtý tohto druhu (6, 32, 38). Zachytáva dve podstatné zložky hriechu a jeho odčinenia: hriech sa tu opisuje ako urážka Boha, ktorú človek sám nemôže odčiniť, ak mu Boh nedožičí milosť. Žalm je jedným z najkrajších prejavov dokonalej ľútosti.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 50)   Dopredu (Ž 52)

Obsah