Ž60

Modlitba po porážke

1

Zbormajstrovi. Na nápev "Ľalie - svedectvo".
Dávidov poučný žalm. Miktam.

 2

Keď sa vydal proti mezopotámskym Aramejcom
a Aramejcom zo Zeby a keď sa Joab vrátil z Edomu,
kde v Soľnom údolí pobil dvanásťtisíc (mužov).

 (*) (Porov. 2 Sam 8,3-8; 10,6-19; 1 Krn 18 n.) 3

Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal;
rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť.
4

Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju,
ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.

 5

Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud,
napojil si nás vínom závratu.

 (*) (Žalmista prirovnáva skúšku k opojnému nápoju, o ktorom sa nevedelo, že je taký silný.)
6

Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie,
aby utiekli pred lukom.

 7

Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ;
zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.
8

Vo svojej svätyni Boh povedal:
"S radosťou rozdelím Sichem
a rozmeriam sukotské údolie.

 (*) (Sichem (dnešný Nablús) je v strede Palestíny predjordánskej (Gn 33,18) a Sukot ("stany" - mesto stanov) zasa v strede zajordánskej Palestíny, neďaleko rieky Jaboka, v kraji kmeňa Gadovho (Gn 33,17 a Joz 13,27). Tieto dve mestá tu zastupujú celú zasľúbenú zem, východnú i západnú časť. Celú túto zem dal Boh do vlastníctva Izraelu.) 9

Môj je Galaád a môj je Manasses;
Efraim je prilba mojej hlavy.
Júda je moje žezlo vladárske,

 (*) (Galaád bol kraj severne a južne od rieky Jaboka a patril kmeňom Gad a Ruben. Neskôr Galaád označoval celé Zajordánsko. Manasses (bol Jozefovým synom) mal polovicu vlastníctva za Jordánom a polovicu pred Jordánom. Efraim - druhý Jozefov syn. V čase obsadenia Palestíny bol kmeň Efraim najväčší a mal najudatnejších bojovníkov. Preto sa o ňom hovorí, že je "prilbou" Pánovej hlavy - akoby mal chrániť celé kráľovstvo. Lež popredným kmeňom vždy bol "Júda", z neho mali pochádzať králi vyvoleného národa, a preto sa nazýva Pánovým "žezlom", kmeňom, skrze ktorý Pán vládol nad ostatnými kmeňmi, nad celou Palestínou v zmysle zasľúbenej zeme.) 10

Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam.
Idumea sa mi stane podnožkou,
nad Filištínskom víťazne zajasám."

 (*) (Moabsko (na východ od Mŕtveho mora), Idumea (na juhu Predjordánska - Palestíny) a Filištínsko (pás zeme popri Stredozemnom mori). Moabčania budú ako sluhovia, čo prinášajú svojmu pánovi "umývadlo" na nohy. Izrael si ich podmaní a budú mu posluhovať. Podobne to bude aj s Idumejčanmi. Stúpiť na šiju je symbolom triumfu, víťazstva nad nepriateľom. - Idumejské opevnené mesto, ktoré chce Dávid zaujať, obrazne označuje víťazstvo nad celou Idumeou.)
11

Kto ma privedie do opevneného mesta
a kto ma odprevadí až do Idumey?

 12

Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol?
A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

Pomôž nám dostať sa z útlaku,
pretože ľudská pomoc nestačí.

13

S Bohom budeme udatní,
on našich utláčateľov pošliape.
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 59)   Dopredu (Ž 61)

Obsah