Ž8

Velebnosť Boha a dôstojnosť človeka

1

Zbormajstrovi. Na nápev piesne "Lis". Dávidov žalm.

 2

Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Tvoja veleba sa vznáša nad nebesia.
3

Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu
naprotiveň svojim nepriateľom,
aby si umlčal pomstivého nepriateľa.

 (*) (Ježiš Kristus cituje tento verš na ospravedlnenie detí, ktoré mu na Kvetnú nedeľu volali na slávu (Mt 21,16).)
4

Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk,
na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:

 5

čože je človek, že naň pamätáš,
a syn človeka, že sa ho ujímaš?
6

Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov,
slávou a cťou si ho ovenčil

 (*) (Človek, i keď je nepatrný svojím zjavom, je veľký - jeho veľkosť je od Boha: "Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov." Človek je nekonečne menší od Boha, veď je jeho tvorom, ale je väčší než všetko viditeľné stvorenstvo, lebo má dušu, teda má rozum a slobodnú vôľu.) 7

a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.

Všetko si mu položil pod nohy:

8

ovce a všetok domáci statok
aj všetku poľnú zver,

 9

vtáctvo pod oblohou a ryby v mori
i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.
10

Pane, náš Vládca,
aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

 (*) (V ôsmom žalme nám žalmista zanechal vždy časovú pieseň. A čím viac sa ľudský um zahĺbi do tajov stvorenstva, čím viac sa zapoja kresťanské mysle do nadprirodzena, tým bude časovejší.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 7)   Dopredu (Ž 9)

Obsah