Ž84

Túžba po Božom chráme

1

Zbormajstrovi. Na nápev "Lisy".
Žalm Koreho synov.

 2

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov;

 3

túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému.

 4

Veď aj vrabec si nájde príbytok
a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre, Pane zástupov, môj kráľ a môj Boh.

 5

Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome
a bez prestania ťa velebia.
6

Blažený človek, ktorému ty pomáhaš,
keď sa chystá na svätú púť.

 7

Až pôjdu vyprahnutým údolím,
premenia ho na prameň,
lebo ranný dážď ho odeje požehnaním.

 (*) (Pútnici nepoznajú ťažkosti cesty, vedie ich túžba po Bohu a jeho svätyni. "Až pôjdu vyprahnutým údolím" (hebr. báká'), kde niet vody, ktorá by osviežila a prinavrátila stratenú silu, aj toto údolie je pre pútnikov požehnaným krajom, akoby ho zavlažil ranný dážď. "Ranný dážď" - je jesenný dážď v čase siatia. Tento dážď je veľmi užitočný, tvrdú zem mení na kyprú pôdu a dáva možnosť vzrastu bujnej vegetácii.) 8

Stúpajú a síl im stále pribúda,
až na Sione uvidia Boha najvyššieho.
9

Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu,
vypočuj ma, Bože Jakubov.

 10

Bože, náš ochranca, pohliadni
a pozri na tvár svojho pomazaného.

 (*) (Pútnici, keď došli do chrámu, modlievali sa aj za "pomazaného", za kráľa.)
11

Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce.
Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha
ako prebývať v stanoch hriešnikov.
12

Lebo Pán, Boh, je slnko a štít,
milosť a slávu udeľuje Pán;
neodoprie dobro tým,
čo kráčajú v nevinnosti.

 13

Pane zástupov, blažený človek, čo sa spolieha na teba.

 (*) (Žalmista je mimo hraníc vlasti, ďaleko od svätostánku.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 83)   Dopredu (Ž 85)

Obsah