Ž90

D. Štvrtá kniha (90 - 106 [89 - 105])

Nech je nad nami dobrotivosť Pána

1

Modlitba Mojžiša, Božieho muža.
Pane, stal si sa nám útočišťom
z pokolenia na pokolenie.

 2

Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet,
ty, Bože, si od vekov až naveky.

 (*) (Pre večného Boha je vznik sveta iba ako narodenie človeka.)
3

Človeka vraciaš do prachu
a hovoríš: "Vráťte sa, synovia človeka!"

 (*) (Jediným slovom stvoril človeka a takisto jediným prejavom svojej vôle ukončieva ľudský život.) 4

Veď tisíc rokov je u teba
ako deň včerajší, čo sa pominul,
a ako jedna nočná stráž.

 (*) ("Ako jedna nočná stráž." (Židia rozdeľovali noc na tri čiastky, na tri stráže po štyroch hodinách: 6-10, 10-2 a 2-6; meno "šámrách" je pravdepodobne z toho, že po štyroch hodinách sa vymieňali stráže či už v chráme alebo na poli atď.), čas veľmi krátky, ktorý ani pre človeka neznamená nič (Sdc 7,19; Ž 63,7).)
5

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;

 6

sú ako bylina v rozpuku:
ráno kvitne a rastie,
večer vädne a usychá.
7

Hynieme vskutku pre tvoj hnev
a desí nás tvoje rozhorčenie.

 (*) (Príčinou ľudskej pominuteľnosti sú hriechy (Gn 3,17-20).) 8

Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak
a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.
9

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni
a naše roky plynú ako vzdych.

 10

Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov
a ak sme pri sile, osemdesiat.
No zväčša sú len trápením a trýzňou,
ubiehajú rýchlo a my odlietame.

 11

Kto pozná silu tvojho hnevu
a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?
12

A tak nás nauč rátať naše dni,
aby sme našli múdrosť srdca.

 13

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať?
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

 14

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou
a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

 15

Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil,
za roky, keď sme okusovali nešťastie.
16

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom
a ich deťom tvoja nádhera.

 (*) (Žiadané milosrdenstvo, radosť, prejavy Božieho "diela" (dielo pomoci, spásy a vykúpenia), Božia "nádhera" (moc a všetky Božie skutky, ktorými sa preslavuje v očiach ľudí), dobrotivosť a láska sú všetko dobrá a výsady mesiášskych časov, ktorými sa zmení a zjasní náš pozemský život a ktorými Boh sprevádza naše činy, aby sme žili podľa Božej vôle.) 17

Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha;
upevňuj dielo našich rúk,
dielo našich rúk upevňuj!

 (*) (Nadpis označuje za autora žalmu Mojžiša. Ani z obsahu nemožno nič uviesť, čo by protirečilo tomuto tvrdeniu.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 89)   Dopredu (Ž 91)

Obsah