1Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista.
Žena a muž pri bohoslužbách. - 2Chválim vás, že vo všetkom na mňa pamätáte a zachovávate moje učenie, ako som vám ho odovzdal. (*) (Kristovo učenie podané v Pavlovom kázaní Korinťanom.) 3Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh. (*) (Ide o princíp podriadenosti z hierarchického hľadiska Cirkvi. "Hlavou Krista je Boh" podľa jeho ľudskej prirodzenosti.) 4Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu. 5A každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu: je to to isté, ako keby sa dala oholiť. 6Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať aj ostrihať. Ale ak je pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. (*) (Zahalená hlava je znakom podriadenosti. Závoj je znakom prirodzenej podriadenosti ženy mužovi.)
7Muž si nemusí zahaľovať hlavu, lebo je obrazom a slávou Boha, no žena je slávou muža. 8Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. 9Ani nebol muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža. 10Preto má mať žena na hlave znak moci kvôli anjelom. (*) ("Znak moci", t. j. znak mužovej moci. "Kvôli anjelom", čiže z úcty k anjelom, ktorí sú neviditeľne prítomní v liturgickom zhromaždení. Iní tu myslia na strážcov poriadku pri bohoslužbách.) 11Pravda, v Pánovi nie je ani žena bez muža, ani muž bez ženy, 12lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu a všetko je z Boha. 13Posúďte sami: Sluší sa, aby sa žena modlila k Bohu nezahalená? 14A neučí vás sama príroda, že mužovi je na potupu, keď si pestuje vlasy, 15kým žene je na slávu, keď si pestuje vlasy? Lebo vlasy dostala namiesto závoja. 16Ak by sa niekto chcel hádať, my to nemáme vo zvyku a ani Božie cirkvi. (*) (Korinťania sa pravdepodobne obrátili na Pavla s otázkou, či ženy počas bohoslužieb majú mať zahalenú hlavu, ako je to zvykom na Východe. Jeho úprava sa týka miestnych pomerov, a preto nie je všeobecným zákonom. Tým, že sa odvoláva na Písmo, chce dať takémuto riešeniu náboženský obsah a mravný význam; závoj je znakom, že vydatá žena je podriadená mužovi ako hlave rodiny. Odkladať pred verejnosťou závoj znamenalo istú voľnosť mravov.)
Roztržky v cirkvi. - 17Keď vás už napomínam, nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie, ale na horšie. 18Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami roztržky, keď sa schádzate v cirkvi. A sčasti tomu aj verím. 19Lebo musia byť medzi vami aj rozkoly, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí. 20Keď sa teda schádzate, nie je to požívanie Pánovej večere, 21lebo každý si hneď vezme a zje svoju večeru a potom jeden je hladný a druhý opitý. 22Nemáte vari domy, kde môžete jesť a piť? Alebo opovrhujete Božou cirkvou a chcete zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám mám povedať? Mám vás chváliť? Za toto vás nepochválim. (*) (Prví kresťania slávievali Pánovu večeru v rámci jedla, resp. večere. No Korinťania kládli väčší dôraz na jedenie a pitie ako na Pánovu večeru, a tak vznikli medzi nimi roztržky.)
Pavlova správa o Eucharistii. - 23Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, (*) (Pavol ani tak nechcel opísať ustanovenie Eucharistie, ako skôr poukázať na skutočný význam slov a úkonov Krista pri Poslednej večeri. V čase evanjelizácie Korintu, dvadsať rokov po Kristovej smrti správa o ustanovení Eucharistie už mala ustálenú formuláciu, ktorá sa nachádza aj v evanjeliách (porov. Lk 22, 14–20; Mt 26, 26–29; Mk 14, 22–25).) 24vzdával vďaky, lámal ho a povedal: "Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku." (*) (Mt 26, 26; Mk 14, 22; Lk 22, 19. V niektorých rukopisoch: "ktoré sa láme (dáva) za vás".) 25Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku." (*) (Mt 26, 26–28; Mk 14, 24; Lk 22, 20.) 26A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. 27Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. (*) (Klasický text, potvrdzujúci reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Nehodné prijímanie je prehrešením sa priamo proti Kristovi prítomnému v Eucharistii.) 28Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. 29Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie. (*) (Rozumie sa Kristovo telo.) 30Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú. (*) (Ide o následky neúcty voči Eucharistii.) 31Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. 32Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom.
33A tak, bratia moji, keď sa schádzate jesť, čakajte jeden na druhého. 34Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. Ostatné zariadim, keď prídem.