Kráľovná Sáby. - 1Keď kráľovná Sáby počula o Šalamúnovom chýre (v mene Pána), prišla ho skúšať hádankami. (*) (Podľa asýrskej správy v severoarabskej krajine Aribi panovali naozaj ženy. V časoch Šalamúnových bývali ešte aj Sabejci v severnej Arábii, možno, že práve v tejto krajine. Až 300 rokov po Šalamúnovi si založili Sabejci ríšu v Južnej Arábii. - Osoba kráľovnej zo Sáby je opradená množstvom poviedok. Jozef Flávius ju volá Nikaule, arabské rozprávky ju spomínajú pod menom Bilkis. - V tamojších krajoch si hádankami skúšali ostrovtip.) 2S veľkým sprievodom prišla do Jeruzalema. Ťavy niesli voňavky, veľké množstvo zlata a drahokamy. Prišla k Šalamúnovi a povedala mu všetko, čo mala na srdci. 3A Šalamún jej dal odpoveď na všetky otázky; pred kráľom nebolo nič také skryté, aby jej nebol odpovedal. 4Keď kráľovná Sáby videla všetku Šalamúnovu múdrosť a dom, ktorý postavil, 5jedlá na jeho stole, kreslá jeho úradníkov, vysluhovanie jeho sluhov, jeho šatne, jeho nápoje a celopaly, ktoré obetoval v Pánovom dome, bola celkom bez seba 6a povedala kráľovi: "Pravdivá bola reč, ktorú som vo svojej krajine počula o tebe a o tvojej múdrosti. 7Neverila som rečiam, ktoré som počula, kým som neprišla a nepresvedčila som sa na vlastné oči. Veru mi nepovedali ani polovicu; tvoja múdrosť a tvoj blahobyt prevyšujú chýr, ktorý som počula. 8Blažení sú tvoji ľudia a blažení tvoji sluhovia, ktorí ustavične stoja pred tebou a počúvajú tvoju múdrosť. 9Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, ktorý má v tebe záľubu a posadil ťa na trón Izraela! Pretože Pán má Izrael vždy rád, ustanovil ťa za kráľa, aby si vysluhoval právo a spravodlivosť." 10Potom dala kráľovi stodvadsať hrivien zlata a veľké množstvo voňaviek a drahokamov. Nikdy nedoniesli také množstvo voňaviek, aké dala kráľovná Sáby kráľovi Šalamúnovi.

11Ale aj Hiramove lode, ktoré priviezli zlato z Ofíru, priviezli z Ofíru veľké množstvo ebenového dreva a drahokamov. (*) (Nevieme iste, o akom dreve je tu reč. Že bolo ebenové, je len dohad niektorých učencov.) 12Z ebenového dreva dal kráľ zhotoviť náradie pre Pánov dom a pre kráľovský palác, ďalej citary a harfy pre spevákov. Toľko ebenového dreva nedošlo a nebolo vidno až podnes. 13A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Sáby všetko, čo chcela a žiadala si, okrem toho, čo jej Šalamún dal z kráľovskej štedrosti. Potom sa vybrala a išla so svojím služobníctvom do svojej krajiny.

Šalamúnovo bohatstvo a prepych. - 14Váha zlata, ktoré došlo Šalamúnovi za jeden rok, bola šesťstošesťdesiatšesť hrivien zlata, 15okrem dávky obchodníkov a dane priekupcov, všetkých kráľov púšte a správcov krajiny. (*) (Osnova nie je celkom istá. Králi púšte boli náčelníci beduínskych kočovných kmeňov.) 16Kráľ Šalamún dal zhotoviť dvesto štítov z rýdzeho zlata; šesťsto šeklov zlata upotrebil na jeden štít. 17Ďalej tristo pavéz z rýdzeho zlata, tri míny zlata upotrebil na jednu pavézu. A kráľ ich uložil v Libanonskom lesnom dome. 18Potom dal kráľ urobiť veľký trón zo slonoviny a obtiahol ho čistým zlatom. 19Trón mal šesť stupňov, vzadu mal trón okrúhle záhlavie, pri sedadle z oboch strán boli operadlá a pri operadlách stáli dva levy. 20Dvanásť levov však stálo na šiestich stupňoch z jednej i druhej strany. Taký nezhotovili pre nijaké kráľovstvo. 21Každá nádoba na pitie u kráľa Šalamúna bola zo zlata a všetky nádoby Libanonského lesného domu boli z rýdzeho zlata. Striebra nebolo, toho si v Šalamúnových časoch vôbec nevážili. 22Lebo kráľ mal na mori popri Hiramových lodiach aj lode taršišské. Raz za tri roky išli taršišské lode a doviezli zlato, striebro, slonovinu, opice a pávy. (*) (Taršiš bola fenická kolónia v dnešnom Španielsku, pri ústí rieky Guadalquivir. Taršišské lode boli nielen tie, ktoré sa skutočne plavili do Taršišu, ale všetky, ktoré boli na to súce; teda lode veľké a mocné.)

23Kráľ Šalamún bol teda väčší ako všetci králi zeme i múdrosťou, i bohatstvom. 24Celý svet si žiadal vidieť Šalamúnovu tvár, aby počul jeho múdrosť, ktorú mu Boh vložil do srdca. 25Pritom každý doniesol rok po rok svoj dar: strieborné a zlaté nádoby, šatstvo, zbrane, voňavky, kone a mulice. 26Šalamún si nazhromaždil aj vozy a jazdcov: mal tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov. Umiestil ich po vozatajských mestách a v okolí kráľa v Jeruzaleme. (*) (Porov. 5,6; 9,19.) 27A kráľ nahromadil do Jeruzalema toľko striebra ako skál a dodal toľko cédrov, akoby to boli sykomory z Nížiny. (*) ("Nížina" (Šefelá) je územie medzi Júdskym pohorím a Stredozemným morom. Sykomôr je tam i dnes veľa. Je to istý druh figovníka (Ficus sycomorus).) 28Kone obstarávali Šalamúnovi z Egypta a z Koy. Kráľovskí kupci ich privádzali z Koy za kúpnu cenu. (*) (Koa je Cilícia. Tak sa zdá, že druhá, tu spomínaná krajina nie je Egypt, hoci má s Egyptom veľmi podobné meno, ale akási krajina v Malej Ázii v blízkosti Koy; asýrske pamiatky ju volajú Musri a spomínajú ju tiež spolu s krajinou Koa.) 29Voz prišiel z Koy za šesťsto strieborných a kôň za stopäťdesiat. Podobne ich prostredníctvom nich predávali aj všetkým kráľom Hetejcov a Aramejčanov.