1Kr12

Dejiny Júdu a Izraela 1Kr 12,1 - 2Kr 14,29

Rozpadnutie ríše. - 1Roboam prišiel do Sichemu, lebo do Sichemu prišiel celý Izrael, aby ho ustanovil za kráľa. 2Keď to počul Nabatov syn Jeroboam - bol totiž ešte v Egypte, kam ušiel pred kráľom Šalamúnom -, vrátil sa Jeroboam z Egypta. 3Dali ho zavolať poslami. Jeroboam a celý zástup Izraelitov išiel a hovorili Roboamovi: (*) (Jeroboamovo meno sa do tohto v. dostalo omylom opisovača. Izraeliti sa len neskoršie dozvedeli o jeho návrate z Egypta, pozri v. 20.) 4"Tvoj otec položil na nás ťažké jarmo. Uľahči nám teraz ty tvrdú službu tvojho otca a jeho ťažké jarmo, ktoré na nás položil, a budeme ti poddaní!" 5On im povedal: "Odíďte na tri dni a potom sa vráťte ku mne!" Ľud teda odišiel. 6Kráľ Roboam sa radil starších, ktorí boli v službách jeho otca Šalamúna, kým ešte žil, a pýtal sa: "Akú odpoveď mi radíte dať tomuto ľudu?" 7Povedali mu: "Ak dnes poslúchneš tento ľud, ak budeš povoľný, vypočuješ ich a budeš s nimi hovoriť priateľsky, budú ti po všetky dni poddaní." 8Ale on odmietol radu, ktorú mu dali starší, a radil sa s mladíkmi, ktorí vyrástli s ním a boli v jeho službách. 9Opýtal sa ich: "Čo mi radíte vy? Akú odpoveď mám dať tomuto ľudu, ktorý mi hovorí: »Uľahči nám jarmo, ktoré na nás položil tvoj otec!«?" 10Mladíci, ktorí vyrástli s ním, mu odpovedali: "Toto povedz ľudu, ktorý ti vravel: »Tvoj otec nám jarmo zaťažil, ty nám ho odľahči.« Toto im povedz: Môj malíček je hrubší ako pás môjho otca. 11Áno, môj otec na vás navalil ťažké jarmo, ale ja k vášmu jarmu pridám; môj otec vás šľahal bičmi, ja vás však budem šľahať šťúrmi." (*) ("Šťúrmi" volali azda ostnatý bič, lebo úder takýmto bičom bolel ako pichnutie šťúra.)

12Keď na tretí deň prišiel (Jeroboam a) všetok ľud k Roboamovi, ako im povedal kráľ: "Vráťte sa ku mne na tretí deň!", (*) (Meno Jeroboam sa i do tohto verša dostalo omylom. LXX ho nemá; porov. nižšie verš 20, z ktorého vidieť, že sa Izraeliti len neskoršie dozvedeli o návrate Jeroboama z Egypta.) 13kráľ dal ľudu tvrdú odpoveď a odmietol radu, ktorú mu dali starší. 14Povedal im podľa rady mladíkov: "Môj otec vám jarmo zaťažil, ale ja k vášmu jarmu pridám, môj otec vás šľahal bičmi, ja vás budem šľahať šťúrmi." 15Kráľ teda neposlúchol ľud, lebo to Pán tak riadil, aby splnil svoje slovo, ktoré Pán povedal Nabatovmu synovi Jeroboamovi prostredníctvom Sílana Ahiáša. 16Keď celý Izrael videl, že kráľ nepočúva naň, odpovedal ľud kráľovi:

"Aký podiel máme na Dávidovi?!
Nemáme dedičstvo v Izaiho synovi.
Domov, Izrael!
Teraz si hľaď na svoj dom, Dávid!"

A Izraeliti odišli domov. (*) (Porov. 2 Sam 20,1.)

17Ale nad Izraelitmi, ktorí bývali v júdskych mestách, vládol Roboam. 18Kráľ Roboam poslal Adurama, ktorý stál nad robotami, ale celý Izrael ho na smrť ukameňoval a kráľ horko-ťažko vysadol na voz a ušiel do Jeruzalema. (*) (O Aduramovi (Adoniramovi) pozri 4,6 a 2 Sam 20,24. Roboam chce utíšiť vzburu, na nešťastie však poslal rokovať s Izraelitmi práve svojho ministra verejných prác a ľud sa najviac bál týchto robôt.) 19Tak Izrael odpadol od Dávidovho domu až do dnešného dňa. (*) (Až do dnešného dňa - porov. pozn. 9,13 n.)

20Keď sa celý Izrael dopočul, že sa Jeroboam vrátil, poslami ho dali zavolať na zhromaždenie a ustanovili ho za kráľa nad celým Izraelom. K Dávidovmu domu sa nepridal nik, okrem samého Júdovho kmeňa. 21Keď Roboam prišiel do Jeruzalema, zhromaždil celý Júdov dom a Benjamínov kmeň, stoosemdesiattisíc vybraných bojovníkov, aby sa dali do boja s domom Izraela a vrátili kráľovstvo Šalamúnovmu synovi Roboamovi. 22Vtedy však Boh oslovil Božieho muža Semeiáša: 23"Povedz júdskemu kráľovi, Šalamúnovmu synovi Roboamovi, celému Júdovmu a Benjamínovmu domu aj ostatnému ľudu: 24Toto hovorí Pán: Netiahnite a nebojujte proti svojim bratom Izraelitom! Vráťte sa každý domov, lebo táto vec pochádza odo mňa!" Keď počuli Pánovu reč, vrátili sa z cesty podľa Pánovho príkazu.

Jeroboam zavedie zakázanú bohoslužbu. - 25Jeroboam opevnil Sichem v Efraimskom pohorí a býval tam. Odtiaľ potom vyšiel a opevnil Fanuel. (*) (Mesto Fanuel bolo v Zajordánsku pri rieke Jabok (Gn 32,31), východne od Sochotu (Sdc 8,8 n. a 17).) 26A Jeroboam si povedal: "Takto by sa kráľovstvo vrátilo k Dávidovmu domu. 27Ak bude tento ľud dochádzať do Jeruzalema prinášať v Pánovom dome obety, vráti sa srdce tohoto ľudu k svojmu pánovi, júdskemu kráľovi Roboamovi. Mňa zabijú a vrátia sa k júdskemu kráľovi Roboamovi." 28Preto sa kráľ poradil a urobil dve zlaté teľce a povedal ľudu: "Nechoďte viac do Jeruzalema! Hľa, tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta!" (*) (Jeroboam sotva chcel zaviesť vo svojej krajine modloslužbu, len pravého Boha chcel Izraelitom znázorniť v podobe býka, hoci zákon zakazoval Boha zobrazovať (Ex 20,4; 34,17). Výraz: "Hľa, tvoji bohovia" možno preložiť aj: "Hľa, tvoj Boh!") 29Jedno umiestil v Beteli a druhé dal do Danu. (*) (Betel, dnes Betin, je 20 km severne od Jeruzalema. O Dane pozri 1 Sam 3,20.) 30Táto vec zvádzala na hriech. K jednému išiel ľud až do Danu. 31Potom narobil svätýň na výšinách a ustanovil kňazov zo spodiny ľudu, ktorí neboli leviti. 32Jeroboam zaviedol aj sviatok vo ôsmom mesiaci, v pätnásty deň mesiaca, podobný sviatku, ktorý bol v Júdsku, a vystúpil k oltáru. Toto urobil v Beteli, aby priniesol obetu teľcom, ktoré zhotovil. V Beteli ustanovil aj kňazov výšin, ktoré zriadil.

Boží muž v Beteli. - 33V pätnásty deň ôsmeho mesiaca, ktorý sám vymyslel, obetoval na oltári, ktorý urobil v Beteli. Ustanovil teda Izraelitom sviatok a vystúpil k oltáru páliť tymian.

Kontext   Dozadu (1Kr 11)   Dopredu (1Kr 13)

Obsah