1Kr18

Obeta na Karmeli. - 1Po dlhšom čase, v treťom roku Pán oslovil Eliáša: "Choď, ukáž sa Achabovi, potom dám dážď na zem!" 2Eliáš sa teda išiel ukázať Achabovi. V Samárii však bol hrozný hlad. 3Achab zavolal správcu domu Abdiáša. Abdiáš si veľmi ctil Pána 4a keď Jezabel zabíjala Pánových prorokov, vzal Abdiáš sto prorokov a po päťdesiat ich schovával v jaskyni a zásoboval ich chlebom a vodou. 5Achab povedal Abdiášovi: "Choď ku všetkým vodným prameňom v krajine a ku všetkým potokom, azda nájdeme trávu a uživíme kone a mulice a nemusíme zo zvierat nič zmárniť." 6I rozdelili si krajinu, aby ňou prešli. Achab išiel jednou cestou sám a Abdiáš išiel sám druhou cestou.

7Keď bol Abdiáš na ceste, práve išiel oproti nemu Eliáš. Keď ho spoznal, padol na tvár a spýtal sa: "Si to ty, môj pán, Eliáš?" 8Odpovedal mu: "Ja. Choď a povedz svojmu pánovi: »Je tu Eliáš!«" 9Ale on vravel: "Čím som sa previnil, že vydávaš svojho sluhu do Achabovej ruky, aby ma zabil? 10Ako žije Pán, tvoj Boh, niet národa ani kráľovstva, kde by môj pán nebol poslal hľadať ťa a keď mu povedali: »Niet ho,« vyžiadal od kráľovstva a národa prísahu, že ťa nemožno nájsť. 11A ty teraz vravíš: »Choď, povedz svojmu pánovi: Je tu Eliáš!« 12A keď odídem od teba, Pánov duch ťa odnesie ktovie kam. Ja však pôjdem a oznámim to Achabovi, a keď ťa nenájdu, zabije ma. A tvoj sluha je predsa od mladi Pánovým ctiteľom. 13Či nepovedali môjmu pánovi, čo som urobil, keď Jezabel zabíjala Pánových prorokov? Že som z Pánových prorokov sto mužov schovával po päťdesiatich v jaskyni a živil som ich chlebom a vodou? 14A teraz ty vravíš: »Choď, povedz svojmu pánovi: Je tu Eliáš!«, aby ma zabil." 15Ale Eliáš povedal: "Ako žije Pán zástupov, v službe ktorého stojím, dnes sa mu ukážem!"

16Abdiáš teda išiel oproti Achabovi, oznámil mu to a Achab šiel v ústrety Eliášovi. 17Keď Achab zazrel Eliáša, Achab sa ho spýtal: "Si to ty, záhubca Izraela?" 18Odpovedal: "Nie ja zapríčiňujem záhubu Izraela, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Pánove príkazy a šli ste za bálmi. (*) (O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3-4.) 19Teraz však pošli a daj zvolať ku mne celý Izrael na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola!" (*) (Karmel (= záhrada) sa volá dnes Džébel Karmel alebo Džébel Mar Elias. Udalosť, o ktorej bude reč, sa odohrala na karmelskom pahorku dnes zvanom el-Muhraka (pálenište).)

20Achab poslal ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrch Karmel. 21Vtedy Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a hovoril: "Dokedy budete kuľhať na dve strany? Ak je Pán Bohom, choďte za ním, ak Bál, choďte za tým!" Ľud mu nič neodpovedal. 22A Eliáš hovoril ľudu: "Ja sám som zostal z Pánových prorokov, prorokov Bálových je však štyristopäťdesiat mužov. 23Nech nám dajú dva býky. Oni nech si vyberú jedného býčka, nech ho rozsekajú, pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Potom ja pripravím druhého býčka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. 24Potom vzývajte meno svojho boha a ja budem vzývať meno Pánovo. A Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je Boh." Všetok ľud na to odpovedal: "Návrh je dobrý!" 25Eliáš hovoril Bálovým prorokom: "Vyberte si jedného býčka a pripravte prví, lebo vás je viac. A vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte!" 26Vzali teda býčka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána až do poludnia vzývali Bálovo meno: "Bál, vyslyš nás!" No nebolo hláska, nebolo odpovede. I skákali okolo oltára, ktorý spravili. 27Napoludnie sa im Eliáš posmieval: "Kričte nahlas, je predsa boh! Azda je zamestnaný, alebo sa utiahol, alebo odcestoval, alebo azda spí, nech sa zobudí!" 28Kričali teda nahlas, potom si podľa svojho zvyku mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou. 29Prešlo aj poludnie a oni vykrikovali až do času obety, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si nevšímal. (*) (Tu sa myslí na obetu večernú Ex 12,6; 29,38-39; Nm 28,4.)

30Vtedy hovoril Eliáš všetkému ľudu: "Poďte ku mne!" Všetok ľud pristúpil k nemu a on opravil zborený Pánov oltár. 31Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu synov Jakuba, ktorému Pán povedal: "Izrael bude tvoje meno." 32Z kameňov postavil oltár v Pánovom mene a okolo oltára urobil jarček na dve sey zrna. (*) (Miera na tekutiny zvaná sea obsahovala 12 litrov.) 33Poukladal drevo, rozsekal býčka a položil ho na drevo. 34Potom povedal: "Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu a na drevo!" Nato vravel: "I druhý raz!" Urobili to aj druhý raz. Vtedy povedal: "I tretí raz!" A spravili to aj tretí raz, 35takže voda tiekla okolo oltára, aj jarček naplnila voda. 36Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: "Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobník a že som toto všetko urobil na tvoje slovo! 37Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Pán, Boh, a že ty si obrátil ich srdce späť!" (*) (Rozumej: Boh ich zázrakom, ktorý Eliáš prosí, odvráti od modiel a privedie k sebe.) 38Vtom spadol Pánov oheň a strávil obetu, drevo, kamene, zem a zlízal aj vodu, ktorá bola v jarčeku. 39Keď to všetok ľud videl, padol na tvár a hovoril: "Pán je Boh! Pán je Boh!" 40Nato im Eliáš povedal: "Pochytajte Bálových prorokov, nech z nich neujde ani jeden." Pochytali ich a Eliáš ich dal zaviesť k potoku Kišon a tam ich dal pobiť. (*) (Potok Kišon je dnešný Nahr el-Mukatta. Ústi severozápadne od Karmelu, pri Haife, do zátoky Akko. - Bálovi proroci boli modloslužobníci a na modlárstvo bol stanovený trest smrti; Dt 13,1-11.)

41Potom Eliáš povedal Achabovi: "Vystúp, jedz a pi, lebo počuť čľapot dažďa!" 42A Achab vystúpil jesť a piť. Eliáš však vyšiel na vrchol Karmelu, skrčil sa k zemi, tvár si dal medzi kolená (*) (Eliáš sa modlil hlboko sklonený.) 43a povedal svojmu sluhovi: "Choď hore a pozri sa smerom k moru!" On šiel, pozrel sa a povedal: "Niet ničoho!" Povedal mu: "Vráť sa sedem ráz!" (*) (So LXX lepšie je čítať: "Vráť sa!" A sluha sa vrátil sedem ráz.) 44Na siedmy raz však povedal: "Hľa, od mora vystupuje obláčik ako mužská dlaň!" Nato mu povedal: "Choď a oznám Achabovi: Priahaj a choď dolu, aby ťa nezastihol dážď!" 45O chvíľu sa nebo zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a veľký dážď. Achab sadol do voza a išiel do Jezraelu. 46Na Eliáša sa však zniesla Pánova ruka, opásal si bedrá a bežal pred Achabom až ta, kadiaľ sa ide do Jezraelu. (*) (Pri chôdzi si musel podpásať dlhý šat, aby mu neprekážal. Z úcty ku kráľovi beží Eliáš pred jeho vozom.)

Kontext   Dozadu (1Kr 17)   Dopredu (1Kr 19)

Obsah