Dávidova smrť. - 1Keď sa blížili dni Dávidovej smrti, dal svojmu synovi Šalamúnovi tieto príkazy: 2"Ja idem cestou, ktorou ide celý svet; buď silný a vzmuž sa! (*) ("Idem cestou, ktorou ide celý svet", rozumej: čaká na mňa smrť, ktorú každý musí okúsiť.) 3Zachovávaj, čo žiada Pán, tvoj Boh, kráčaj jeho cestami, zachovávaj jeho zákony, príkazy, práva a nariadenia, ako je napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo podnikneš, a všade, kde sa obrátiš. 4Aby Pán splnil slovo, ktoré o mne povedal: »Ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svojej ceste a celým srdcom i celou dušou budú verne kráčať predo mnou,« povedal, »nebude nikdy nik z tvojich odstránený z trónu Izraela.«

5Potom vieš sám, čo mi urobil Joab, syn Sarvie, čo urobil dvom veliteľom izraelského vojska, Nérovmu synovi Abnerovi a Jeterovmu synovi Amasovi, že ich zabil a v čase mieru vylieval krv ako za vojny a nevinnou krvou poškvrnil opasok, ktorý mám na páse, a obuv, ktorú mám na nohách. (*) (O Joabových vraždách pozri: 2 Sam 3,22-27 a 2 Sam 20,8-10. V oboch prípadoch konal Joab ako vojvodca Dávidov, zodpovednosť mohla padnúť na kráľa, Joab teda poškvrnil kráľovu česť. - Koniec verša prekladáme podľa niektorých gréckych (LXX) rukopisov. V dnešnej hebrejskej osnove a vo Vulg stojí: "opasok, ktorý má na páse, a obuv, ktorú má na nohách".) 6Urob podľa svojho uváženia, ale nedopusť, aby jeho šediny zostúpili pokojne do podsvetia! 7Synom Galaádčana Berzelaiho preukazuj blahosklonnosť, nech sú medzi tvojimi stolovými spoločníkmi, lebo práve takto mi vyšli v ústrety, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom. (*) ("Takto mi vyšli v ústrety" rozumej: aj oni mi poskytovali pokrm. Príbeh pozri 2 Sam 17,27 n. a 2 Sam 19,33.) 8Potom máš blízko seba Semeiho, syna Benjamínca Geru z Bahurim. On vrhal na mňa najtvrdšiu kliatbu, keď som išiel do Mahanaimu. Potom mi prišiel v ústrety k Jordánu; vtedy som sa mu zaprisahal na Pána: »Nezabijem ťa mečom!« (*) (O prípade Semeiho čítaj 2 Sam 16,6 n. a 2 Sam 19,24.) 9Ale ty ho nenechaj bez trestu; veď si múdry človek, vieš, ako máš s ním naložiť, aby si jeho šediny skrvavené sprevadil do podsvetia."

10Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. 11Čas, ktorý Dávid kraľoval nad Izraelom, je štyridsať rokov. V Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov. 12Šalamún nastúpil na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo.

Šalamún sa ujíma vlády. - 13Vtedy prišiel Hagitin syn Adoniáš za Šalamúnovou matkou Betsabe. Ona sa spýtala: "Znamená tvoj príchod dobro?" Odpovedal: "Dobro." 14Potom povedal: "Chcel by som ti niečo povedať." Odpovedala: "Hovor!" 15A on vravel: "Ty vieš, že mne patrilo kráľovstvo a celý Izrael čakal, že ja budem kráľom. Potom mi kráľovstvo uniklo a pripadlo môjmu bratovi, pretože mu ho určil Pán. 16Teraz však mám k tebe len jedinú prosbu, neodmietni ma!" Povedala mu: "Hovor!" 17I povedal: "Prihovor sa u kráľa Šalamúna - veď teba neodmietne -, aby mi dal za manželku Sunamitku Abisagu." (*) (Pozri pozn. k 1,4. Betsabe nezbadala, kam mieri Adoniáš, preto sa úprimne ujíma jeho prosby, chce ho udobriť.) 18Betsabe mu odpovedala: "Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa." 19Potom Betsabe vošla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa u neho za Adoniáša. Kráľ jej vstal v ústrety, uklonil sa jej a sadol si na trón. Pre kráľovu matku postavili trón, posadila sa mu po pravici 20a vravela: "Jedinú maličkú prosbu mám k tebe, neodmietni ma!" Kráľ jej povedal: "Žiadaj si, matka, neodmietnem ťa!" 21I povedala: "Nech dostane Sunamitku Abisagu tvoj brat Adoniáš za manželku!" 22Kráľ Šalamún povedal svojej matke: "Prečo ty žiadaš pre Adoniáša Sunamitku Abisagu? Žiadaj pre neho hneď kráľovstvo! Veď je mojím starším bratom a s ním drží kňaz Abiatar a Joab, syn Sarvie!" 23Potom sa kráľ Šalamún zaprisahal na Pána: "Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, že sa Adoniáš touto rečou vyslovil proti vlastnému životu. 24A tak teraz ako žije Pán, ktorý ma upevnil a posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho sľubu založil dom, Adoniáš dnes zomrie!" (*) (Kráľovský rod júdsky pokladali vždy za rod Dávidov, a nie Šalamúnov. Preto niektorí menia osnovu a čítajú: "založil si mu (Dávidovi) dom".) 25Potom kráľ Šalamún poveril Jojadovho syna Banaiáša a on mu zasadil smrteľný úder.

26Kňazovi Abiatarovi kráľ povedal: "Choď do Anatotu na svoj majetok, lebo si synom smrti. Ale dnes ťa nezabijem, lebo si pred mojím otcom Dávidom nosil archu Pána, Jahveho, a znášal si všetky útrapy, ktoré znášal môj otec." (*) (Kňazské mesto Anatot (dnes Anata) ležalo na území kmeňa Benjamín, asi na hodinu severovýchodne od Jeruzalema (Joz 21,18).) 27Takto Šalamún odstránil Abiatara, aby nebol Pánovým kňazom, aby sa splnil Pánov výrok, ktorý vyslovil v Šíle proti domu Héliho.

28Keď táto zvesť došla k Joabovi - Joab sa totiž pridal k Adoniášovi a nepridal sa k Šalamúnovi -, bežal Joab k Pánovmu stánku a chytil sa rohov oltára. (*) (Pozri pozn. k 1,50.) 29Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Joab utiekol do Pánovho stánku a je teraz vedľa oltára. Vtedy Šalamún poslal Jojadovho syna Banaiáša s rozkazom: "Choď, zotni ho!" 30Keď Banaiáš došiel k Pánovmu stánku, oslovil ho: "Kráľ rozkazuje: Poď von!" Odpovedal: "Nie! Tu chcem zomrieť!" Banaiáš podal kráľovi správu: "Toto hovoril Joab, takto mi odpovedal." 31Kráľ odvetil: "Urob, ako povedal! Zotni ho a pochovaj! Tak odstrániš odo mňa a od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú vylial Joab. (*) (Šalamún sa obával, že Boh bude trestať jeho a jeho rodinu, ak nebude stíhať vraždy, ktorých sa Joab dopustil na nevinných ľuďoch (porov. 2 Sam 21,1-9).) 32Nech Pán vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo zoťal dvoch spravodlivejších a lepších ľudí, ako je sám, a bez vedomia môjho otca Dávida ich zabil mečom: Nérovho syna Abnera, izraelského vojvodcu, a Jeterovho syna Amasu, júdskeho vojvodcu. (*) (Šalamún odmieta zodpovednosť za smrť Joabovu, i keď je nútený dať ho zabiť pri oltári. Joab bol vrah a útočištné miesta chránili len toho, kto nemal na svedomí úmyselnú vraždu. Joab si teda smrť zavinil sám.) 33Nech jeho krv padne nazad na Joabovu hlavu a na hlavu jeho potomstva naveky. Dávidovi však, jeho potomstvu, jeho domu a jeho trónu nech Pán daruje trvalý pokoj!" 34Potom išiel Jojadov syn Banaiáš hore, zoťal ho a usmrtil. Pochovali ho v jeho domove na púšti. 35A kráľ postavil Jojadovho syna Banaiáša namiesto neho nad vojsko a kňaza Sadoka kráľ postavil namiesto Abiatara.

36Potom dal kráľ zavolať Semeiho a povedal mu: "Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a neodíď odtiaľ nikde! (*) (Krv Semeiho nezaťaží kráľa, sám si zaviní smrť, ak neposlúchne kráľov rozkaz.) 37Lebo len čo sa vzdiališ a prekročíš potok Kedron, vedz, že určite zomrieš, tvoja krv padne na tvoju hlavu." 38Semei odpovedal kráľovi: "Správna reč! Ako povedal môj kráľovský pán, tak urobí tvoj sluha." A Semei býval dlhý čas v Jeruzaleme. 39Ale po troch rokoch Semeiovi ušli dvaja otroci k Maáchovmu synovi Achisovi, kráľovi Gétu. Semeiovi doniesli zvesť: "Tvoji sluhovia sú práve v Géte." 40Nato sa Semei vybral, osedlal si osla a išiel do Gétu k Achisovi hľadať svojich otrokov. Keď Semei odišiel a priviedol z Gétu svojich otrokov, 41oznámili Šalamúnovi, že Semei odišiel z Jeruzalema do Gétu a vrátil sa. 42Kráľ dal zavolať Semeiho a povedal mu: "Nedal som ti prisahať na Pána a nevaroval som ťa: »Len čo vyjdeš a odoberieš sa hocikde, môžeš byť istý, že zomrieš!«? Vtedy si mi povedal: »Správna reč, počul som!« 43Nuž prečo si nezadržal prísahu danú na Pána a príkaz, ktorý som ti dal?" 44Potom povedal kráľ Semeimu: "Ty poznáš všetko zlo - tvoje srdce si je toho vedomé -, ktoré si spáchal proti môjmu otcovi Dávidovi. Nuž nech Pán vráti tvoju zlobu na tvoju hlavu! (*) (Porov. 2 Sam 16,6 n.) 45Kráľ Šalamún však nech je požehnaný a Dávidov trón nech je večne pevný pred Pánom!" 46Kráľ dal príkaz Jojadovmu synovi Banaiášovi a on išiel a zasadil mu smrteľný úder. Tak sa kráľovstvo upevnilo v Šalamúnovej ruke. (*) (Pri posúdení Šalamúnovho počínania nesmieme zabudnúť, že všetci, ktorých odstránil, boli zákerní ľudia, ktorí by boli trvalo ohrozovali pokoj krajiny.)