1Kr31

Achabova smrť. - 1Tri roky žili v pokoji, nebolo vojny medzi Aramejčanmi a medzi Izraelitmi. (*) (Nadväzuje sa na vojny s Benadadom (hl. 20), po ktorých trval mier tri roky.) 2V treťom roku zostúpil júdsky kráľ Jozafat ku kráľovi Izraela. (*) (Jozafat "zostúpil", pretože Samária leží o 350 m nižšie než Jeruzalem. Nepriateľstvá medzi Izraelom a Júdom prestali, tieto dve kráľovstvá uzavrú dokonca aj vojenskú zmluvu a ich králi vstúpia vzájomne do rodiny.) 3Vtedy kráľ Izraela povedal svojim poddaným: "Viete vy, že Ramot v Galaáde patrí nám? A my sa nehneme vziať si ho z moci aramejského kráľa." 4A Jozafata sa spýtal: "Pôjdeš so mnou do vojny proti Ramotu v Galaáde?" Jozafat odpovedal izraelskému kráľovi: "Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone!" 5Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: "Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!" 6Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, približne štyristo mužov, a spýtal sa ich: "Mám ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde? Alebo to mám nechať?" Odpovedali: "Tiahni! Pán ho dá do ruky kráľa!" (*) (Neboli to proroci Pánovi, boli to hadači, ktorí prorokovali tak, ako to bolo kráľovi po chuti. Spomínajú Pána, lebo je tam Jozafat, o ktorom vedia, že je Pánov ctiteľ. Ale Jozafat vybadal, čo sú to za proroci, preto hľadá proroka pravého.) 7Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?" 8Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: "Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale len zlo. Je to Jemlov syn Micheáš." Jozafat odpovedal: "Nehovor tak, kráľu!" 9Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: "Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!" 10Izraelský kráľ a júdsky kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha, každý na svojom tróne na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi. 11Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: "Toto hovorí Pán: Týmito dokoleš Aramejčanov do zániku." 12A všetci proroci prorokovali podobne: "Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa."

13Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: "Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!" 14Ale Micheáš odpovedal: "Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán." 15Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: "Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to máme nechať?" Odpovedal mu: "Tiahni, budeš mať úspech, Pán ho vydá do ruky kráľa!" 16Ale kráľ mu vravel: "Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?" (*) (Micheáš posmešne predpovedá úspešný výsledok vojny, lebo vie, že si kráľ žiada takéto proroctvo, ale kráľ zbadá, že prorok nehovorí vážne.) 17Odpovedal: "Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: »Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!«" 18Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: "Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?"

19A tamten pokračoval: "Nuž počuj slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť pri ňom po jeho pravej i ľavej strane. 20A Pán povedal: »Kto chce podviesť Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?« Nato hovoril jeden tak, druhý onak. 21Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: »Ja ho podvediem!« A Pán sa ho spýtal: »Ako?« (*) (Z činnosti toho ducha vidieť, že to bol zlý duch.) 22Odpovedal: »Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.« On povedal: »Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!« (*) (Pán nerobí zlo, len ho neprekazí. Achab nemusel poslúchať falošných prorokov, ktorí boli nástrojmi zlého ducha, veď Pán posiela k nemu svojho proroka, Micheáša.) 23Pán teda vložil do úst všetkých týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie." 24Vtom pristúpil syn Kanaána Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: "Kadiaľže odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?" 25Ale Micheáš odpovedal: "To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval." 26Kráľ Izraela povedal: "Chyť Micheáša a zaveď ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi (*) ("Kráľovič" (dosl. "kráľov syn") Joas je nám ináč neznámy. Vulg číta: "synovi Amelechovmu".) 27a povedz: Takto hovorí kráľ: Tohoto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne navrátim!" 28Micheáš však odvetil: "Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán." (A povedal: "Čujte to, všetci ľudia!") (*) (Slová v zátvorkách nepatria do pôvodnej osnovy. Pridal ich tam z Mich 1,2 niekto, kto si tohto Micheáša, syna Jemlu, zmýlil s iným Micheášom, od ktorého máme prorocký spis a ktorý pôsobil oveľa neskoršie.)

29Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde. 30Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, a tak pôjde do boja: "Ty sa však obleč do svojho rúcha!" Izraelský kráľ sa aj preobliekol, a tak šiel do boja. 31Aramejský kráľ však prikázal veliteľom vozov, ktorých mal tridsaťdva: "Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!" 32Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: "To je iste kráľ Izraela!" Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol 33a keď velitelia vozov videli, že to nie je kráľ Izraela, obrátili sa preč od neho. 34Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: "Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!" 35Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ stáť vo voze proti Aramejčanom. Večer zomrel; krv z rany tiekla dnu do voza. 36Okolo západu slnka znelo táborom volanie: "Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny, 37lebo kráľ zomrel!" Prišli do Samárie a kráľa pochovali v Samárii. 38Keď potom v samarijskom rybníku oplakovali voz, psy lízali jeho krv (a smilnice sa tam kúpali) podľa predpovede, ktorú vyslovil Pán. (*) (Zmienka o smilniciach, ktorú sme dali do zátvoriek, nepatrí do osnovy. Doložil ju niektorý prihorlivý opisovač, ktorý chcel Achaba ešte viac zhanobiť. Niektoré osnovy LXX píšu dokonca, že Achabovu krv lízali aj svine.)

39Ostatok Achabových dejín, všetko, čo urobil, dom zo slonoviny, ktorý postavil, a všetky mestá, ktoré opevnil, je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 40Tak sa Achab uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ochoziáš.

Júdsky kráľ Jozafat. - 41Asov syn Jozafat začal kraľovať nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achaba. 42Jozafat mal tridsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Azuba, dcéra Salaiho. 43Kráčal celkom po ceste svojho otca Asu a neodklonil sa od nej, lebo robil, čo sa páči Pánovi. 44Ale výšiny nezmizli, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. 45S izraelským kráľom nažíval Jozafat v pokoji.

46Ostatok Jozafatových dejín, jeho víťazstvá, ktoré získal, a ako bojoval, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.

47Aj zvyšky zasvätencov, ktorí ostali z čias jeho otca Asu, vymietol z krajiny. (*) (O zasvätencoch pozri pozn. k 14,24.) 48V Edome vtedy nebolo kráľa, panoval tam správca. 49Jozafat dal postaviť aj taršišské lode, ktoré mali ísť do Ofíru po zlato. Nešli, lebo stroskotali v Asiongaberi. (*) (O taršišských lodiach pozri pozn. k 10,22. O Asiongaberi pozn. k 9,26.) 50Vtedy Achabov syn Ochoziáš povedal Jozafatovi: "Moji sluhovia pôjdu s tvojimi sluhami na lodiach." Ale Jozafat nechcel.

51Potom sa Jozafat uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Dávida.
Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joram.

Izraelský kráľ Ochoziáš. - 52Achabov syn Ochoziáš sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku júdskeho kráľa Jozafata a dva roky kraľoval nad Izraelom. 53Robil, čo sa Pánovi nepáči. Kráčal po ceste svojho otca a po ceste svojej matky aj po ceste Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael. 54Slúžil Bálovi a klaňal sa mu. Popudzoval Pána celkom tak, ako robil jeho otec.

Kontext      

Obsah