1Nato kráľ Dávid hovoril celému zhromaždeniu: "Môj syn Šalamún, ktorého si Boh vyvolil, je mladý a krehký, úloha je však veľká. Veď to nemá byť palác pre človeka, ale pre Pána, Boha! 2Zo všetkých svojich síl som chystal pre dom môjho Boha zlato na (veci) zlaté, striebro na strieborné, kov na kovové, železo na železné, drevo na drevené, ónyxový kameň i na obruby, rubínový a pestrofarebný kameň, rozličné drahokamy a mramorový kameň v hojnosti. (*) (Druhy tu spomínaných drahokamov sú neisté. Drahokamy mali byť zapustené do kovových obrúb.) 3Okrem toho od radosti z domu svojho Boha - keďže mám majetok, zlato a striebro - dám na dom svojho Boha nad všetko to, čo som prichystal pre dom svätyne, 4tritisíc hrivien zlata zo zlata ofírskeho a sedemtisíc hrivien striebra prečisteného na obtiahnutie stien budov, 5kde (treba) zlato, zlatom, kde striebro, striebrom, a na každú prácu, (ktorú budú robiť) ruky umelcov. A kto je ochotný darovať dnes plnou rukou Pánovi?" (*) (Dávid zahlásil svoj dar a hneď aj vyzýva ostatných, aby venovali svoje dary na chrám. Doslovne: "Kto je ochotný si naplniť dnes ruku pre Pána?")

6Kniežatá rodov, kniežatá izraelských kmeňov; velitelia tisícok a stotín a správcovia kráľovských robôt vyslovili ochotu 7a venovali na práce pri Božom dome päťtisíc hrivien zlata, desaťtisíc darejkov, desaťtisíc hrivien striebra, osemnásťtisíc hrivien kovu a stotisíc hrivien železa. (*) (Dareikos bol zlatý peniaz, vážil 8,40 gr. Meno sa vyskytuje prvý raz na nápisoch babylonského kráľa Nabonida (559–539?). Za čias Dávida ešte nebolo razených peňazí, preto aj dareikos bol neznámy. Spisovateľ Kroník udáva výšku daru v peniazoch, užívaných za jeho čias.) 8A kto mal drahokamy, dal ich pre pokladnicu Pánovho chrámu do ruky Gerzonca Jahiela. (*) (O Jahielovi pozri 26,21.) 9Ľud sa radoval z dobrovoľných darov, lebo s veľkou ochotou srdca darovali Pánovi; aj Dávid sa veľmi radoval.

10Potom Dávid dobrorečil Pánovi pred celým zhromaždením a Dávid hovoril: "Zvelebený si, Pane, Bože nášho otca Izraela, od vekov naveky! 11Tebe, Pane, patrí veľkosť i moc, chvála, veleba a sláva, veď tvoje, Pane, je všetko na nebi i na zemi, i kráľovstvo; ty prevyšuješ všetko, si Najvyšší! (*) (Miesto "si Najvyšší" je doslovne: "si Hlava".) 12Bohatstvo a sláva pochádza od teba, ty panuješ nad všetkým, v tvojej ruke je sila a moc a v tvojej moci je zveľadiť a upevniť všetko. 13Preto ťa my teraz zvelebujeme, Bože náš, a chválime tvoje slávne meno. 14Veď ktože som ja a čože je môj ľud, že sme boli schopní takto ti dať dary? Veď od teba je všetko a čo sme ti dali, máme z tvojej ruky. 15Lebo my sme pred tebou cudzinci a pútnici ako všetci naši otcovia. Ako tieň sú naše dni na zemi, bez nádeje. (*) (Dlhý život bol jednou z vecí, po ktorých starozákonný človek najviac túžil. Preto sa Dávid žaluje, že je život beznádejne krátky.) 16Pane, náš Bože, celé toto množstvo, ktoré sme pripravili, aby sme tebe, tvojmu svätému menu, postavili dom, je z tvojej ruky a všetko je tvoje. 17A viem, môj Bože, že ty skúmaš srdce a ľúbi sa ti priamosť. Ja som toto všetko venoval v priamosti svojho srdca a teraz s radosťou vidím, že aj tvoj ľud, ktorý je tu, daruje ti s ochotou. 18Pane, Bože našich otcov, Abraháma, Izáka a Izraela, zachovaj vždy takéto zmýšľanie srdca svojho ľudu a pripútaj ich srdce k sebe. 19A môjmu synovi Šalamúnovi daj dokonalé srdce, aby zachovával tvoje príkazy, ustanovenia a predpisy, aby vykonal všetko a postavil palác, ktorý som pripravil!"

20Potom Dávid vyzval celé zhromaždenie: "Dobrorečte Pánovi, svojmu Bohu!" A celé zhromaždenie dobrorečilo Pánovi, Bohu svojich otcov, korilo a skláňalo sa pred Pánom a pred kráľom. 21Potom prinášali Pánovi obety a nasledujúci deň obetovali Pánovi celopaly: tisíc býčkov, tisíc baranov a tisíc baránkov s príslušnými nápojovými obetami a množstvo obiet za celý Izrael. 22V ten deň jedli a pili pred Pánom s veľkou radosťou a druhý raz ustanovili Dávidovho syna Šalamúna za kráľa a pomazali ho Pánovi za knieža, Sadoka však za kňaza. (*) (O prvom ustanovení Šalamúna za kráľa pozri 23,1; porov. tiež 1 Kr 1,33 n.) 23Šalamún si teda sadol ako kráľ na Pánov trón namiesto svojho otca Dávida; darilo sa mu a celý Izrael ho poslúchal. 24A všetky kniežatá a bojovníci, aj všetci synovia kráľa Dávida podali ruku a podriadili sa kráľovi Šalamúnovi. 25Pán urobil Šalamúna veľmi veľkým pred očami celého Izraela a dal mu slávne kráľovstvo, aké nemal pred ním ani jeden izraelský kráľ.

Doslov k Dávidovmu panovaniu. - 26Izaiho syn Dávid kraľoval nad celým Izraelom. 27Čas, ktorý kraľoval nad Izraelom, je štyridsať rokov; v Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov. 28Zomrel v krásnej starobe, obdarený vekom, bohatstvom a slávou. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Šalamún. (*) ("Obdarený", doslovne: "nasýtený"; porov. 23,1.)

29Dejiny kráľa Dávida, prvšie i neskoršie, sú zapísané v Príbehoch vidca Samuela, v Príbehoch proroka Nátana a v Príbehoch vidca Gada. (*) (O prameňoch Dávidových dejín pozri úvod do kníh kroník.) 30Aj celé jeho kraľovanie, jeho moc i časy, ktoré prešli nad ním, nad Izraelom a nad všetkými kráľovstvami zeme.