Kristus - základ Cirkvi. - 1Odložte teda všetku zlobu a každú lesť, pokrytectvo, závisť a každé ohováranie 2a ako novonarodené deti túžte po nefalšovanom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu, (*) (Je to pravdepodobne úryvok zo starokresťanskej krstnej liturgie. "Duchovné mlieko", t. j. Božie slovo, ktorým sa má kresťan sýtiť.) 3keď ste okúsili, aký dobrý je Pán. (*) (Porov. Ž 34, 9.) 4Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, (*) ("Ľudia zavrhli," t. j. Židia. Vlastný národ zavrhol Krista, ale on sa z Božej vôle stal uholným kameňom, na ktorom stojí budova Cirkvi, organický celok veriacich, ktorí sú jednotlivo živými kameňmi tohto duchovného domu. Apoštol takto kreslí obraz živej duchovnej stavby cirkvi, ktorej základom je Kristus.) 5a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. 6Preto je v Písme:

7Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria:

8 "kameňom úrazu a skalou pohoršenia". Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení. (*) (Porov. Iz 8, 14.)

Kráľovské kňazstvo. - 9Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. (*) (Klasický text o všeobecnom kňazstve veriacich, odlišnom od služobného, sviatostného kňazstva.) 10Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud; vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli. (*) (Porov. Oz 2, 25; 1, 9.)

Kresťan medzi pohanmi. - 11Milovaní, prosím vás ako cudzincov a pútnikov: zdŕžajte sa telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. 12Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. (*) (Porov. Iz 10, 3. "V deň navštívenia" môže znamenať posledný súd, ale aj dajakú inú Božiu návštevu, napr. milosť obrátenia.)

Postoj voči vrchnosti. - 13Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni: či už kráľovi ako najvyššiemu, 14alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať zločincov a chváliť dobrých. 15Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí, (*) (Apoštol azda naráža na ohovárky, ktoré pohanskí a židovskí spoluobčania rozširovali o kresťanoch, ako že sú buriči a neposlušní "bezbožníci" (nechceli totiž uctievať pohanských bohov a vzdávať božskú úctu cisárom).) 16ako slobodní, ale nie takí, čo slobodu majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci.

17Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte. (*) (O poslušnosti voči občianskej autorite pozri Rim 13, 1–7.)

Povinnosti sluhov. - 18Sluhovia, podriaďujte sa so všetkou bázňou pánom, a nielen dobrým a miernym, ale aj zlým. 19Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. 20Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. (*) ("Je to milosť pred Bohom," t. j. je to milé Bohu, alebo: Treba to pripísať Božej milosti.) 21Veď na to ste povolaní; lebo