Kristus - základ Cirkvi. - 1Odložte teda všetku zlobu a každú lesť, pokrytectvo, závisť a každé ohováranie 2a ako novonarodené deti túžte po nefalšovanom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu, (*) (Je to pravdepodobne úryvok zo starokresťanskej krstnej liturgie. "Duchovné mlieko", t. j. Božie slovo, ktorým sa má kresťan sýtiť.) 3keď ste okúsili, aký dobrý je Pán. (*) (Porov. Ž 34, 9.) 4Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, (*) ("Ľudia zavrhli," t. j. Židia. Vlastný národ zavrhol Krista, ale on sa z Božej vôle stal uholným kameňom, na ktorom stojí budova Cirkvi, organický celok veriacich, ktorí sú jednotlivo živými kameňmi tohto duchovného domu. Apoštol takto kreslí obraz živej duchovnej stavby cirkvi, ktorej základom je Kristus.) 5a dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva, aby ste prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. 6Preto je v Písme:
"Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny;
kto v neho verí, nebude zahanbený."
7Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria:
8 "kameňom úrazu a skalou pohoršenia". Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení. (*) (Porov. Iz 8, 14.)
Kráľovské kňazstvo. - 9Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. (*) (Na vyjadrenie veľkej dôstojnosti kresťanov apoštol používa citáty zo Starého zákona: "vyvolený rod" (Iz 43, 20), "kráľovské kňazstvo"(Ex 19, 6), t. j. králi a kňazi kraľujú sami nad sebou a s Kristom v nebeskom kráľovstve a majú účasť na Kristovom kňazstve, "svätý národ" (Ex 9, 6), "ľud určený na vlastníctvo" (Mal 3, 17), patriaci osobitným spôsobom Bohu.) 10Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud; vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli. (*) (Porov. Oz 2, 25; 1, 9.)
Kresťan medzi pohanmi. - 11Milovaní, prosím vás ako cudzincov a pútnikov: zdŕžajte sa telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. 12Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. (*) (Porov. Iz 10, 3. "V deň navštívenia" môže znamenať posledný súd, ale aj dajakú inú Božiu návštevu, napr. milosť obrátenia.)
Postoj voči vrchnosti. - 13Kvôli Pánovi sa podriaďujte každej ľudskej ustanovizni: či už kráľovi ako najvyššiemu, 14alebo miestodržiteľom ako tým, ktorých on posiela trestať zločincov a chváliť dobrých. 15Lebo to je Božia vôľa, aby ste robili dobre, a tak umlčali nevedomosť nerozumných ľudí, (*) (Apoštol azda naráža na ohovárky, ktoré pohanskí a židovskí spoluobčania rozširovali o kresťanoch, ako že sú buriči a neposlušní "bezbožníci" (nechceli totiž uctievať pohanských bohov a vzdávať božskú úctu cisárom).) 16ako slobodní, ale nie takí, čo slobodu majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci.
17Všetkých si ctite, bratov milujte, Boha sa bojte, kráľa si vážte. (*) (O poslušnosti voči občianskej autorite pozri Rim 13, 1–7.)
Povinnosti sluhov. - 18Sluhovia, podriaďujte sa so všetkou bázňou pánom, a nielen dobrým a miernym, ale aj zlým. 19Veď je to milosť, keď niekto pre svoje svedomie pred Bohom znáša bolesti a nespravodlivo trpí. 20Lebo aká je to sláva, keď znášate údery po tvári za to, že hrešíte? Ale ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom. (*) ("Je to milosť pred Bohom," t. j. je to milé Bohu, alebo: Treba to pripísať Božej milosti.) 21Veď na to ste povolaní; lebo
aj Kristus trpel za vás
a zanechal vám príklad,
aby ste kráčali v jeho šľapajach.
On sa nedopustil hriechu,
ani lesť nebola v jeho ústach.
Keď mu zlorečili, on nezlorečil,
keď trpel, nevyhrážal sa,
to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo.
Sám vyniesol naše hriechy
na svojom tele na drevo,
aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť.
Jeho rany vás uzdravili.
Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi
a biskupovi svojich duší.
Kresťanské svedectvo v manželskom živote. - 1Podobne ženy nech sa podriaďujú svojim mužom, aby aj tých, čo neveria slovu, bez slova získal život ich žien, (*) ("Slovu" evanjelia.) 2keď uvidia váš čistý život v bázni. 3Vaša ozdoba nech nie je vonkajšia: zapletené vlasy, navešané zlato, preobliekanie šiat, (*) (Apoštol Peter neodsudzuje ozdoby, ale nabáda starať sa o bohatstvo duše.) 4ale človek skrytý v srdci a čo je neporušiteľné: tichý a pokojný duch; to je vzácne pred Bohom. 5Tak sa kedysi ozdobovali aj sväté ženy, ktoré dúfali v Boha a podriaďovali sa svojim mužom; 6ako Sára poslúchala Abraháma a volala ho pánom. Vy ste jej dcérami, ak robíte dobré a nebojíte sa nijakého zastrašovania. (*) ("Pánom" – pozri Gn 18, 12. Pohanské ženy sa prijatím viery stali duchovnými dcérami Sáry, manželky praotca vo viere.)
7Rovnako aj vy, muži, žite s nimi vo vedomí, že sú slabšou ženskou nádobou, a preukazujte im úctu ako spoludedičkám milosti života, aby vám nič neprekážalo v modlitbách. (*) ("Ženskou nádobou" čiže prirodzenosťou.)
Výzva k trpezlivosti. - 8Napokon buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní! 9Neodplácajte sa zlým za zlé alebo zlorečením za zlorečenie, ale naopak, žehnajte, lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.
"Veď kto chce milovať život
a vidieť dobré dni,
nech zdržiava svoj jazyk od zlého
a svoje pery od reči úlisnej.
Nech sa vyhýba zlu a robí dobre,
nech hľadá pokoj a usiluje sa oň.
Lebo Pánove oči hľadia na spravodlivých
a k ich prosbám sa nakláňa jeho sluch;
ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zlo."
Príklad trpiaceho Krista. - 13Ktože vám uškodí, ak budete horliví v dobrom?! 14Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, ste blahoslavení. Neľakajte sa ich hrozieb a neplašte sa, (*) (Porov. Iz 8, 12; Mt 5, 10.) 15ale uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. (*) (Iz 8, 13.) 16Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím, aby sa tí, čo tupia váš dobrý život v Kristovi, zahanbili práve v tom, z čoho vás osočujú. 17Lebo je lepšie trpieť za dobré skutky, ak je to Božia vôľa, ako za zlé. 18Veď aj Kristus raz navždy trpel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Bol usmrtený v tele, ale Duchom oživený. (*) (Porov. Hebr 9, 15. 28.) 19V ňom prišiel a kázal aj duchom, čo boli vo väzení. (*) (Toto miesto je teologicky veľmi dôležité, lebo hovorí o Kristovom zostúpení k zosnulým, ktoré sa stalo článkom viery.) 20Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia trpezlivosť za Noemových dní vyčkávala, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody len niekoľkí, spolu osem ľudí. (*) (Porov. Gn 7, 7.) 21To je predobraz krstu, ktorý teraz vás zachraňuje. Nie tým, že odstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha čisté svedomie pre zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, (*) (Záchrana z vody v Noemovom korábe bola predobrazom krstu. Ako boli v korábe zachránení z vody tí, čo verili Noemovi, tak vo svätom krste je človek vodou a Božím slovom očistený od hriechov a je zachránený.) 22ktorý vystúpil do neba, je po Božej pravici a podriadení sú mu anjeli, mocnosti a sily.