Poslední sudcovia Héli a Samuel, 1 - 7

Elkána a jeho rodina. - 1Bol istý muž z Ramataim Sofimu, z Efraimského pohoria, menom Elkána, syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec. (*) (Je viac miest, s ktorými stotožňujú Elkánovo bydlisko, Ramataim-Sofim. Najpravdepodobnejšie je to dnešné Bét-Rímá, vzdialené na 5 hodín od Lydy (Lydda, Diospolis, dnešný Lud). Toto mestečko leží na dvoch kopcoch a meno Ramataim skutočne znamená: "Dva kopce". – Elkána nebol Efraimec (Efratejec) rodom, nepochádzal z kmeňa Efraim, ale z kmeňa Lévi (porov. 1 Krn 6,12 n. a 6,18 n.). Volal sa Efratejec, lebo býval na území kmeňa Efraim, kde Jozue pridelil jeho rodu mestá (Joz 21,5.20). O Efraimskom pohorí pozri nižšie pozn. k 9,4.) 2Mal dve manželky. Jedna sa volala Anna, druhá Fenena. Fenena mala deti, Anna však nie. (*) (Ako niektorí patriarchovia (Abrahám, Jakub) aj Elkána žil celkom dobromyseľne v mnohoženstve. Boh to ani v Starom zákone nikdy nepovolil, ani neschvaľoval, len trpel, hoci sa to priečilo jeho pôvodnému ustanoveniu (Gn 1,27 n. a 2,20 n.).)

3Tento muž chodil každý rok zo svojho mesta klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov do Šíla, kde boli Pánovými kňazmi Héliho synovia Ofni a Finés. (*) (Vo Svätom písme prvý raz tu sa volá Boh Pánom zástupov, vojsk (sabaoth). Jeho vojská sú anjeli, nebeské telesá (hviezdy) a tiež vojská Izraelitov, ktoré chodili do boja pod jeho vedením. Šílo, dnešné Selím, je asi 5 hodín od Jeruzalema smerom k Sichemu, dnešnému Nablusu.) 4V deň, keď Elkána priniesol obetu, dával svojej manželke Fenene a všetkým jej synom a dcéram čiastky. 5Anne však dal iba jednu čiastku, zarmútený, lebo Annu miloval, hoci jej Pán uzavrel lono. 6Jej sokyňa ju neprestajne urážala a roztrpčovala, pretože jej Pán uzavrel lono. 7Tak to robievala rok po rok; len čo vystúpila do Pánovho domu, urážala ju tak, že ona plakala a nejedla. 8Ale jej muž Elkána sa jej prihováral: "Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Či som ti ja nie lepší než desať synov?"

Modlitba Anny. - 9Po jedle a nápoji v Šíle vstala (a išla pred Pána). Veľkňaz Héli sedel v kresle pri verajach Pánovho chrámu. (*) (Čo je v zátvorkách, doplnili sme podľa LXX. – Anna išla do chrámu, kde býval Pán.) 10Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala. 11A urobila takýto sľub: "Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobnice a spomenieš si na mňa, ak na svoju služobnicu nezabudneš a dáš svojej služobnici mužského potomka, darujem ho po všetky dni jeho života Pánovi a britva sa jeho hlavy nedotkne." (*) (Samuel ako levita mal byť i tak v službe Pánovej, ale len od 25. alebo 30. roku do 50. Anna ho zasväcuje od útlej mladosti do smrti. Okrem toho sa zaväzuje, že jej syn bude nazirejcom (pozri Nm 6,2 n.).)

12Keďže jej modlitba trvala dlho, Héli jej pozoroval ústa. 13Anna si totiž hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť, takže Héli ju pokladal za opitú. 14Preto ju Héli oslovil: "Dokedy budeš opitá? Vytriezvejže už!" (*) (Pri nedbalých kňazoch, ako boli synovia Héliho, častejšie mohlo sa prihodiť, že sa Izraeliti pri obetných hostinách podnapili.) 15Anna mu odvetila: "Nie, môj pane! Som žena, ktorá má ťarchu na duši. Víno a opojný nápoj som nepila, len dušu som si vyliala pred Pánom. 16Nepokladaj svoju služobnicu za beliálovu dcéru, lebo som od prekypujúcej bolesti a trpkosti hovorila tak dlho!" (*) (Beliál (naničhodný) je diabol. Dcéra beliálova je naničhodnica, hriešnica.) 17Nato jej Héli povedal: "Choď v pokoji a Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, ktorú mu predkladáš!" 18Povedala mu: "Kiežby tvoja služobnica našla milosť v tvojich očiach!" Žena potom išla svojou cestou, jedla a tvár už nemala zronenú.

Narodenie Samuela. - 19Ráno potom vstali, poklonili sa pred Pánom, vrátili sa a prišli domov do Rámy. Tu Elkána poznal svoju manželku Annu, Pán si na ňu spomenul (*) (Ráma je to isté mesto, ktoré sa v 1. verši volá Ramataim-Sofim.) 20a kým uplynul rok, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: "Od Pána som ho vyprosila." (*) (Začiatok verša zneje v pôvodine doslovne: "A keď zbehli dni", t. j. "keď sa vrátili tie isté dni roka". – Meno Samuel znamená: Vyslyšal Boh.) 21A keď muž Elkána a celý jeho dom išiel obetovať Pánovi výročnú a sľubovú obetu, 22Anna nešla. Hovorila totiž svojmu mužovi: "Kým chlapček nie je oddojčený. Potom ho zavediem, nech sa zjaví pred Pánom a nech tam ostane navždy." 23Jej manžel Elkána jej povedal: "Urob, ako uznáš za dobré! Zostaň, kým ho neoddojčíš! Kiežby Pán splnil svoje slovo!" Žena teda ostala a chovala svojho syna, kým ho neoddojčila. (*) (U Izraelitov dojčili matky oveľa dlhšie než u nás (porov. napr. 2 Mach 7,27).)

24Keď ho oddojčila, jeho matka ho vzala s troma býčkami, jednou efou múky a mechom vína a zaviedla ho do Pánovho domu do Šíla. Chlapček bol útly. (*) (Podľa LXX vzali len jedného trojročného býčka (porov. v. 25), čo je pravdepodobnejšie. – Efa je asi 36 litrov. – Víno uschovávali v kožených mechoch. Všetky tieto veci potrebovali na obetu.) 25Býčka zabili a chlapčeka zaviedli k Hélimu. 26I povedala: "Prosím, môj pane! Ako žiješ, môj pane, ja som tá žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Pánovi. 27O tohoto chlapčeka som prosila a Pán splnil moju prosbu, ktorú som mu predkladala. 28Nuž aj ja som ho venovala Pánovi. Po všetky dni, kým len bude, nech je zasvätený Pánovi!" I klaňali sa tam Pánovi.

Chválospev Anny. - 1Anna sa modlila a hovorila:

11Elkána potom šiel domov do Rámy, chlapček však posluhoval pred Pánom pod dozorom veľkňaza Héliho.

Samuel pri svätostánku. - 12Héliho synovia však boli beliálovi synovia, nestarali sa o Pána (*) (Pozri pozn. k 1,16.) 13ani o kňazské povinnosti voči ľudu. Keď niekto prinášal obetu a mäso sa varilo, prišiel kňazov sluha s trojzubou vidlicou v ruke, 14strčil ju do kotla, do hrnca, do rajnice alebo do misy a všetko, čo vidlica zachytila, vzal si kňaz pre seba. Takto robili všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali do Šíla. 15Ba skôr, ako sa spálil tuk, prichádzal kňazov sluha a hovoril obetujúcemu človeku: "Daj mäso, chcem ho upiecť pre kňaza! Neprijme od teba varené mäso, len surové." 16Ak mu ten človek vravel: "Nech sa najprv spáli tuk, potom si vezmi, čo sa ti zachce!" - odpovedal: "Nie, daj teraz; ak nie, vezmem nasilu." 17Preto bol hriech mládencov veľmi veľký pred Pánom, veď ľudia opovrhovali Pánovou obetou. (*) (Synovia Héliho sa neuspokojili tým, čo im podľa Lv 7,31 a Dt 18,3 patrilo z obetného mäsa, chceli viac. Tuk obetných zvierat mal sa spáliť na oltári, ale Ofni a Finés opovážili sa brať aj surové mäso s tukom. Keď si kňazi počínali takto protizákonne, je prirodzené, že si ľudia obetí nevážili.)

18Samuel však posluhoval pred Pánom, mládenček odiaty plátenným efódom. 19Matka mu urobila malý plášť a každý rok mu ho doniesla, keď prichádzala s manželom obetovať výročnú obetu. (*) (Efód bolo vrchné rúcho. Aj k veľkňazským rúcham patril efód, ale ten bol z drahocennej štvorfarebnej látky. Samuelov bol len z plátna. Takýto plátenný efód nosili aj leviti (1 Krn 15,27), ba aj svetskí ľudia (2 Sam 6,14).) 20Héli požehnal Elkánu i jeho manželku a povedal: "Nech ti dá Pán potomstvo z tejto ženy namiesto daru, ktorý si venoval Pánovi!" Potom šli domov. 21Pán navštívil Annu a ona počala a porodila troch synov a dve dcéry. A chlapec Samuel rástol pred Pánom. (*) ("Navštívil" tu znamená: "požehnal".)

Héli napomína synov. - 22Héli bol už veľmi starý; počul o všetkom, čo robili jeho synovia všetkým Izraelitom a ako hrešili so ženami, ktoré konali službu pri svätostánku. (*) (Spomína sa ďalší hriech synov Héliho.) 23Aj im povedal: "Prečo robíte takéto veci? Veď tie najhoršie veci počúvam o vás od všetkého ľudu! 24Nie, synovia moji! Nedobrý je to chýr, čo počúvam; odstrašujete Pánov ľud. 25Ak sa človek prehreší proti človeku, môže sa nad ním zmilovať Boh, ale ak sa človek previní proti Pánovi, ktože sa bude zaň modliť?" Ale nepočúvali na hlas svojho otca, lebo Pán ich chcel usmrtiť. (*) (Ofni a Finés už mali veľa na svedomí, preto im Boh nedal milosť obrátenia, chcel ich potrestať smrťou. Nehovorí sa však o tom, že ich chcel aj zatratiť; mohli sa obrátiť aj v okamihu smrti.)

26Chlapec Samuel však stále rástol a páčil sa aj Pánovi, aj ľuďom.

Muž Boží u Héliho. - 27Tu prišiel k Hélimu Boží muž a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Nezjavil som sa domu tvojho otca, keď boli v Egypte vo faraónovom dome? (*) (Praotcom Héliho, ktorý bol v Egypte, bol Áron, prvý veľkňaz. Celý rod Áronov bol kňazský rod.) 28A spomedzi všetkých izraelských kmeňov som si ho vyvolil za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby pálil tymian a nosil predo mnou efód. A dal som domu tvojho otca všetky zápalné obety Izraelových synov. 29Prečo zazeráte na moje obety a dary, ktoré som nariadil v chráme? Synov si vážiš viac než mňa, aby ste mohli tučnieť z prvotín všetkých darov môjho izraelského ľudu." 30Preto toto hovorí Pán, Izraelov Boh: "Isteže som povedal: Tvoj dom a dom tvojho otca bude večne chodiť pred mojou tvárou! Teraz však - hovorí Pán - nech je to ďaleko odo mňa, lebo uctím toho, kto si mňa ctí, kto však mnou opovrhuje, upadne do hanby. (*) ("Chodiť pred tvárou Pánovou" znamená slúžiť v svätostánku.) 31Hľa, prichádzajú dni, keď odtnem tvoje rameno a rameno domu tvojho otca, že v tvojom dome nebude starca. (*) ("Rameno" je tu potomstvo. Potomci Héliho budú umierať predčasne.) 32Vtedy budeš vidieť v chráme protivníka, ktorý bude Izraelu preukazovať dobro; v tvojom dome však nikdy nebude starca. (*) (Verš je nejasný.) 33Ale neodstránim ti všetkých od svojho oltára, aby sa ti umárali oči a omdlievala ti duša. Celé množstvo tvojho domu bude odumierať v mužnom veku. 34A toto ti bude znamením, ktoré sa zjaví na tvojich dvoch synoch, na Ofnim a Finésovi: Obaja zomrú v jeden deň. 35Potom si vzbudím verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a mojej duše. A zbudujem mu trvalý dom; ustavične bude kráčať pred mojím pomazaným. (*) (Pomazaný, pred ktorým bude kráčať veľkňaz, bude kráľ.) 36A každý, kto z tvojho domu ostane, príde a bude sa mu koriť, aby si vyprosil peniaz a peceň chleba. A povie: »Prideľže ma do nejakej kňazskej služby, aby som mal kúsok chleba do úst!«"

Samuel a Pán. - 1Chlapec Samuel posluhoval pred Pánom pod dozorom Héliho. Božie slovo bolo v tých dňoch vzácne a videnie nebolo časté. 2I stalo sa v ktorýsi deň, že Héli ležal na svojom mieste. Oči mu začínali hasnúť, takže nevidel. 3Božie svetlo ešte nevyhaslo a Samuel spal v Pánovom chráme, kde bola archa zmluvy. (*) (Lampy sedemramenného svietnika horeli celú noc. Príbeh sa teda odohral v noci, asi nad ránom.) 4Tu zavolal na Samuela Pán. On odpovedal: "Tu som!" 5Bežal k Hélimu a vravel: "Tu som, pane, volal si ma!" On odvetil: "Nevolal som, spi ďalej!" Odišiel teda a spal. 6Ale Pán volal zasa: "Samuel!" Samuel vstal, išiel k Hélimu a vravel: "Tu som, volal si ma." On odpovedal: "Nevolal som ťa, syn môj, spi ďalej!" 7Samuel však ešte nepoznal Pána, Pánovo slovo sa mu ešte nezjavilo. 8A Pán opäť, tretí raz volal Samuela. On vstal, išiel k Hélimu a vravel: "Tu som, volal si ma." Vtedy Héli pochopil, že chlapca volá Pán. 9A Héli povedal Samuelovi: "Choď, ľahni si. A ak ťa bude zasa volať, povedz: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!" Samuel odišiel a spal na svojom mieste.

10Pán prišiel, zastal si a volal ako predtým: "Samuel, Samuel!" A Samuel odvetil: "Hovor, tvoj sluha počúva!" 11Tu Pán povedal Samuelovi: "Hľa, ja urobím v Izraeli vec, ktorú keď niekto počuje, bude mu cvendžať v obidvoch ušiach. 12V ten deň splním na Hélim všetko, čo som o jeho dome hovoril, od začiatku až do konca. 13Oznámil som mu, že budem večne trestať jeho dom pre hriech, lebo vedel, že sa jeho synovia rúhajú, a nekarhal ich. 14Preto som Héliho domu prisahal: Vinu Héliho domu nemožno nikdy napraviť ani obetami, ani darmi."

15Samuel spal až do rána a potom otvoril dvere Pánovho domu. Samuel sa bál oznámiť videnie Hélimu. 16Ale Héli zavolal Samuela a povedal: "Samuel, syn môj!" On odpovedal: "Tu som." 17I spýtal sa ho: "Čo ti hovoril? Nezataj to predo mnou! Nech ti Boh urobí to a to, ak predo mnou zatajíš niečo z toho, čo ti hovoril!" (*) ("Nech ti Boh urobí to a to…" je zaklínacia formulka. Héli istotne aj vypovedal, aké nešťastie by malo zastihnúť Samuela, ak mu niečo zatají, ale svätopisec z jemnocitu zamlčuje kliatbu.) 18Nato mu Samuel rozpovedal všetko, nezatajil mu nič. A on povedal: "Je Pán. Nech urobí, čo uzná za dobré!"

19Samuel dorastal, Pán bol s ním a ani jednému z jeho slov nedal padnúť na zem, 20takže sa celý Izrael od Danu až po Bersabe dozvedel, že Samuel ako Pánov prorok je spoľahlivý. (*) (Výraz: "Od Danu po Bersabe" znamená: "V celej Palestíne" Dan, dnes Tel el-Kadi, bolo najsevernejšie, Bersabe najjužnejšie mesto Palestíny.) 21A Pán sa ďalej zjavoval v Šíle, lebo Pán sa zjavoval Samuelovi v Šíle podľa Pánovho slova.

Vojna s Filištíncami. - 1Samuelovo slovo znelo celému Izraelu.

Izrael tiahol do boja proti Filištíncom a utáboril sa pri Aben-Ezre, Filištínci zas táborili v Afeku. (*) (Vulgáta prekladá meno Aben Ezra "Skala pomoci". Toto meno dostalo mesto až neskoršie (porov. 7,5.12). Malo ho však už vtedy, keď neznámy písateľ písal Knihy Samuelove. Ležalo na území kmeňa Benjamín, blízo Masfy.) 2Filištínci nastúpili proti Izraelu, rozpútal sa boj a Izrael podľahol Filištíncom, ktorí v bitke na poli zabili asi štyritisíc mužov.

3Ľud išiel do tábora a starší Izraela hovorili: "Prečo nás Pán dnes porazil pred Filištíncami? Donesme sem zo Šíla Pánovu archu zmluvy, nech tiahne uprostred nás a nech nás vyslobodí z ruky našich nepriateľov!" 4Ľud poslal do Šíla i doniesli odtiaľ archu zmluvy Pána zástupov, ktorý sídli nad cherubmi. Pri Božej arche zmluvy boli dvaja Héliho synovia, Ofni a Finés. (*) (Na vrchnáku archy zmluvy boli dvaja cherubi. Ich krídla boli trónom Pánovým a sama archa zmluvy mu bola podnožím. Všadeprítomný Boh bol teda nad archou zmluvy prítomný zvláštnym spôsobom.) 5Keď archa zmluvy došla do tábora, zajasal celý Izrael veľkým jasotom, až dunela zem. 6Keď Filištínci počuli jasavý krik, pýtali sa: "Čo znamená tento zvučný, veľký jasot v tábore Hebrejov?" I dozvedeli sa, že do tábora prišla archa zmluvy. 7Filištínci sa naľakali a vraveli: "Prišiel Boh do tábora!" A volali: "Beda nám! Veru včera a predvčerom to nebolo takto! 8Beda nám! Ktože nás vytrhne z ruky tohoto mocného Božstva, ktoré bilo Egypt rozličnými ranami na púšti? 9Vzchopte sa, vzmužte sa, Filištínci, aby ste nemuseli slúžiť Hebrejom, ako oni slúžili vám! Nuž buďte chlapi a bojujte!" 10Nato sa Filištínci dali do boja a Izraeliti podľahli; utekal každý do svojho stanu. Porážka bola veľmi veľká, z Izraelitov padlo tridsaťtisíc pešiakov. 11Archu zmluvy ukoristili a dvaja Héliho synovia, Ofni a Finés, zomreli.

Po porážke. - 12Akýsi Benjamínec utekal zo šíku a v ten deň došiel do Šíla. Odev mal roztrhnutý a na hlave mal zem. (*) (Roztrhnuté šaty a prachom alebo popolom posypaná hlava boli znakom smútku.) 13Keď došiel, Héli sedel na kresle a pozoroval cestu, lebo sa mu srdce triaslo o Božiu archu zmluvy! Muž teda došiel, podal správu v meste a celé mesto zakvílilo. 14Keď Héli počul hlasné volanie, spýtal sa: "Čo znamená ten hlasný krik?" Nato muž rýchlo prišiel a podal správu Hélimu. 15Héli bol deväťdesiatosemročný, oči mal stŕpnuté, nevidel. 16Ten muž povedal Hélimu: "Ja prichádzam z bojiska. Dnes som utiekol z bojiska." I spýtal sa ho: "Čo sa stalo, syn môj?" 17Posol odvetil: "Izrael ušiel pred Filištíncami, ľud utrpel veľkú porážku, zomreli aj obaja tvoji synovia Ofni a Finés a Božia archa padla za korisť." 18Len čo spomenul Božiu archu, (Héli) padol z kresla nazad k bráne, zlomil si väz a zomrel. Bol to starý a ťažký človek. Súdil Izrael štyridsať rokov.

19Jeho nevesta, Finésova manželka, bola ťarchavá, blízo pôrodu. Keď počula chýr o zajatí Božej archy a že jej zomrel svokor a manžel, klesla a porodila, lebo ju zachvátili bolesti. 20A keď zomierala, hovorili jej okolostojace: "Neboj sa, veď si porodila syna!" Ale neodpovedala, ani si toho nevšimla. (*) (Izraelské ženy tak túžili po deťoch, najmä po chlapcoch, že narodenie chlapca bolo radosťou ešte aj v okamihu smrti. No nevesta Héliho sa neteší, jej strata je priveľká.) 21Chlapca však nazvala Ichabod, hovoriac: "Odišla sláva od Izraela," pre zajatie Božej archy a pre svojho svokra a manžela. (*) (Meno "Ichabod" znamená ,Nesláva'.) 22Hovorila: "Odišla sláva od Izraela, lebo ukoristili Božiu archu."

Archa a Dagon. - 1Filištínci teda zajali Božiu archu a odniesli ju z Aben-Ezry do Azotu. (*) (Azot, medzi Gazou a Jafou (Jaffa). Dnes sa volá Ešdud. Leží 5 km od pobrežia Stredozemného mora.) 2Potom Filištínci vzali Božiu archu, zaniesli ju do Dagonovho domu a postavili ju vedľa Dagona. (*) (Dagon bol hlavné božstvo Filištíncov, ktorí jemu pripisovali svoje víťazstvo. Zobrazovali ho ako muža, ktorý má odpoly telo ryby; (dág = ryba).) 3Azotčania nasledujúce ráno vstali a Dagon bol padnutý tvárou na zem pred Pánovou archou. I chytili Dagona a postavili ho na jeho miesto. 4Keď Filištínci ráno nasledujúceho dňa vstali, Dagon bol padnutý tvárou na zem pred Pánovou archou, Dagonova hlava však a obe končatiny jeho rúk boli odlomené na prahu, ostal z neho len Dagon. (*) (Z Dagona ostal len trup. I tak to možno rozumieť, že "ostal z neho len Dagon", "ryba", lebo socha bez hlavy, rúk a s rybím spodným telom vyzerala ako ryba.) 5Preto Dagonovi kňazi a tí, čo vstupujú do Dagonovho chrámu v Azote nestúpia na Dagonov prah až po dnešný deň. (*) (Nechceli zneuctiť prah, na ktorom ležala hlava a ruky ich bôžika.)

Archa zmluvy vo filištínskych mestách. - 6Na Azotčanov však doľahla Pánova ruka, bil ich a trestal ich vredmi, Azot i jeho okolie. 7Keď obyvatelia Azotu videli, čo sa deje, hovorili: "Nech Božia archa Izraelitov neostane u nás, lebo jeho ruka tvrdo dolieha na nás a na nášho boha Dagona." 8Preto poslami zvolali k sebe všetky filištínske kniežatá a pýtali sa: "Čo máme robiť s archou Boha Izraelitov?" Odpovedali: "Archu Boha Izraelitov treba preniesť do Gétu!" A tak archu Boha Izraelitov preniesli. (*) (Gét bol tiež jedným z piatich filištínskych hlavných miest. Dnes už nevieme, kde toto mesto ležalo.) 9A keď ju preniesli, zaľahla Pánova ruka na mesto (ako veľmi veľký rozvrat) a trestal obyvateľov mesta, malých i veľkých, tak, že sa na nich vyrážali vredy. (*) (Vredy, ktoré postihli Filištíncov, boli asi vredy morové. Z Vulgáty však by bolo možno usudzovať, že to boli hemoroidy.) 10Nato poslali Božiu archu do Akaronu. A keď Božia archa došla do Akaronu, Akaronci volali: "Doniesli archu Boha Izraelitov, aby nás i náš ľud zabili." (*) (Akaron (Ekron), severozápadne od Azotu, bolo ďalšie filištínske hlavné mesto.) 11A poslami zvolali všetky filištínske kniežatá a hovorili: "Pošlite preč archu Boha Izraelitov, nech sa vráti na svoje miesto a nech nepobije nás i náš ľud!" Lebo v meste panoval smrteľný zmätok, ťažko naň doľahla Božia ruka. 12Ľudia, ktorí nepomreli, boli potrestaní vredmi a bedákanie mesta vystupovalo k nebu.

Filištínci sa radia. - 1Pánova archa bola v kraji Filištíncov sedem mesiacov. 2Potom zvolali Filištínci kňazov a veštcov a pýtali sa: "Čo máme robiť s Pánovou archou? Dajte nám vedieť, ako ju máme poslať na jej miesto?" 3Oni odpovedali: "Ak odošlete archu Boha Izraelitov, nepošlite ju naprázdno, ale v každom prípade dajte zmierny dar! Vtedy sa uzdravíte a dozviete sa, prečo od vás neodstúpi jeho ruka." 4I spýtali sa: "Aký dar mu máme dať?" Odpovedali: "Podľa počtu filištínskych kniežat päť zlatých vredov a päť zlatých myší, lebo ste rovnako postihnutí všetci, i vaše kniežatá. (*) (Sľubové (votívne) dary často ešte aj dnes mávajú vzťah k chorobe, z ktorej sa darca uzdravil. Preto darovali Filištínci zlaté podoby vredov. Filištínci darovali zlaté myši asi preto, lebo myši rozširujú mor.) 5Urobte teda podoby svojich vredov a podoby svojich myší, ktoré nivočia krajinu, a vzdajte chválu Bohu Izraelitov, azda sníme svoju ruku z vás, z vášho boha a z vašej krajiny! 6Prečo si zatvrdzujete srdcia, ako si zatvrdzovali srdcia Egypťania a faraón? Či ich neprepustili? A neodišli, čo ako ich utláčal?! 7A teraz urobte nový voz a vezmite dve otelené kravy, na ktorých ešte nebolo jarmo. Kravy zapriahnite do voza, ich teľce však odlúčte od nich do maštale. 8Potom vezmite Pánovu archu, položte ju na voz, zlaté predmety, ktoré mu dávate ako zmierny dar, položte vedľa nej do truhličky a nechajte ju, nech ide! 9A pozerajte! Ak pôjde smerom k svojim hraniciam do Betsamesu, on dopustil na nás toto veľké nešťastie, ak nie, tak sa presvedčíme, že sa nás nedotkla jeho ruka, stalo sa nám to náhodou." (*) (Betsames, dnešné Ain šems, bolo levitské mesto na území kmeňa Júdu, neďaleko Akaronu (Joz 15,10; 21,16; 1 Krn 6,44), na 25 km západne od Jeruzalema.)

Archa v Betsamese. - 10Mužovia urobili tak. Vzali dve otelené kravy a zapriahli ich do voza, ich teľce však zadržali v maštali. 11Pánovu archu položili na voz, aj truhličku so zlatými myšami a podobou svojich vredov. 12A kravy išli rovnou cestou do Betsamesu, išli tou istou cestou a stále ručali; neodbočili ani napravo, ani naľavo. Filištínske kniežatá išli za nimi až po hranice Betsamesu.

13Betsamesania práve žali na doline pšenicu. Keď zdvihli oči, zazreli archu a keď ju uvideli, potešili sa. 14Voz došiel na pole Betsamesana Jozueho a ostal tam stáť. Bol tam veľký kameň. I porúbali drevo voza a kravy obetovali Pánovi ako celopal. (*) (Celopal je obeta, pri ktorej sa spáli celé obetné zviera.) 15Leviti zložili Pánovu archu i truhličku, ktorá bola pri nej a v ktorej boli zlaté predmety, a položili ju na veľký kameň. A obyvatelia Betsamesu prinášali v ten deň celopaly a obetovali obety Pánovi. 16Keď to filištínske kniežatá videli, vrátili sa v ten deň do Akaronu.

17Toto sú zlaté vredy, ktoré Filištínci darovali Pánovi ako zmierny dar: za Azot jeden, za Gazu jeden, za Askalon jeden, za Gét jeden, za Akaron jeden. (*) (Tu vypočítaných 5 miest sú hlavné mestá filištínskych kniežatstiev. Gaza a Askalon boli poblíž brehu Stredozemného mora. O Azote pozri pozn. k 5,1, o Géte 5,8, o Akarone 5,10.) 18A zlaté myši podľa počtu miest piatich kniežat, od opevnených miest až po neohradené dediny.

Veľký kameň, na ktorý položili Pánovu archu, je podnes na poli Betsamesana Jozueho. (*) (Je podnes… – rozumej: v dobe vzniku Knihy Samuelovej.)

Archa v Kirjatiarime. - 19Pán však potrestal obyvateľov Betsamesu, lebo pozerali do Pánovej archy. Udrel z ľudu sedemdesiat mužov (päťdesiattisíc mužov). Ľud žialil, lebo Pán ťažko potrestal ľud. (*) (Umrelo pravdepodobne len 70 mužov. Číslice sú porušené, veď Betsames nemal 50 000 obyvateľov.) 20A obyvatelia Betsamesu hovorili: "Kto obstojí pred Pánom, Bohom, takým svätým! A ku komuže z nás vystúpi?" 21Preto poslali poslov k obyvateľom Kirjatiarimu s odkazom: "Filištínci vrátili Pánovu archu, poďte, odneste si ju k vám!" (*) (Kirjatiarim stotožňujú s dnešným Kariat el-Enabom. Leží vedľa cesty, ktorá vedie z Jeruzalema do Jopy (Joppe).)

1Obyvatelia Kirjatiarimu prišli, odniesli Pánovu archu a zaniesli ju do domu Abinadaba na návrší. Jeho syna Eleazara však zasvätili, aby strážil Pánovu archu.

Pokánie Izraelitov. - 2Veľa dní minulo odo dňa, čo bola archa v Kirjatiarime - dvadsať rokov bolo tomu -, a celý dom Izraela sa s plačom obrátil k Pánovi. (*) (Prekladáme podľa LXX. Pôvodina: "nariekal za Pánom" nedáva dobrý zmysel.) 3Vtedy povedal Samuel celému Izraelovmu domu: "Ak sa chcete celým srdcom obrátiť k Pánovi, odstráňte spomedzi seba cudzích bohov a aštarty a prilipnite srdcom k Pánovi; slúžte jemu samému a vyslobodí vás z ruky Filištíncov." 4Synovia Izraela odstránili teda bálov a aštarty a slúžili samému Pánovi. (*) (Bál bol bohom Kanaánčanov, ktorého často uctievali aj Izraeliti. Jeho družka bola Aštarta, bohyňa lásky a úrodnosti. Zasväcovali jej stromy a koly, zvané ašery (ášery); niekedy sa aj sama bohyňa volala Ašera a koly jej zasvätené volali sa aštarty. Tieto mali Izraeliti odstrániť. – Keď sa hovorí o báloch, rozumejú sa Bálove modly. Pomníky, stĺpy stavané k úcte Bála, volali sa maséby.) 5A Samuel povedal: "Zhromaždite celý Izrael do Masfy, budem sa za vás modliť k Pánovi!" (*) (Masfa, asi dnešné Tel en-Nasbe, bola 13 km severne od Jeruzalema, alebo dnešné Nebi Samuil, 2 hod. od Jeruzalema na sever.) 6A tak sa zhromaždili do Masfy, čerpali a vylievali vodu pred Pánom, postili sa v ten deň a hovorili tam: "Zhrešili sme proti Pánovi." A Samuel súdil v Masfe Izrael. (*) (Vylievali vodu na znak pokánia. Označovali tým, že si podobne vylievajú, odhaľujú pred Bohom srdcia (porov. 2,19; podobný zmysel majú aj naše nábožné "výlevy"). – Samuel nebol len prorokom, ale aj sudcom, posledným sudcom Izraelitov.)

Víťazstvo nad Filištíncami. - 7Keď sa Filištínci dopočuli, že sa synovia Izraela zhromaždili v Masfe, tiahli filištínske kniežatá proti Izraelu. Počuli to Izraeliti a zľakli sa Filištíncov. 8Synovia Izraela hovorili Samuelovi: "Neprestávaj volať za nás k Pánovi, nášmu Bohu, aby nás vyslobodil z ruky Filištíncov!" 9Samuel vzal mladé jahňa a úplne ho obetoval Pánovi ako celopal. A Samuel volal k Pánovi za Izraelitov a Pán ho vypočul. 10Kým totiž Samuel prinášal obetu, Filištínci nastúpili do boja proti Izraelitom. Ale Pán zahrmel v ten deň veľkým dunením nad Filištíncami a podesil ich, takže Izraelitom podľahli. 11Nato izraelskí mužovia vytiahli z Masfy, prenasledovali Filištíncov a porazili ich pod Bet-Karom. (*) (Mesto tohto mena je ináč neznáme. Možno, že to bol Bethoron, ktorý ležal pri ceste do Filištínska. Iní myslia na Ain Karin, poldruhej hodiny juhozápadne od Jeruzalema.) 12Potom vzal Samuel kameň, položil ho medzi Masfou a Senom a dal mu meno "Kameň pomoci" a povedal: "Potiaľto nám pomáhal Pán." (*) (Mesto Sen je neznáme. Azda to bola Jesana, severne od Betela (2 Krn 13,19), hoci je ťažko si myslieť, že by Filištínci boli utekali tým smerom. Preto myslia iní na Asenu (Joz 15,33), ktorá ležala asi na ceste z Masfy do Azotu. – O "Kameni pomoci" (Abenezra) porov. 4,1.)

13Takto boli Filištínci pokorení a neprišli viac na územie Izraelitov: Pánova ruka doliehala na Filištíncov cez celý Samuelov život. 14Mestá, ktoré Filištínci odňali Izraelitom, vrátili sa späť k Izraelu od Akaronu až po Gét; aj ich okolie Izrael oslobodil od Filištíncov. - Zato medzi Izraelom a Amorejcami panoval pokoj. (*) (Amorejčania boli ináč nepriateľmi Izraelitov (Nm 13,30; Joz 5,1; 7,2.7; 10,5; Sdc 1,34; 3,5). Poznámka, že teraz bol medzi nimi a Izraelitmi pokoj, vysvetľuje, ako mohli Izraeliti dosiahnuť také úspechy proti Filištíncom.) 15A Samuel súdil Izrael po všetky dni svojho života. 16Chodil z roka na rok a obišiel Betel, Galgalu a Masfu a súdil Izrael na všetkých týchto miestach. (*) (V Beteli (dnešný Betín) sa Boh dva razy zjavil Jakubovi. Galgala je dnešná Džižilja, juhozápadne od Šíla.) 17Jeho sídlom však bola Ramata, lebo tam mal dom a tam súdil Izrael. Tam postavil aj oltár Pánovi. (*) (Oltár v Ráme postavil Samuel asi na rozkaz Boží, lebo ináč mali Izraeliti oltár len pri svätostánku.)

Samuel a Šaul, 8 - 15

Izraeliti žiadajú kráľa. - 1Keď Samuel ostarel, ustanovil za sudcov Izraela svojich synov. 2Jeho prvorodený sa volal Joel, druhý mal meno Abia; boli sudcami v Bersabe. (*) (O Bersabe pozri pozn. k 3,20.) 3Jeho synovia však nekráčali jeho cestami, išli za ziskom, prijímali dary a prevrátili právo.

4Vtedy sa zhromaždili všetci starší Izraela a išli k Samuelovi do Rámy. 5A povedali mu: "Ty si ostarel a tvoji synovia nekráčajú po tvojich cestách. Nuž ustanov nám kráľa, nech panuje nad nami, ako je to u všetkých národov!" 6Ale Samuelovi sa nepáčilo, keď mu hovorili: "Daj nám kráľa, nech panuje nad nami!" Preto sa Samuel modlil k Pánovi. 7A Pán povedal Samuelovi: "Vypočuj hlas ľudu vo všetkom, čo ti povedia, veď nie tebou opovrhli, opovrhli mnou, aby som nekraľoval nad nimi. 8Podobne, ako robili odo dňa, keď som ich vyviedol z Egypta, až po tento deň, že ma opustili a slúžili iným bohom, tak robia aj tebe. 9Vypočuj ich hlas, ale dôrazne ich upozorni a vylož im právo kráľa, ktorý bude nad nimi kraľovať!"

10Samuel oznámil všetky Pánove slová ľudu, ktorý od neho požadoval kráľa. 11I povedal: "Toto bude právo kráľa, ktorý bude nad vami panovať: Vašich synov vezme a postaví ich k svojim vozom a k svojim koňom a budú bežať pred jeho vozom. 12(Vezme ich), aby ich ustanovil za veliteľov nad tisíc mužmi a za veliteľov nad päťdesiatimi, aby orali jeho oráčinu a žali jeho žeň, aby zhotovovali jeho vojnový výstroj a výstroj jeho vozov. 13Vezme vaše dcéry, aby pripravovali oleje, aby varili a piekli. 14Zoberie vaše najlepšie polia, vinohrady a olivy a dá ich svojim sluhom. 15Z vášho zrna a vašich viníc vezme desiatky a dá ich svojim komorníkom a svojim sluhom. 16Zoberie vašich sluhov, vaše slúžky, najlepšiu vašu mládež a vaše osly a použije ich na svoje práce. 17Z vašich stád vezme desiatok a vy sami mu budete sluhami. 18A keď budete v ten deň stenať pre kráľa, ktorého ste si vyvolili, Pán vás v ten deň nevyslyší."

19Ľud však nechcel ani počuť Samuelov hlas a vravel: "Nie, ale nech je nad nami kráľ! 20Budeme ako všetky národy, bude nás súdiť náš kráľ, bude pred nami tiahnuť a bude viesť naše vojny." 21Samuel vypočul všetky reči ľudu a predniesol ich Pánovi. 22A Pán povedal Samuelovi: "Vypočuj ich hlas a ustanov im kráľa!" Tu Samuel povedal mužom Izraela: "Nech ide každý do svojho mesta!"

Stretnutie Samuela a Šaula. - 1Bol istý bohatý Benjamínec menom Kis, syn Abiela, syna Serora, syna Bechorata, syna Afiu, syna ktoréhosi Benjamínca. 2Ten mal syna menom Šaul, mladého a pekného, od neho krajšieho nebolo medzi synmi Izraela; od pleca nahor prevyšoval všetok ľud.

3Šaulovmu otcovi Kisovi sa raz stratili oslice a Kis povedal svojmu synovi Šaulovi: "Nože vezmi si jedného zo sluhov, vyber sa a choď hľadať oslice!" 4Prešiel Efraimské pohorie, prešiel krajinu Salisa, a nenašli. Potom prešli kraj Salim, a nič; prešli kraj Jemini, a nenašli. (*) (Efraimské pohorie sa rozprestiera od Betela na sever až po rovinu Esdrelon (Jezrahel) v dĺžke asi 100 km a od roviny Sáron na východ až po údolie Jordána v šírke asi 50 km. – Kraje Salisa a Salim sú nám neznáme. O kraji Jemini si mnohí myslia, že je to územie Benjamíncov, ale je to nie isté. Mužov, ktorí sa volali Jemini, bolo viac (Gn 46,10; Nm 26,12; 1 Krn 2,27; Neh 8,7).) 5Keď prišli do krajiny Súf, povedal Šaul svojmu sluhovi, ktorý bol s ním: "Poď, vráťme sa, lebo môj otec bude mať namiesto oslíc starosť o nás." (*) (V krajine Súf bolo Samuelovo rodisko Ráma, ktorá sa azda preto volala Ramataim Sofim. Krajina mohla mať meno po Elkánovom pradedovi, ktorý sa volal Súf (1,1).) 6On mu povedal: "Hľa, v tomto meste je Boží muž. Je to muž vážený, všetko, čo povie, určite sa splní. Nože poďme ta, azda nám povie cestu, ktorou máme ísť." (*) (Mesto, v ktorom sú, je Ráma a muž Boží je Samuel.) 7Šaul odvetil svojmu sluhovi: "Ak pôjdeme, čože vezmeme tomu mužovi? Chlieb sa nám minul z kapsí a nemáme dar, ktorý by sme dali Božiemu mužovi. Čo máme pri sebe?" (*) (Na východe pokladali a na mnohých miestach podnes pokladajú za nezdvorilosť prísť na návštevu, a hlavne prísť s prosbou, bez daru.) 8Sluha opäť odpovedal Šaulovi: "Hľa, mám po ruke strieborný polšekel, dám ho Božiemu mužovi, povie nám našu cestu." (*) (Celý strieborný šekel vážil 14,55 gr.) 9(Kto sa predtým šiel v Izraeli dopytovať Boha, hovoril: "Poďme k vidcovi!" Lebo kto sa dnes volá prorok, volal sa predtým videc.) 10Tu povedal Šaul svojmu sluhovi: "Dobre hovoríš, poďme teda!" A išli do mesta, v ktorom bol Boží muž. 11Keď vystupovali na výšinu mesta, stretli dievčatá, ktoré zostupovali po vodu, a opýtali sa ich: "Je tu videc?" 12Ony im odpovedali: "Áno, je tu pred tebou, ale sa ponáhľaj, lebo dnes prišiel do mesta, pretože dnes bude na výšine obeta pre ľud. (*) ("Výšiny" boli kopce, na ktorých sa konala ináč zakázaná bohoslužba a niekedy aj modlárstvo. Samuel však koná z rozkazu Božieho.) 13Keď prídete do mesta, práve ho nájdete, skôr ako vystúpi na výšinu jesť. Lebo ľud nezačne jesť, kým on nepríde; on požehná obetu, a potom začnú jesť pozvaní. Len choďte, lebo teraz ho nájdete!" 14Išli teda do mesta. A keď vošli do mesta, práve oproti nim vychádzal Samuel, zberal sa na výšinu.

15Deň pred Šaulovým príchodom dal však pán Samuelovi toto videnie: 16"Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muža z Benjamínovej krajiny; jeho pomažeš za knieža nad mojím ľudom, Izraelom; on vyslobodí môj ľud z ruky Filištíncov, lebo som zhliadol na svoj ľud, veď ku mne preniklo ich volanie." 17Keď Samuel uvidel Šaula, Pán mu oznámil: "Hľa, toto je muž, o ktorom som ti hovoril, on bude panovať nad mojím ľudom!"

18Šaul pristúpil uprostred brány k Samuelovi a spýtal sa ho: "Povedz mi, prosím, kde je dom vidca?" 19Samuel odpovedal Šaulovi: "Ja som videc; poď predo mnou hore na výšinu, dnes budete jesť so mnou. Ráno ťa odprevadím a oznámim ti všetko, čo máš na srdci. 20A pre oslice, ktoré sa ti pred troma dňami stratili, sa netráp, lebo sa našli. Veď komuže patrí všetko, čo je v Izraeli cenné? Či nie tebe a celému domu tvojho otca?" 21Šaul odpovedal Samuelovi: "Či som ja nie z Benjamína, z najmenšieho izraelského kmeňa? A môj rod nie je najmenší z rodov Benjamínovho kmeňa? Nuž prečo si hovoril ku mne takto?" (*) (Kmeň Benjamínov bol len nedávno skoro vyhubený (Sdc 20 n.), preto je najmenší.) 22Vtedy Samuel pojal Šaula a jeho sluhu, zaviedol ich do siene a dal im miesto v čele pozvaných. Bolo ich zo tridsať mužov. 23Tu Samuel povedal kuchárovi: "Daj tú čiastku, ktorú som ti dal a o ktorej som ti povedal: Odlož ju u seba!" 24Kuchár vzal stehno, doniesol ho a položil pred Šaula. A (Samuel) povedal: "Hľa, toto ostalo, polož si to pred seba a jedz, lebo je to odložené pre teba na túto chvíľu, keď som povolal ľud." A tak Šaul v ten deň jedol so Samuelom. (*) (Zo zdvorilosti hovorí Samuel, že mu dáva len zvyšok, hoci mu predkladá najlepší kus.)

25Potom zostúpil z výšiny do mesta a rozprával sa so Šaulom na streche. Samuel postlal Šaulovi na streche a tam spal. (*) (Strechy domov v Palestíne boli ploché, dalo sa na nich prechádzať. LXX a Vulg dokladá k tomuto veršu: "postlal Šaulovi na streche a tam spal".)

Samuel pomaže Šaula za kráľa. - 26Vstali, keď vychádzala ranná zora. Samuel zavolal Šaulovi na strechu: "Vstávaj, odprevadím ťa!" Šaul vstal a obaja, on i Samuel, vyšli von. 27A keď zišli na kraj mesta, povedal Samuel Šaulovi: "Povedz sluhovi, aby išiel napred, ty sa trochu zastav, chcem ti oznámiť Božie slovo."

1Nato vzal Samuel nádobu s olejom, vylial mu ho na hlavu, pobozkal ho a povedal: "Hľa, Pán ťa pomazal za knieža nad svojím dedičstvom! (*) (Vulg dokladá: "A vyslobodíš jeho národ z rúk jeho nepriateľov, ktorí ho obkľučujú. A toto ti bude znamením, že ťa Pán pomazal za knieža." Pôvodne však to nepatrilo do Vulg, dostalo sa do nej zo LXX a starolatinského prekladu.) 2Keď pôjdeš dnes odo mňa, pri hrobe Ráchel na rozhraní Benjamína stretneš napoludnie dvoch mužov, ktorí ti povedia: »Našli sa oslice, ktoré si šiel hľadať. Lenže tvoj otec už nedbá o oslice, ale je ustarostený o vás a hovorí: Čo mám urobiť pre svojho syna?« (*) (Ráchel bola manželka Jakubova. Jej hrob bol buď blízo Betlehema (Gn 35,19; 48,7) alebo blízo Rámy.) 3Keď odtiaľ pôjdeš ďalej a prídeš k dubu Tábor, stretneš troch mužov, ktorí budú vystupovať k Bohu do Betela. Jeden bude niesť tri kozľatá, druhý bude niesť tri pecne chleba a tretí ponesie mech vína. (*) (Dub Tábor bol akýsi známy dub, my však už nevieme o ňom nič viac. Niektorí čítajú: "Dub Debory" na základe Gn 35,8. – Mužovia išli do posvätného Betela na púť.) 4Pozdravia ťa a dajú ti dva chleby; prijmi ich z ich ruky! (*) ("Pozdravia ťa", doslovne: "budú ti priať pokoj". Izraeliti sa zdravili: "Pokoj ti!") 5Potom pôjdeš k Božej Gabae, kde je posádka Filištíncov. Keď tam budeš vchádzať do mesta, narazíš na zástup prorokov, ktorí budú zostupovať z výšiny; pred nimi budú harfy, bubny, flauty a citary a oni budú vo vytržení. (*) (Gabaa bola rodiskom Šaula, preto ju neskoršie nazvali Gabaa Šaulova. – "Zástup prorokov" boli asi žiaci Samuelovi, akási prorocká škola. Títo proroci pri zvukoch hudby prichádzali do vytrženia (dosl.: "prorokovali" porov. 19,20). Bližšieho však o týchto zástupoch prorokov nevieme.) 6Vtedy na teba zostúpi Pánov duch, budeš vo vytržení s nimi a zmeníš sa na inakšieho muža. 7Keď sa ti všetky tieto znamenia splnia, rob, čoho budeš schopný, lebo Boh je s tebou. 8Potom zostúpiš predo mnou do Galgaly a ja prídem k tebe priniesť celopaly a obetovať pokojné obety. Sedem dní budeš čakať, kým prídem k tebe a oznámim ti, čo máš robiť."

Šaulov návrat domov. - 9A keď sa obrátil a odchádzal od Samuela, Boh mu premenil srdce na inakšie a v ten deň sa splnili všetky tieto znamenia. 10Prišli ta, do Gabay, a oproti mu šiel zástup prorokov. Vtedy naň vstúpil Boží duch a bol medzi nimi vo vytržení. 11Keď všetci tí, čo ho predtým poznali, videli, že je vo vytržení medzi prorokmi, hovorili si medzi sebou: "Čo sa stalo s Kisovým synom? Je aj Šaul medzi prorokmi?" 12Ktorýsi z nich však odpovedal: "A ktože je ich otec?" Preto sa stalo príslovím: "Je aj Šaul medzi prorokmi?" (*) (Ľudia sa čudujú, ako sa mohol dostať medzi vážených prorokov človek z poslednej rodiny Benjamínovcov.) 13A keď vytrženie pominulo, išiel na výšinu. (*) (Miesto "na výšinu" čítajú niektorí "domov", čo dáva lepší zmysel.)

14Vtedy sa Šaulov strýc pýtal jeho a jeho sluhu: "Kdeže ste chodili?" Odpovedali: "Hľadali sme oslice a keď sme videli, že ich niet, išli sme k Samuelovi." 15Šaulov strýc povedal: "Nože mi porozprávajte, čo vám povedal Samuel!" 16Šaul odvetil svojmu strýcovi: "S istotou nám povedal, že sa oslice našli." Ale čo sa týka kráľovstva, o ktorom hovoril Samuel, mu nepovedal nič.

Voľba kráľa v Masfe. - 17Potom Samuel zvolal ľud k Pánovi do Masfy 18a prehovoril k synom Izraela: "Toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Ja som vyviedol Izrael z Egypta a vyslobodil som vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých kráľovstiev, ktoré vás utláčali. 19Vy ste však dnes opovrhli svojím Bohom, ktorý vás vyslobodil z každého nešťastia a z každej úzkosti. A povedali ste: »Nie! Ale kráľa ustanov nad nami!« Tak sa teraz postavte pred Pána podľa svojich kmeňov a svojich rodov!" 20Tu Samuel predvolal všetky izraelské kmene a zachytil sa Benjamínov kmeň. 21Potom predvolal Benjamínov kmeň podľa rodov a zachytil sa rod Metriho, až sa zachytil Kisov syn Šaul. Ale keď ho hľadali, nenašli ho. (*) (Samuel na rozkaz Boží žrebom určil, "zachytil", najprv kmeň, z ktorého má byť kráľ, potom rod, potom dom, až konečne žreb padol na Šaula.) 22Preto sa ešte spýtali Pána, či ten muž ešte príde. A Pán odpovedal: "Hľa, skrýva sa medzi batožinou." 23Bežali a doviedli ho odtiaľ. A keď sa postavil medzi ľud od pleca nahor prevyšoval všetok ľud. 24Vtedy Samuel povedal všetkému ľudu: "Pozrite, akého si Pán vyvolil! Veď mu niet podobného v celom národe!" Nato zajasal všetok ľud a volal: "Nech žije kráľ!"

25Potom Samuel rozpovedal ľudu kráľovské právo, napísal to do knihy a uložil pred Pánom. A Samuel prepustil všetok ľud, každého domov. (*) (Právo kráľovské (porov. Dt 17,14–20) obsahovalo práva, ale aj povinnosti kráľovské.) 26Aj Šaul išiel domov do Gabay a sprevádzal ho oddiel tých, ktorým sa Boh dotkol srdca. 27Ale beliálovi synovia hovorili: "Čože nám tento pomôže?" Opovrhli ním a nedoniesli mu dary. On však akoby ani nepočul. (*) (Synovia beliálovi sú synovia diabla alebo naničhodníci (porov. 1,16).)

Šaul porazí Amončanov. - 1Amončan Nachas vytiahol a obliehal Jábes v Galaáde. Tu všetci mužovia z Jábesu povedali Nachasovi: "Uzavri s nami zmluvu, budeme ti slúžiť!" (*) (Amončania pochádzali od Abrahámovho synovca Lota, boli preto príbuzní Izraelitov. Sídlili v Zajordánsku, na východ od Galaádu a severne od Moabska. – Jábes bolo hlavné mesto Galaádu.) 2Amončan Nachas im odpovedal: "Tak s vami uzavriem zmluvu, že každému z vás vylúpim pravé oko a urobím to na potupu celého Izraela." 3Starší z Jábesu mu hovorili: "Daj nám sedem dní, pošleme poslov do všetkých krajov Izraela a ak nebude nikoho, kto by nás zachránil, poddáme sa ti!" 4Poslovia potom išli do Šaulovej Gabay, rozpovedali vec tak, že to ľud počul, a všetok ľud pozdvihol hlas a plakal.

5Vtom prichádzal z poľa Šaul, za volmi. Šaul sa opýtal: "Čo je ľuďom, že plačú?" A rozpovedali mu položenie obyvateľov Jábesu. 6Keď počul tie slová, vnikol doň Pánov duch a veľmi sa rozhneval. 7Vzal záprah volov, rozsekal ich a po posloch rozposlal do všetkých krajov Izraela s odkazom: "Kto nepôjde za Šaulom a za Samuelom, toho dobytok pochodí takto!" Vtedy na ľud padla Božia bázeň a vytiahli ako jeden muž. 8V Bezeku ich spočítal: synov Izraela bolo tristotisíc a mužov z Júdska tridsaťtisíc. (*) (Bezek (dnes Ibzik) oproti vtoku Wadi-Jabísu do Jordána, ale na západ od tejto rieky.) 9Poslom však, ktorí prišli, vraveli: "Takto povedzte obyvateľom galaádskeho Jábesu: Zajtra, keď sa rozohreje slnko, príde vám záchrana." Poslovia išli a ohlásili to obyvateľom Jábesu, ktorí sa potešili. 10Vtedy obyvatelia Jábesu povedali: "Zajtra sa vám poddáme, urobte s nami, čo sa vám bude páčiť." (*) (Zo súvisu vidieť, že to hovorili Jábesania Amončanom.)

11Nasledujúceho dňa rozdelil Šaul ľud na tri oddiely, za rannej stráže vnikli do tábora a kým sa rozohrial deň, Amončanov porazil. Zvyšky rozprášili tak, že dvaja z nich nezostali pokope. (*) (Noc bola rozdelená na tri, neskoršie na štyri stráže, podľa toho, ako sa nočné stráže vojenské vymieňali. Ranná stráž bola asi medzi 3.–6. hod. Pravda, keď bola noc kratšia, aj "stráže" boli kratšie.)

12Vtedy hovoril ľud Samuelovi: "Ktorí sú to, čo vraveli: »Šaul má nad nami kraľovať?!« Dajte tých chlapov, zabijeme ich!" 13Ale Šaul povedal: "Dnes nebude usmrtený nik, lebo dnes Pán zachránil Izrael." 14Samuel povedal ľudu: "Poďte, pôjdeme do Galgaly a obnovíme tam kráľovstvo!" (*) (T. j. znovu vyhlásime Šaula za kráľa.) 15Všetok ľud išiel teda do Galgaly a tam, v Galgale, pred Pánovou tvárou ustanovili Šaula za kráľa. Obetovali tam niektoré obety a Šaul i všetci mužovia Izraela sa tam veľmi radovali.

Samuel skladá sudcovský úrad. - 1Samuel povedal celému Izraelu: "Vidíte, že som počúval váš hlas vo všetkom, čo ste mi vraveli, a ustanovil som nad vami kráľa! 2A tak teraz kráľ kráča pred vami! Ja však som zostarel a ošedivel a moji synovia sú tu medzi vami! Ja som kráčal pred vami od svojej mladosti až po dnešný deň. 3Hľa, tu som, vypovedajte proti mne pred Pánom a pred jeho pomazaným! Komu som vzal vola? Komu som vzal osla? Koho som utláčal? Koho som ubíjal? Z čej ruky som prijal úplatok a prižmúril som oči? Chcem vám nahradiť." (*) (Pomazaný Pánov je kráľ.) 4Odpovedali mu: "Neutláčal a neubíjal si nás, ani si z ničej ruky nič neprijal." 5Povedal im: "Nech je Pán proti vám svedkom a nech je svedkom tohoto dňa jeho pomazaný, že ste nenašli nič v mojej ruke!" Oni odpovedali: "Nech je svedkom!"

6Vtedy Samuel hovoril ľudu: "Ten Pán, ktorý vzbudil Mojžiša a Árona a ktorý vyviedol vašich otcov z Egypta. 7Nuž postavte sa teraz, nech sa súdim s vami pred Pánom pre všetky Pánove dobrodenia, ktoré preukázal vám i vašim otcom! 8Keď Jakub prišiel do Egypta, volali vaši otcovia k Pánovi. Nato Pán poslal Mojžiša a Árona, ktorí vyviedli vašich otcov z Egypta; potom ich usadil na tomto mieste. 9Ale zabudli na Pána, svojho Boha, preto ich vydal do ruky Sisaru, vojvodcu z Chasoru, do ruky Filištíncov a do ruky moabského kráľa, ktorí bojovali proti nim. (*) (O Sisarovi a Chasore pozri Sdc hl. 4. – O utláčaní Filištíncami Sdc 3,31; 10,7–8; 13,1; Moabčanmi Sdc 3,12 n.) 10Vtedy volali k Pánovi a vraveli: »Zhrešili sme, veď sme opustili Pána a slúžili sme bálom a aštartám. Vysloboď nás teraz z ruky našich nepriateľov, budeme ti slúžiť!« (*) (O báloch a aštartách pozri pozn. k 7,3–4.) 11Nato Pán poslal Jerobála, Badana, Jefteho a Samuela, ktorí vás vyslobodili z ruky vašich okolitých nepriateľov, i mohli ste bývať v bezpečí. (*) (Jerobál je Gedeon (Sdc 6,32). "Badan" je pravopisná chyba, treba čítať Barak (Sdc hl. 4). O Jeftem pozri Sdc hl. 11 n.) 12Keď ste však videli, že kráľ Amončanov Naás tiahne proti vám, hovorili ste mi: »Nie! Ale nech kraľuje nad nami kráľ« - hoci vaším kráľom je Pán, váš Boh. (*) (O Amončanoch pozri 11,1.) 13Teraz, hľa, tu je kráľ, ktorého ste si zvolili, ktorého ste si žiadali! Hľa, Pán postavil nad vami kráľa! 14Ak sa budete báť Pána a budete mu slúžiť, ak budete počúvať na jeho hlas a nebudete strpčovať Pánovu tvár, budete aj vy, aj kráľ, ktorý nad vami panuje, nasledovať Pána. (*) (T. j. Pán vám bude i naďalej vodcom.) 15Ale ak nebudete počúvať Pánov hlas a budete strpčovať Pánovu tvár, bude Pánova ruka proti vám (a proti vašim otcom). (*) (Koniec verša by bolo asi lepšie čítať so LXX "a proti vášmu kráľovi".)

16Teraz sa však postavte a pozerajte sa na túto veľkú vec, ktorú Pán urobí pred vašimi očami! 17Či nie je dnes deň žatvy pšenice? Budem volať k Pánovi a dá hromobitie a dážď. Tak sa dozviete a uvidíte, že je veľká vaša vina, ktorej ste sa dopustili pred Pánovými očami, keď ste si žiadali kráľa." (*) (V Palestíne cez leto vôbec neprší.) 18Vtedy Samuel volal k Pánovi a Pán dal v ten deň hromobitie a dážď. A všetok ľud sa veľmi bál Pána a Samuela. 19A všetok ľud hovoril Samuelovi: "Modli sa za svojich sluhov k Pánovi, svojmu Bohu, aby sme nepomreli! Veď sme ku všetkým svojim hriechom pripojili vinu, že sme si žiadali kráľa!"

20Samuel odpovedal ľudu: "Nebojte sa! Vy ste popáchali všetko toto zlo, ale sa len neodďaľujte od Pána a slúžte Pánovi celým svojím srdcom! 21A nevzďaľujte sa za ničomnosťami, ktoré nepomôžu a nezachránia, pretože sú ničomnosťou! (*) ("Ničomnosť" sú modly.) 22Lebo Pán nezavrhne svoj ľud pre svoje veľké meno, pretože sa Pánovi zaľúbilo urobiť vás veľkým národom. 23Aj odo mňa nech je ďaleko, žeby som sa prehrešil proti Pánovi a žeby som sa prestal za vás modliť! Ba budem vás učiť dobrej a pravej ceste. 24Len sa bojte Pána a slúžte mu verne celým svojím srdcom, veď vidíte, aké veľké veci urobil s vami! 25Ale ak budete páchať zlo, zahyniete aj vy, aj váš kráľ!"

Zavrhnutie Šaula, 13 - 16

Šaulova nedôvera. - 1Uplynul rok, čo kraľoval Šaul, a keď druhý rok kraľoval nad Izraelom, 2vybral si tritisíc z Izraelitov: dvetisíc bolo so Šaulom v Machmase a na vrchu Betel a tisíc bolo s Jonatánom v Benjamínovej Gabae. Ostatok ľudu rozpustil, každého do jeho stanu. (*) (Machmas je asi dnešná dedina Muchmas, ktorá leží pri Er-Ráme. – Betel leží severne od mesta Betel (dnes Betín). O Gabae pozri 10,5.) 3Jonatán porazil posádku Filištíncov, ktorá bola v Gabae, a Filištínci sa o tom dopočuli. Vtedy dal Šaul trúbiť na trúbu v celej krajine a vyhlásil: "Nech čujú Hebrejci 4a celý Izrael nech počuje toto: Šaul porazil posádku Filištíncov, ale sa aj stal Filištíncom odporným." Nato zvolali ľud k Šaulovi do Galgaly. (*) (O Galgale pozri 7,16.) 5Filištínci sa zhromaždili do boja proti Izraelitom, tridsaťtisíc vozov a šesťtisíc jazdcov, ľudu však bolo počtom ako piesku na morskom brehu. Prišli a utáborili sa v Machmase, východne od Bethavenu. (*) (Bethaven ležal pri Beteli (Joz 7,2; 18,12 n.).) 6Keď Izraeliti videli, že sú v úzkych, že ľud je ubitý, poschovávali sa (ľudia) do jaskýň, do dier, do skalných trhlín, do jám a do cisterien. 7Dokonca prešli cez Jordán do Gadovej krajiny a do Galaádu. Šaul však bol ešte v Galgale a celý ľud sa triasol okolo neho. (*) (Čítame podľa LXX, Vulg a aj dnešný hebrejský text píše, že Hebrejci prešli cez Jordán, čo je určite mylné, veď aj tí, čo sa poschovávali, boli Hebrejci. – Čiastka Zajordánska bola pridelená kmeňu Gad. Tento kraj bol južne od rieky Jáboku. Kraj ležiaci severne od tejto rieky volal sa Galaád.)

8I čakal sedem dní do času, ktorý určil Samuel. Ale Samuel neprichádzal do Galgaly, takže sa ľud od neho rozchodil. 9Vtedy povedal Šaul: "Doneste mi celopal a pokojné obety!" A obetoval celopal. 10Keď dokončil obetovanie celopalu, prišiel Samuel a Šaul mu šiel v ústrety pozdraviť ho. 11Samuel povedal: "Čo si to urobil?" Šaul odpovedal: "Lebo som videl, že sa ľud rozchodí odo mňa a ty si neprichádzal na určený čas, Filištínci sa však zhromaždili v Machmase. 12I myslel som: Teraz zostúpia Filištínci ku mne do Galgaly a Pánovu tvár som neudobril. Nuž osmelil som sa a obetoval som celopal." 13Nato Samuel povedal Šaulovi: "Hlúpo si konal, nezachoval si príkaz Pána, svojho Boha, ktorý ti dal. Teraz by bol Pán na večnosť upevnil tvoje kráľovstvo nad Izraelom. 14Takto však tvoje kráľovstvo trvať nebude. Pán si vyhľadal muža podľa svojho srdca a ustanovil ho za knieža nad svojím ľudom, lebo si nezachoval, čo ti prikázal Pán." 15Potom Samuel vstal a odišiel z Galgaly do Benjamínovej Gabay. Ostatok ľudu išiel za Šaulom z Galgaly do Benjamínovej Gabay v ústrety bojujúcemu ľudu. A Šaul spočítal ľud, ktorý sa nachádzal pri ňom, okolo šesťsto mužov. (*) (Samuel asi nešiel do Gabay, ale ako LXX píše: "odišiel svojou cestou". Podávame v tomto verši znenie Vulgáty, ktorá sa skoro zhoduje so LXX. Heb rejský text je neúplný.)

Vojna s Filištíncami. - 16Šaul, jeho syn Jonatán a ľud, ktorý bol s nimi, zdržovali sa v Benjamínovej Gabae, Filištínci táborili v Machmase. 17Vtedy vyrazili z tábora Filištíncov koristníci v troch oddieloch. Jeden oddiel udrel smerom na Ofru do kraja Šual, (*) (Ofra je dnešné Et-Tajjíbe 7 a 1/2 km severovýchodne od Betela. Krajina Šual, ktorá sa spomína len tu, je neznáma.) 18jeden oddiel udrel smerom na Bethoron a jeden oddiel udrel smerom k hranici, ktorá hľadí ponad údolie Seboim na rovinu. (*) (Bethoron, dnes Betúr, ležal západne od Machmasu. Údolie Seboim (Sebóim), ,Údolie hyén' je azda dnešná Wadi Abu Daba, bočné údolie Wadi el-Keltu pri Jerichu (Schulz). – Miesto "smerom k hranici" by bolo vari lepšie čítať so LXX "smerom ku Gabae". Rovinou sa tu rozumie údolie Jordánu.)

19Kováča však nebolo v celej Izraelskej krajine. Filištínci si totiž povedali: "Aby si Hebrejci neurobili meče alebo kopije." 20Celý Izrael musel chodiť k Filištíncom, keď si niekto chcel naostriť pluh, motyku, sekeru alebo kosu. 21Pilník slúžil na brúsenie ostria motýk, trojzubých vidiel, sekier a sochorov, (*) (Osnova tohto verša je veľmi porušená; a preto neistá.) 22takže v deň bitky sa nenašiel meč ani kopija v ruke celého ľudu, ktorý bol so Šaulom a Jonatánom. Našiel sa len u Šaula a jeho syna Jonatána.

23Posádka Filištíncov vyrazila k machmaskému prechodu.

1Ktorýsi deň povedal Šaulov syn Jonatán svojmu zbrojnošovi: "Nože, prejdime k posádke Filištíncov, ktorá je na druhej strane!" Svojmu otcovi to však neoznámil. 2Šaul sa zdržoval na okraji Gabay pod granátovou jabloňou, ktorá bola v Magrone. Ľudí, ktorí boli s ním, bolo okolo šesťsto mužov. (*) (Dnes už nemožno presne určiť, kde táboril Šaul.) 3Achiáš, syn Ichabodovho brata Achitoba, ktorý bol synom Finésa, Héliho syna, Pánovho kňaza v Šíle, nosil efód. - Ľud však nevedel, že Jonatán odišiel. (*) (Achiáš, ktorý bol tiež v sprievode Šaulovom, bol veľkňazom.) 4Vprostred prechodu, cez ktorý sa Jonatán usiloval prejsť k posádke Filištíncov, bol z jednej i druhej strany skalný výbežok, jeden sa volal Bóses (lesklý), druhý Séne (pichľavý). 5Jeden výbežok bol na sever oproti Machmasu, druhý na juh oproti Gabae.

6Jonatán povedal chlapcovi, svojmu zbrojnošovi: "Nože, prejdime k posádke tých neobrezancov, azda Pán urobí (niečo) v náš prospech. Veď Pánovi nič neprekáža zachrániť pomocou veľkého alebo nepatrného počtu!" 7Zbrojnoš mu odpovedal: "Urob, čokoľvek je v tvojom srdci! Rozhodni sa a ja som s tebou, ako si len praješ!" 8Jonatán vravel: "Prejdime tamto k tým chlapom a ukážeme sa im. 9Ak nám povedia: »Stojte, kým neprídeme k vám!«, ostaneme stáť a nepôjdeme k nim. 10Ale ak nám povedia: »Poďte!«, pôjdeme, lebo nám ich Pán vydal do ruky. Toto nám bude znamením." (*) (V podobných pochybnostiach žiadali Izraeliti častejšie znamenie od Pána.) 11Vtom sa obaja ukázali posádke Filištíncov. Filištínci vraveli: "Aha, Hebrejci vychádzajú z dier, do ktorých sa poschovávali!" 12A mužovia posádky hovorili Jonatánovi a jeho zbrojnošovi: "Poďte k nám, voľačo vám porozprávame!" Nato Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: "Poď za mnou, lebo ich Pán vydal do ruky Izraela!" (*) (Filištínci si robia z Jonatána posmech.) 13Jonatán sa teda škriabal nahor rukami a nohami a jeho zbrojnoš za ním. I padali pred Jonatánom a jeho zbrojnoš ich za ním zabíjal. 14Prvá porážka, ktorú zapríčinil Jonatán a jeho zbrojnoš, čítala okolo dvadsať mužov, asi na pol jutre oráčiny. (*) (Zmysel konca tohto verša je nejasný a neistý.)

15I rozšíril sa zmätok v tábore, na poli a v celom ľude. Posádka a koristníci sa tiež triasli, lebo sa chvela zem; to bol strach Boží. 16Keď sa Šaulove hliadky pozreli do Benjamínovej Gabay, tábor sa vlnil sem i tam. 17Vtedy Šaul povedal ľudu, ktorý bol s ním: "Spočítajte a zistite, kto odišiel spomedzi nás!" Spočítali a hľa, nebolo Jonatána a jeho zbrojnoša! 18Vtedy Šaul povedal Achiášovi: "Prines Božiu archu!" Božia archa bola totiž v ten deň pri synoch Izraela. (*) (Pomocou archy zmluvy (alebo podľa LXX pomocou veľkňazského rúcha, efódu) sa chcel Šaul od Boha dozvedieť, čo treba robiť.) 19A kým Šaul hovoril s veľkňazom, zmätok, ktorý bol v tábore Filištíncov, rozrastal sa čoraz viac. Vtedy povedal Šaul veľkňazovi: "Stiahni ruku späť!" 20Tu sa Šaul a všetok ľud, ktorý bol s ním, zhromaždil, došli až k bitke a hľa, meče mali obrátené vzájomne proti sebe vo veľmi veľkom zmätku! 21Aj Hebrejci, ktorí už dávnejšie boli s Filištíncami a ktorí s nimi tiahli do poľa, sa obrátili a chceli byť s Izraelitmi, ktorí boli so Šaulom a Jonatánom. 22Aj všetci izraelskí mužovia, čo boli schovaní v Efraimskom pohorí, počuli, že sa Filištínci dali na útek, a zapojili sa do boja proti nim. 23Tak Pán zachránil v ten deň Izrael. Boj sa však preniesol až k Bethavenu. (*) (O Bethavene pozri 13,5.) 24V ten deň boli mužovia Izraela unavení, lebo Šaul zaprisahal ľud slovami: "Nech je prekliaty muž, ktorý by požil jedlo do večera, kým sa nevypomstí na svojich nepriateľoch!" Preto nik z ľudu neokúsil jedla. 25Tu prišiel všetok ľud k plástom; na poli bol med. 26Keď ľud došiel k plástom, tie pretekali medom, ale nebolo nikoho, kto by bol ruku zdvihol k ústam, lebo ľud sa bál prísahy. 27Lenže Jonatán nepočul, keď jeho otec zaprisahal ľud, preto vystrel koniec palice, ktorú mal v ruke, namočil ju do medového plásta, potom si obrátil ruku k ústam a rozsvietili sa mu oči. 28Ktosi z ľudu ho však oslovil: "Tvoj otec prísne zaprisahal ľud slovami: Nech je prekliaty muž, ktorý dnes požije pokrm!" Ľud však bol unavený. 29Jonatán odpovedal: "Môj otec vrhá krajinu do nešťastia, pozrite, rozsvietili sa mi oči, hoci som požil len trochu tohto medu. 30O koľko viac, keby bol ľud dnes jedol z koristi svojich nepriateľov, ktorú našiel; nebola by teraz porážka Filištíncov väčšia?"

31V ten deň teda porazili Filištíncov od Machmasu po Ajalon. Ale ľud sa veľmi unavil. (*) (O Machmase pozri 13,5. Ajalon (dnes Jálo) ležal bezprostredne na hranici územia Filištíncov, päť hodín od Machmasu.) 32Preto sa ľud vrhol na korisť, zajali ovce, hovädá a teľce, zabíjali ich na zemi a ľud jedol aj s krvou. (*) (Zákon zakazoval jesť mäso aj s krvou (pozri Lv 3,17; 19,26; Dt 12,16.23).) 33Oznámili to Šaulovi: "Hľa, ľud hreší proti Pánovi, lebo je s krvou!" I povedal: "Zhrešili ste! Privaľte teraz ku mne veľký kameň!" 34Potom Šaul povedal: "Zamiešajte sa medzi ľudí a povedzte im: Priveďte si každý ku mne svojho vola a svoju ovcu, zabíjajte na tomto (kameni) a tak jedzte! Nehrešte proti Pánovi, že jete s krvou!" A všetok ľud privádzal, každý vola, ktorého mal poruke, a zabíjali tam až do noci. (*) (Skala pripomína oltár. Krv ako sídlo života patrí Bohu.) 35Šaul však postavil Pánovi oltár. To bol prvý oltár, ktorý postavil Pánovi.

36Potom Šaul povedal: "Poďme za Filištíncami v noci a spustošme ich, kým zasvitne ráno, aby z nich nezostal nik!" Odpovedali: "Urob všetko, čo sa ti páči!" Veľkňaz však povedal: "Pristúpme sem, k Bohu!" 37A Šaul sa radil Boha: "Mám prenasledovať Filištíncov? Vydáš ich do ruky Izraela?" Ale v ten deň mu nedal odpoveď. 38Vtedy vravel Šaul: "Priblížte sa sem všetci pohlavári ľudu, skúmajte a pozrite sa, kto spáchal dnes tento hriech! 39Lebo na život Pána, záchrancu Izraela, ak sa to stalo hoci aj pre môjho syna Jonatána, určite zomrie." A z celého ľudu mu nik neodpovedal. 40Nato vravel celému ľudu: "Vy buďte na jednej strane, ja však a môj syn Jonatán budeme na strane druhej." Ľud odpovedal Šaulovi: "Urob, čo sa ti páči!" 41A Šaul hovoril Pánovi: "Bože Izraela, zjednaj právo!" I zachytil sa Jonatán a Šaul, ľud však vyviazol. 42Nato povedal Šaul: "Žrebujte medzi mnou a mojím synom Jonatánom!" A zachytil sa Jonatán.

43Šaul sa spýtal Jonatána: "Povedz mi, čo si urobil!" Jonatán mu povedal: "Na konci palice, ktorú mám v ruke, okúsil som trochu medu. Tu som, nech zomriem!" 44Šaul povedal: "Toto nech mi urobí Pán a toto nech mi dodá! Veru umrieš, Jonatán!" 45Ale ľud hovoril: "Nuž Jonatán má zomrieť, ktorý získal Izraelu toto veľké víťazstvo? Ani zďaleka! Ako žije Pán, ani vlások mu nepadne z hlavy na zem! Veď toto urobil dnes s Božou pomocou!" A tak ľud vyslobodil Jonatána a nezomrel. 46A Šaul odišiel bez prenasledovania Filištíncov, takže sa Filištínci vrátili domov.

47Keď sa Šaul ujal kráľovstva nad Izraelom, bojoval proti všetkým jeho okolitým nepriateľom, proti Moabu, proti Amončanom, proti Edomčanom, proti kráľom Soby a proti Filištíncom. A víťazil nad všetkými, proti ktorým sa obrátil. (*) (Aramejské kráľovstvo zvané Soba ležalo južne od Damasku.) 48Konal udatne, porazil Amalekitov a vyslobodil Izrael z ruky jeho ničiteľov.

49Šaulovi synovia boli Jonatán, Ješui a Melchisua. Mená jeho dvoch dcér boli: meno staršej Merob a meno mladšej Michol. (*) (Ješui je totožný s Isbosetom.) 50A meno Šaulovej manželky Achinoam, dcéra Achimása. Meno jeho vojvodcu bolo Abner, syn Néra, Šaulovho strýca. 51Kis bol Šaulovým otcom a Nér, Abnerov otec, bol synom Abiela.

52Vojna proti Filištíncom bola prudká po celý Šaulov život. Ktoréhokoľvek mocného a udatného muža Šaul zbadal, pritiahol ho k sebe.

Vojna proti Amalekitom. - 1Samuel hovoril Šaulovi: "Mňa poslal Pán, aby som ťa pomazal za kráľa nad jeho ľudom, nad Izraelom. Nuž počúvaj teraz hlas Pánových slov. 2Toto hovorí Pán zástupov: Chcem potrestať to, čo urobil Amalek Izraelu, že sa mu postavil do cesty, keď vystupoval z Egypta. (*) (Pozri Ex 17,8 (porov. Dt 25,17). Ale Amalekiti sa aj neskoršie stavali proti Izraelitom: pozri 1 Sam 14,48; 15,33.) 3Teraz choď a poraz Amaleka. Daj do kliatby všetko, čo má, nezľutuj sa nad ním a usmrť mužov i ženy, nemluvňatá i dojčatá, voly i ovce, ťavy i osly!" (*) (Nad čím Boh vyriekol takúto kliatbu (chérem), z toho nik nesmel nič ukoristiť, všetko bolo treba zničiť.) 4Šaul zvolal ľud a spočítal ho v Telaime: dvestotisíc pešiakov a desaťtisíc mužov z Júdska. (*) (Telaim (Teláím) je asi v Joz 15,24 spomínané mesto Telem. Ležalo kdesi pri južnej hranici krajiny.) 5Potom išiel Šaul proti mestu Amalekitov a postavil sa v doline na postriežku. 6Kinejcom však Šaul povedal: "Odtiahnite a vzdiaľte sa spomedzi Amalekitov, aby som vás nezmietol s nimi! Veď vy ste preukázali milosť synom Izraela, keď vystupovali z Egypta!" Nato sa Kinejci vzdialili spomedzi Amalekitov. 7A Šaul porazil Amalekitov od Hevily až po Súr, ktorý je východne od Egypta. (*) (Hevila a Súr boli kdesi východne od Egypta, porov. Gn 25,18.) 8Kráľa Amalekitov Agaga chytil živého, na všetkom ľude však vyplnil kliatbu ostrím meča. 9Šaul a ľud ušetril Agaga aj to, čo bolo v stáde a čriede najlepšie, aj najtučnejšie baránky a všetko, čo bolo cenné; nechceli na tom vyplniť kliatbu. Vyplnili však kliatbu na všetkom, čo bolo podlé a biedne.

10Preto Pán hovoril Samuelovi: 11"Ľutujem, že som Šaula ustanovil za kráľa, lebo odstúpil odo mňa a nesplnil moje slová." Samuel sa rozmrzel a volal k Pánovi celú noc. 12Včasráno sa však Samuel vybral za Šaulom. Tu Samuelovi oznámili: "Šaul išiel do Karmelu a postavil si pomník. Potom sa obrátil a prešiel dolu do Galgaly." (*) (Mestečko Karmel, dnes el-Kurmul, je 12 km južne od Hebronu.) 13Keď Samuel prišiel k Šaulovi, Šaul mu povedal: "Nech ťa požehná Pán. Splnil som Pánovo slovo." 14Samuel však povedal: "A čo znamená bľačanie oviec, ktoré mi zneje v ušiach, a ručanie hoviad, ktoré počujem?" 15Šaul odpovedal: "Od Amalekitov to doniesli, lebo ľud ušetril, čo bolo v stáde a čriede najlepšie, aby to obetoval Pánovi, tvojmu Bohu. Na ostatnom sme splnili kliatbu." 16Nato Samuel povedal Šaulovi: "Nechaj to! Oznámim ti, čo mi hovoril Pán tejto noci." Povedal mu: "Hovor!" 17A Samuel hovoril: "Nie si hlavou izraelských kmeňov, hoci si vo vlastných očiach malý? Pán ťa pomazal za kráľa nad Izraelom. (*) (Šaul sa kedysi pokorne pokladal za malého a nehodného na kráľovský úrad (pozri 9,21).) 18Pán ťa vypravil na cestu a povedal: »Choď, splň kliatbu na hriešnikoch, na Amalekitoch, a bojuj proti nim, kým ich nezničíš.« 19Nuž prečo si nepočúval Pánov hlas, ale vrhol si sa na korisť a urobil si, čo sa Pánovi nepáči?" 20Šaul odpovedal Samuelovi: "Ba, počúval som Pánov hlas a šiel som cestou, po ktorej ma poslal Pán. Agaga, kráľa Amalekitov, som priviedol, ale na Amalekitoch som splnil kliatbu. 21Ľud však vzal z koristi ovce a dobytok, prvotiny z toho, čo bolo dané do kliatby, aby to v Galgale obetoval Pánovi." 22Samuel odpovedal: "Azda sa Pánovi páčia celopaly a obety tak, ako poslušnosť Pánovmu hlasu? Veď poslušnosť je lepšia než obeta a poddanosť lepšia ako tuk baranov! 23Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom!"

24Šaul povedal Samuelovi: "Zhrešil som, lebo som prestúpil Pánov príkaz a tvoje slová, keď som sa bál ľudu a počúval som na ich hlas. 25Teraz však odpusť, prosím, môj hriech a vráť sa so mnou, chcem sa klaňať Pánovi." 26Ale Samuel odpovedal Šaulovi: "Nevrátim sa s tebou. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, Pán ťa zavrhol, aby si nebol kráľom nad Izraelom." 27Keď sa Samuel obrátil na odchod, on chytil okraj jeho plášťa a ten sa odtrhol. 28A Samuel mu povedal: "Pán dnes odtrhol od teba kráľovstvo Izraela a dal ho tvojmu blížnemu, ktorý je lepší ako ty. 29A Pevný Izraela neluhá a neľutuje, on nie je človek, aby ľutoval." (*) ("Pevný Izraela" je Boh. Čo on raz vyriekol, to neoľutuje, neodvolá výrok, ktorým zavrhol Šaula.) 30Povedal: "Zhrešil som. Ale teraz ma ucti pred staršími môjho ľudu a pred Izraelom a vráť sa so mnou, budem sa klaňať Pánovi, tvojmu Bohu." 31Samuel sa teda vrátil za Šaulom a Šaul sa klaňal Pánovi. (*) (Samuel konečne vyhovie Šaulovej žiadosti, lebo ho nechce zahanbovať pred poddanými.)

32Potom hovoril Samuel: "Priveďte ku mne Agaga, kráľa Amalekitov!" Agag prišiel k nemu a chvel sa. Agag povedal: "Aká trpká je smrť!" (*) (Osnovu uvádzame podľa LXX a Vg. Podľa hebrejského znenia sa Agag tešil, že mu už nehrozí nebezpečenstvo smrti, čo však nie je pravdepodobné, veď nemal príčiny myslieť si, že ho Samuel prepustí na slobodu.) 33Samuel však vravel: "Ako tvoj meč robil ženy bezdetnými, tak bude medzi ženami bezdetná tvoja matka." A Samuel Agaga rozsekal pred Pánom v Galgale.

34Potom šiel Samuel do Rámy, Šaul však išiel do svojho domova, do Šaulovej Gabay. A Samuel už nikdy nevidel Šaula až do dňa svojej smrti. Ale Samuel žialil za Šaulom, lebo Pán oľutoval, že Šaula ustanovil za kráľa nad Izraelom.

Šaul a Dávid, 16 - 31

Pomazanie Dávida za kráľa. - 1Pán povedal Samuelovi: "Dokedy ty budeš žialiť za Šaulom, hoci som ho ja zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom? Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa k Betlehemčanovi Izaimu, lebo som si spomedzi jeho synov vyhliadol kráľa." (*) (Olej nosievali v rohu (porov. náš oselník). – O pôvode Izaiho pozri Rút 4,17–22. – Betlehem bol južne od Rámy, na území kmeňa Júda.) 2Samuel odpovedal: "Akože pôjdem? Keď to počuje Šaul, zabije ma." Pán povedal: "Vezmi si jalovicu zo stáda a povedz: »Prišiel som obetovať Pánovi.« (*) (Výhovorka Samuelova nie je lož, pretože skutočne išiel do Betlehema aj obetu priniesť.) 3Izaiho zavoláš na obetu a ja ti potom dám vedieť, čo máš robiť: pomažeš mi toho, ktorého ti označím." 4Samuel urobil, čo mu rozkázal Pán, a išiel do Betlehema, kde mu starší mesta s obavami išli naproti a pýtali sa: "Je tvoj príchod pokojný?" 5Odpovedal: "Pokojný! Prišiel som obetovať Pánovi. Posväťte sa, pôjdete so mnou na obetu!" Potom posvätil Izaiho a jeho synov a pozval ich na obetu.

6Keď vkročil, videl Eliába a povedal si: "Isteže stojí pred Pánom jeho pomazaný." 7Ale Pán povedal Samuelovi: "Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy, lebo ho nepokladám za súceho. Veď (Pán nehľadí), ako hľadí človek. Lebo človek hľadí na výzor, ale Pán hľadí na srdce." 8Nato Izai zavolal Abinadaba a priviedol ho pred Samuela. Ale povedal: "Ani tohto si nevyvolil Pán." 9Izai priviedol Samu, ale povedal: "Ani tohto si nevyvolil Pán." 10Potom Izai priviedol pred Samuela svojich sedem synov, ale Samuel povedal: "Pán si nevyvolil z týchto." 11Samuel sa spýtal Izaiho: "Sú to všetci mladíci?" Odpovedal: "Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce." Samuel povedal Izaimu: "Pošli poň a daj ho doviesť sem, lebo si nezasadneme, kým nepríde sem." 12Poslal poň a dal ho priviesť. Bol ryšavý, mal krásne oči a peknú postavu. A Pán povedal: "Vstaň, pomaž ho, lebo to je on!" 13Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.

Príchod Dávida na kráľovský dvor. - 14Od Šaula však Pánov duch odstúpil a trápil ho zlý duch od Pána. (*) (Netreba si myslieť, že Šaul bol posadnutý diablom. Boh dopustil naň trudnomyseľnosť. Mal nútenú predstavu, fixnú ideu, že ho prenasledujú.) 15Vtedy vraveli Šaulovi jeho sluhovia: "Hľa, trápi ťa zlý duch od Pána. 16Nech rozkáže náš pán a sluhovia, ktorí sú pred tebou, vyhľadajú ti muža, ktorý vie hrať na citare. Keď bude na tebe zlý duch od Pána, bude jeho ruka vyhrávať a uľaví sa ti." 17Šaul povedal svojim sluhom: "Vyhliadnite mi muža, ktorý vie dobre hrať, a priveďte ho ku mne!" 18Ktorýsi zo sluhov povedal: "Poznám jedného zo synov Betlehemčana Izaiho, ktorý vie hrať. Je to mocný hrdina, bojovník, vyzná sa v reči, má postavu a Pán je s ním." 19I poslal Šaul k Izaimu poslov s odkazom: "Pošli ku mne svojho syna Dávida, ktorý je pri ovciach!" 20On naložil na osla chlieb, mech vína, jedno kozliatko a po svojom synovi Dávidovi to poslal Šaulovi. 21Tak prišiel Dávid k Šaulovi a stal sa jeho sluhom. On si ho veľmi obľúbil a stal sa mu zbrojnošom. (*) ("Stal sa jeho sluhom" je doslovne: "stál pred ním".) 22A Šaul poslal Izaimu odkaz: "Nech ostane Dávid v mojej službe, lebo našiel milosť v mojich očiach!" 23A keď prišiel na Šaula duch od Pána, vzal Dávid do ruky citaru a hral. Šaulovi sa uľavilo a bolo mu lepšie, zlý duch od neho odstúpil.

Dávid a Goliáš. - 1Filištínci zhromaždili vojsko na boj, zoskupili sa v Sochu, ktoré je v Júdsku, a táborili medzi Sochom a Azekou v Efes Dammim. (*) (Socho bolo asi tam, kde je dnes zrúcanisko zvané Eš-Šuweke, západne od Betlehema, pri Wadi es-Sant (Joz 15,35). Neďaleko musela ležať aj Azeka a Efes Dammim.) 2Šaul a izraelskí mužovia sa zhromaždili a táborili v Terebintovom údolí a zriadili sa do boja proti Filištíncom. (*) (Terebintové údolie je asi dnešné Wadi es-Sant.) 3Filištínci stáli na návrší z tejto a Izraeliti na návrší z tamtej strany; medzi nimi bolo údolie.

4Tu z tábora Filištíncov vystúpil muž, prostredník, menom Goliáš z Gétu. Bol vysoký šesť lakťov a jednu piaď. (*) (Výraz "muž prostredník" je veľmi nejasný. Znamená buď muža, ktorý vystupoval na priestor medzi dvoma tábormi, alebo muža, ktorý chcel súbojom "sprostredkovať", rozhodnúť bitku. (Vulg číta: "Muž kríženec"). – Gét pozri 5,8. – Podľa udanej miery bol Goliáš skoro 3 metre vysoký.) 5Na hlave mal kovovú prilbu, oblečený bol do šupinatého panciera. Váha panciera bola päťtisíc šeklov kovu. (*) (Váha šeklu nebola všade rovnaká. Ak vezmeme za základ, že váha šeklu bola 8,40 g, vážil Goliášov pancier 42 kg.) 6Na nohách mal kovové holene, na pleci kovový oštep. 7Rukoväť jeho kopije bola ako návoj, ostrie jeho kopije vážilo šesťsto šeklov železa. Pred ním kráčal jeho štítonoš.

8Zastal si a volal na izraelské šíky: "Prečo nastupujete do boja? Či som ja nie Filištínec a vy Šaulovi sluhovia? Vyberte si muža a nech zostúpi ku mne! 9Ak bude vládať bojovať so mnou a porazí ma, budeme vašimi sluhami, ale ak ho premôžem a porazím ja, budete vy našimi sluhami a budete nám slúžiť." 10Potom Filištínec povedal: "Dnes som sa posmieval izraelským šíkom! Dajte mi muža, nech spolu bojujeme!" 11Keď Šaul a celý Izrael počul tieto slová Filištínca, naľakali sa a veľmi sa báli.

12Dávid však bol synom toho Efratejca z júdskeho Betlehema, ktorý sa volal Izai a mal osem synov. V Šaulových dňoch bol už starcom medzi mužmi. (*) (Miesto: "bol starcom medzi mužmi" by bolo azda lepšie čítať s niektorými dávnymi prekladmi (sýr., arab.): "bol starcom, pokročilým v rokoch".) 13Traja najstarší Izaiho synovia išli za Šaulom do boja. Mená jeho troch synov, ktorí išli do boja, boli: prvorodený Eliáb, druhý Abinadab a tretí Sama. 14Dávid bol najmladší. Traja najstarší išli teda za Šaulom. 15Dávid odchádzal od Šaula do Betlehema pásť ovce svojho otca.

16A Filištínec sa približoval ráno i večer a staval sa štyridsať dní.

17Vtedy povedal Izai svojmu synovi Dávidovi: "Vezmi svojim bratom efu týchto pražených zŕn a týchto desať chlebov a bež za svojimi bratmi do tábora! (*) (Efa obsahovala asi 36 litrov. Pražené obilné zrno bolo u Izraelitov obvyklým pokrmom.) 18A týchto desať hrudiek syra vezmi plukovníkovi! Svojich bratov navštív s pozdravom a dones ich žold! (*) ("Plukovník" doslovne: veliteľ nad tisícmi, tisícnik. – Koniec verša je nejasný. Nevieme určite, čo mal Dávid od bratov doniesť.) 19Šaul, oni, aj všetci izraelskí mužovia sú v Terebintovom údolí v boji s Filištíncami." 20Dávid včasráno vstal, ovce zveril pastierovi, vybral sa a šiel, ako mu kázal Izai. Keď došiel k vozatajstvu, vojsko, ktoré išlo do šíku, prepuklo v bojový výkrik. 21Nastúpili Izraeliti aj Filištínci, šík proti šíku.

22Dávid zložil svoju batožinu do rúk strážcu batožiny, potom bežal do šíku a spýtal sa svojich bratov, či sa majú dobre. 23Ako sa s nimi zhováral, vystúpil zo šíku Filištíncov muž, prostredník, Filištínec Goliáš z Gétu, a hovoril ako obvykle. A Dávid to počul. 24Keď Izraeliti uvideli toho muža, všetci utekali pred ním a veľmi sa báli. 25Akýsi Izraelita hovoril: "Vidíte toho muža, čo vystupuje? Prichádza hanobiť Izrael. Muža, ktorý ho porazí, urobí kráľ veľmi bohatým, dá mu svoju dcéru a dom jeho otca oslobodí v Izraeli od dane." 26Nato sa Dávid pýtal mužov, ktorí stáli vedľa neho: "Čo môže čakať muž, ktorý porazí toho Filištínca a sníme hanbu z Izraela? Veď ktože je tento neobrezaný Filištínec, že hanobí šíky živého Boha!" 27A ľudia mu povedali to isté: To a to dostane muž, ktorý ho porazí. 28Keď počul jeho najstarší brat Eliáb, ako sa zhovára s mužmi, Eliáb sa nahneval na Dávida a povedal: "Načo si prišiel a komu si zveril tých niekoľko oviec na pastve? Ja poznám tvoju namyslenosť a zlobu tvojho srdca, že si prišiel, aby si videl vojnu." 29Dávid odpovedal: "Nuž čože som urobil? Či sú to nie iba reči?" 30Obrátil sa od neho k inému a opýtal sa to isté a ľudia mu odpovedali ako prv.

Dávid u Šaula. - 31I rozchýrili sa reči, ktoré hovoril Dávid, oznámili ich Šaulovi a on si ho dal priviesť. 32Dávid hovoril Šaulovi: "Nech neklesá srdce nikomu pre neho! Tvoj sluha pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom." 33Šaul povedal Dávidovi: "Nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním. Veď si chlapec, on však je bojovník od mladi!" 34Ale Dávid vravel Šaulovi: "Tvoj sluha bol u svojho otca pastierom oviec. A keď prišiel lev (alebo medveď) a uchytil ovcu zo stáda, (*) (Levy a medvede boli kedysi v Palestíne časté, dnes ich tam už niet. Pastieri sa s dravou zverou púšťali do boja; aspoň zbytky roztrhaného zvieraťa museli vytrhnúť divej zveri z pysku a ukázať to pánovi stáda, ináč by boli museli pánovi nahradiť škodu (porov. Gn 31,39; Ex 22,13).) 35vykročil som za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu z pyska. Ak sa však postavil proti mne, chytil som ho za bradu, zrazil som ho a usmrtil. 36Aj leva, aj medveďa zrazil tvoj sluha a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, lebo hanobil šíky živého Boha." 37Dávid hovoril ešte: "Pán, ktorý ma vytrhol z moci leva a z moci medveďa, on ma vyslobodí aj z moci tohoto Filištínca." Nato Šaul povedal Dávidovi: "Choď a Pán nech je s tebou!"

Dávid premôže Goliáša. - 38Potom Šaul obliekol Dávida do svojho odevu, dal mu kovovú prilbu na hlavu a obliekol ho do panciera. 39Na odev si Dávid opásal jeho meč a pokúsil sa chodiť, lebo nebol navyknutý. Tu Dávid povedal Šaulovi: "Nevládzem v tomto chodiť, lebo nie som navyknutý." A Dávid zvliekol tie veci zo seba, 40vzal si do ruky svoju palicu, z potoka si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec, a so svojím prakom v ruke sa približoval k Filištíncovi. 41Filištínec sa stále blížil k Dávidovi a jeho štítonoš išiel pred ním.

42Keď sa Filištínec pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol chlapec, ryšavý, pekného výzoru. 43A Filištínec hovoril Dávidovi: "Čo som ja pes, že ideš proti mne s palicou?" A preklínal Dávida svojimi bohmi. 44Potom povedal Filištínec Dávidovi: "Poď ku mne a dám tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri!" 45Ale Dávid odpovedal Filištíncovi: "Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktorého si hanobil. 46Dnešného dňa ťa Pán vydá do mojej ruky, zrazím ťa, odtnem ti hlavu a mŕtvoly tábora Filištíncov dám dnes nebeským vtákom a zemskej zveri a dozvie sa celá zem, že Izrael má Boha. 47A dozvie sa celý tento zástup, že Pán nevyslobodzuje pomocou meča a kopije. Veď vojna patrí Pánovi a vydá vás do našich rúk!"

48Tu sa Filištínec pohol, vykročil a blížil sa k Dávidovi. Dávid však rýchlo bežal oproti šíku v ústrety Filištíncovi. 49Potom Dávid siahol rukou do kapsy, vytiahol z nej kameň, praštil a zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu vnikol do čela, takže padol tvárou na zem. 50Tak premohol Dávid Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, hoci Dávid nemal v ruke meč. 51Dávid utekal, stal si k Filištíncovi, chytil jeho meč, vytasil ho z pošvy a usmrtil ho - odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina je mŕtvy, utiekli. 52Nato sa izraelskí a júdski mužovia zobrali a s pokrikom prenasledovali Filištíncov až do Gétu a až po brány Akaronu. Pozabíjaní Filištínci ležali na ceste od Saraimu až po Gét a Akaron. (*) (Gét čítame so LXX. Dnešný hebr. text a Vulg majú chybne: "prenasledovali ich až do doliny". – Podľa Joz 15,35 n. ležalo mesto Saraim blízo Socha a Azeky.) 53Keď sa Izraeliti vrátili z prenasledovania Filištíncov, vyplienili ich tábor. 54Dávid vzal Filištíncovu hlavu a zaniesol ju do Jeruzalema, jeho výzbroj však uložil vo svojom stane.

Dávid sa zoznámi s Jonatánom. - 55Keď Šaul videl Dávida kráčať proti Filištíncovi, spýtal sa vojvodcu Abnera: "Abner, čí syn je tento chlapec?" Abner odpovedal: "Ako žiješ, kráľ, neviem!" (*) (Dávid nebol stále na Šaulovom dvore (porov. 17,15). Nie div, že ho Šaul nepozná. Nemohol poznať každého, kto na kráľovský dvor prichádzal. A nesmieme zabudnúť, že kráľ vídal Dávida len vo chvíľach, keď bol duševne chorý, čo tiež mohlo prispieť k tomu, že sa naň nepamätal.) 56Kráľ povedal: "Dozvedaj sa ty, čí syn je ten mladík!" 57A keď sa Dávid po porážke Filištínca vrátil, zachytil ho Abner a priviedol ho pred Šaula. Filištíncovu hlavu mal v ruke. 58A Šaul sa ho opýtal: "Čí syn si, chlapče?" Dávid odpovedal: "Syn tvojho sluhu, Betlehemčana Izaiho."

1A keď dokončil svoj rozhovor so Šaulom, Jonatánova duša sa privinula k Dávidovej duši a Jonatán ho miloval ako seba samého. 2V ten deň ho Šaul pojal sebou a nedovolil mu vrátiť sa do domu jeho otca. 3Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, lebo ho miloval ako seba samého. 4I vyzliekol si Jonatán plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi; aj svoj výstroj, aj svoj meč, aj svoju kušu, aj svoj opasok. (*) (Beduíni podnes dávajú svojim priateľom do daru svoje šaty a zbrane.) 5A Dávid úspešne vykonal všetko, čo mu Šaul zveril, preto ho Šaul postavil nad bojovníkov. A bol obľúbený u ľudu aj u Šaulovho služobníctva.

Šaul sa obráti proti Dávidovi. - 6Ale keď vchádzali, keď sa Dávid vracal po porážke Filištínca, vychádzali ženy zo všetkých izraelských miest so spevom a tancom v ústrety kráľovi Šaulovi, s bubnami, plesaním a harfami. (*) (Verš 6 je dnes, tak sa zdá, už trocha porušený.) 7A natešené ženy nôtili a hovorili:

8Vtedy sa Šaul veľmi nahneval a nepáčila sa mu táto reč. Vravel: "Dávidovi dali desaťtisíc a mne dali takých tisíc. Už mu chýba len kráľovstvo." 9A od toho dňa Šaul na Dávida zazeral.

10Na druhý deň zlý duch od Boha tak napadol Šaula, že zúril v dome. Dávid hral rukou na citare ako každý deň. Šaul mal v ruke kopiju. 11Vtom Šaul vrhol kopiju a pomyslel si: "Priklincujem Dávida k múru." Ale Dávid sa mu dva razy uhol. 12A Šaul sa bál Dávida, lebo s ním bol Pán, od Šaula sa však vzdialil. 13Preto ho Šaul dal od seba preč a urobil ho plukovníkom; i vychádzal a prichádzal na čele ľudu. 14V každom svojom podnikaní mal Dávid úspech, lebo s ním bol Pán. 15Keď Šaul videl, že má veľké šťastie, bál sa ho. 16Ale celý Izrael a Júda miloval Dávida, lebo on vychádzal a prichádzal v ich čele.

Dávid a Šaulove dcéry. - 17Vtedy povedal Šaul Dávidovi: "Pozri, svoju najstaršiu dcéru Merobu ti dám za manželku. Len mi buď hrdinom a bojuj Pánove boje!" Šaul si povedal: "Nech na ňom nie je moja ruka, nech je na ňom ruka Filištíncov!" 18Dávid odpovedal Šaulovi: "Čo som ja a čo je môj život, rod môjho otca v Izraeli, že by som mal byť kráľovým zaťom?" (*) (Lepšie je čítať len: "Čo som ja a čo je dom môjho otca.") 19Ale keď prišiel čas, že Dávid mal dostať Šaulovu dcéru Merobu, dostal ju za manželku Hadriel z Mecholy. (*) (Mechola je dozaista mesto, ktoré sa inde (Sdc 7,22; 1 Kr 4,12; 19,16) volá Abel-Mechola. Ležalo na jordánskej rovine, neďaleko Betsanu (Skýtopolis, dnes Beisan).)

20Šaulova dcéra Michol sa zamilovala do Dávida. Oznámila to Šaulovi a bolo mu to po vôli. 21Šaul si vravel: "Dám mu ju, nech mu je na osídlo a nech je na ňom ruka Filištíncov!" A Dávidovi povedal Šaul druhý raz: "Teraz budeš mojím zaťom." 22A svojim sluhom Šaul prikázal: "Vravte Dávidovi dôverne toto: Hľa, kráľ má v tebe záľubu, aj jeho služobníci ťa majú radi. Teraz budeš kráľovým zaťom." 23Šaulovi sluhovia hovorili Dávidovi tieto veci do uší. Ale Dávid odpovedal: "Zdá sa vám to také ľahké stať sa kráľovým zaťom? Veď ja som človek chudobný a bezvýznamný!" 24A služobníci oznámili Šaulovi: "Toto hovoril Dávid." 25Šaul odpovedal: "Toto povedzte Dávidovi: Kráľ nežiada zásnubné, iba sto predkožiek Filištíncov, aby sa vykonala pomsta na kráľových nepriateľoch." Ale Šaul zamýšľal vrhnúť Dávida do ruky Filištíncov. (*) ("Zásnubné" je dar, ktorý musel ženích dať pri zasnúbení nevestinmu otcovi. U niektorých starovekých národov si mužovia manželky dokonca kupovali. – Filištínci boli neobrezaní. Predkožkami vzatými z tela zabitých Filištíncov mal Dávid dokázať, že Filištíncov skutočne pobil.)

26Sluhovia oznámili tieto slová Dávidovi a Dávidovi bolo po vôli stať sa (takto) kráľovým zaťom. 27Ešte ani neubehli dni, keď sa Dávid zobral, išiel so svojím mužstvom a zabil dvesto Filištíncov. Ich predkožky Dávid doniesol a v plnom počte ich dal kráľovi, aby sa stal kráľovým zaťom. Nato mu Šaul dal svoju dcéru Michol za ženu.

28Šaul teda videl a presvedčil sa, že s Dávidom je Pán. A Šaulova dcéra Michol ho milovala. 29Preto sa Šaul aj naďalej Dávida bál. Tak sa stal Šaul Dávidovým ustavičným nepriateľom. 30Filištínske kniežatá opätovne vyrážali; ale vždy, keď vyrazili, konal Dávid úspešnejšie ako všetci Šaulovi sluhovia a jeho meno bolo veľmi slávne.

Ďalšie Šaulove útoky proti Dávidovi. - 1Šaul hovoril Jonatánovi a všetkým svojim služobníkom, že Dávida treba zabiť. Ale Šaulov syn Jonatán mal Dávida veľmi rád. 2Preto Jonatán oznámil Dávidovi: "Môj otec Šaul ťa chce zabiť. Preto sa naráno maj na pozore, zdržuj sa v úkryte a schovávaj sa! 3Ja vyjdem, budem stáť vedľa svojho otca na poli, kde budeš ty, ja budem hovoriť otcovi o tebe, uvidím, čo je, a oznámim ti." 4Jonatán hovoril svojmu otcovi Šaulovi o Dávidovi pochvalne. Vravel mu: "Nech sa kráľ neprehreší proti svojmu služobníkovi Dávidovi. Veď sa neprevinil proti tebe, ba jeho služby sú ti veľmi prospešné! 5Život si vystavil nebezpečenstvu, porazil Filištínca a Pán tak dopomohol celému Izraelu k veľkému víťazstvu. Videl si to a radoval si sa. Nuž prečo sa chceš prehrešiť proti nevinnej krvi, že chceš Dávida bez príčiny zabiť?" 6Šaul počúval Jonatánov hlas a Šaul sa zaprisahal: "Ako žije Pán, nebude usmrtený!" 7Jonatán zavolal Dávida a toto všetko mu rozpovedal. Potom Jonatán zaviedol Dávida k Šaulovi a bol v jeho službe ako predtým.

8A opäť vypukla vojna. Dávid vytiahol do boja proti Filištíncom a zapríčinil im takú veľkú porážku, že utiekli pred ním. 9A Šaula napadol zlý duch od Pána, práve keď sedel vo svojom dome s kopijou v ruke a Dávid hral rukou na citare. 10Šaul chcel Dávida kopijou priklincovať k múru, ale on sa uhol Šaulovi, takže kopiju vrazil (len) do múru. Potom Dávid ušiel a zachránil sa. V tú noc 11poslal Šaul poslov do Dávidovho domu, aby naň striehli a ráno ho zabili. Dávidovi to oznámila jeho žena Michol. Vravela: "Ak si ešte tejto noci nezachrániš život, zajtra ťa zabijú!" 12Potom Michol spustila Dávida cez okno a odišiel; utiekol a zachránil sa. 13Nato Michol vzala sochu, položila ju na lôžko, na hlavu jej dala sieť z kozej srsti a zakryla ju plášťom. (*) (Socha zvaná terafim zobrazovala falošné božstvo alebo aj pravého Boha. Bola ľudskej podoby a asi životnej veľkosti, keď ju bolo možno pomýliť s Dávidom. Izraeliti mali prísne zakázané zobrazovať si Boha, no neuvedomelý ľud rád schovával a uctieval takéto sochy (porov. Gn 31,19.34; Sdc 17,5; Oz 3,4; Zach 10,2). Na hlavu sochy Michol natiahla hustú sieť, akú si na noc zakladali proti muchám a komárom. Pre túto sieť nebolo možno rozoznať tvár postavy, ktorá ležala na lôžku.)

14Keď Šaul poslal poslov, aby zajali Dávida, ona povedala: "Je chorý!" 15Šaul opäť poslal poslov, aby pozreli Dávida, a povedal: "Doneste ho ku mne s posteľou, chcem ho zabiť!" 16Poslovia prišli a na posteli bola socha; na hlave mala sieť z kozej srsti. 17Tu povedal Šaul Michol: "Prečo si ma takto podviedla? Vypustila si môjho nepriateľa a zachránil sa." Michol odpovedala Šaulovi: "On mi vravel: Vypusť ma, lebo ťa zabijem!"

18Dávid ušiel a zachránil sa. Išiel k Samuelovi do Rámy a rozpovedal mu všetko, čo proti nemu podnikol Šaul. Potom išiel so Samuelom a bývali v Najote. (*) (Najot nebolo meno mesta, ale ako z nasledujúcich veršov vidieť meno domu, v ktorom mal zástup prorokov spoločné bydlisko.) 19Šaulovi oznámili: "Hľa, Dávid je v Najote pri Ráme!" 20Šaul poslal poslov, aby Dávida zajali. Oni videli zástup prorokov vo vytržení a pri nich stáť Samuela. Vtom na Šaulových poslov zostúpil Pánov duch a aj oni padli do vytrženia. 21Oznámili to Šaulovi, ktorý poslal iných poslov, ale aj oni padli do vytrženia. Šaul poslal ešte aj tretích poslov, ale aj tí padli do vytrženia. 22Išiel aj sám do Rámy a došiel k veľkej studni v Sochu. I spytoval sa: "Kde je Samuel a Dávid?" Odpovedali mu: "Sú v Najote pri Ráme!" 23Išiel do Najotu pri Ráme, ale aj na neho zostúpil Boží duch, takže kráčal vo vytržení, až došiel do Najotu pri Ráme. 24Aj on si vyzliekol šaty, aj on bol pred Samuelom vo vytržení nahý celý ten deň a celú noc. Preto sa hovorí: "Vari je aj Šaul medzi prorokmi?" (*) ("Nahý" bol, kto si vyzliekol vrchné rúcho a bol len v spodnom. Boh zahanbil Šaula pred Samuelom a kráľ videl, že je Dávid pod ochranou Božou.)

Dávid a Jonatán. - 1A Dávid ušiel z Najotu pri Ráme. Prišiel a hovoril pred Jonatánom: "Čo som urobil? Čo je moja vina a čo je môj hriech proti tvojmu otcovi, že mi číha na život?" 2Odpovedal mu: "Ani zďaleka! Nezomrieš! Veď môj otec neurobí nič ani veľké, ani malé, aby mi to nezradil! Prečo by môj otec tajil predo mnou túto vec? To nejestvuje!" 3Ale Dávid znovu prisahal a vravel: "Tvoj otec dobre vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach a hovorí si: Nech Jonatán o tom nevie, aby sa nezarmucoval! Ale ako žije Pán a ako ty žiješ, medzi mnou a medzi smrťou je len krok." 4Nato Jonatán vravel Dávidovi: "Urobím pre teba, o čokoľvek ma požiadaš."

5Dávid povedal Jonatánovi: "Hľa, zajtra je novmesiac a ja mám sedieť pri jedle s kráľom. Uvoľni ma, schovám sa na poli až do večera. (*) (Novmesiac bol prvý deň každého mesiaca. Bol to sviatok, hoci nie tak zasvätený ako hlavné slávnosti ročné.) 6Ak sa Šaul bude na mňa dopytovať, povieš mu: Dávid sa odo mňa vypýtal, aby mohol zabehnúť do svojho mesta, Betlehema, lebo tam celý rod slávi výročnú obetu. 7Ak povie: »Dobre,« tvoj sluha je v bezpečí. Ak sa však nazlostí, vedz, že sa už odhodlal na zlo. 8Vtedy preukáž svojmu sluhovi milosrdenstvo, veď si dal svojmu sluhovi uzavrieť so sebou Pánovu zmluvu. Ak je na mne vina, zabi ma ty, načo by si ma vydával svojmu otcovi." (*) (O zmluve Dávida a Jonatána pozri 18,3. Volajú ju zmluvou Pánovou, lebo vzývali v nej Pána, aby ich potrestal, ak ju nedodržia.) 9Jonatán odpovedal: "Nech je to ďaleko od teba! Lebo ak sa naozaj dozviem, že sa môj otec odhodlal pre zlo voči tebe, azda by som ti to neoznámil?!" 10Dávid povedal Jonatánovi: "A kto mi oznámi, ak ti otec tvrdo odpovie?"

11Jonatán vravel Dávidovi: "Poď, vyjdime na pole!" I vyšli obaja na pole. 12Vtedy povedal Jonatán Dávidovi: "Ako žije Pán, Izraelov Boh, zajtra (alebo pozajtra) o tomto čase sa budem dopytovať u svojho otca. A ak to bude pre Dávida priaznivé, či by som neposlal k tebe a neoznámil ti to? 13Toto nech urobí Pán Jonatánovi a toto nech doloží! Ak sa môjmu otcovi bude páčiť priviesť na teba nešťastie, prezradím ti to, vypravím ťa, aby si odišiel v pokoji. A Pán bude s tebou, ako bol s mojím otcom. (*) (Jonatán sa prísahou zaväzuje, že Dávidovi pomôže utiecť, ak by ho Šaul chcel prenasledovať.) 14Ale ak ja budem ešte žiť, preukáž mi Pánovo milosrdenstvo a ak zomriem, (*) (Zmysel vety je: "Buď ku mne milosrdný, ako je milosrdný Pán!" Verše 14–16 sú porušené. Jonatán chce, aby jeho rod bol Dávidovi verný, ale prosí Dávida, aby aj on zachovával priazeň k jeho rodu, ináč by ho Boh trestal, pretože nedodržal zmluvu, ktorú s Jonatánom uzavrel.) 15neodopri nikdy svoje milosrdenstvo môjmu domu! A keď Pán vyhubí z povrchu zeme všetkých Dávidových nepriateľov, 16nech sa z Dávidovho okolia nevyhubí Jonatánovo meno! Ináč bude Pán žiadať počet z Dávidovej ruky." 17A Jonatán opäť zaprisahal Dávida, lebo ho miloval. Miloval ho, ako miloval svoj život.

18Jonatán mu povedal: "Zajtra je novmesiac. Budú ťa hľadať, ak tvoje miesto ostane prázdne. (*) (Verše 18 n. sú tiež veľmi porušené a preto nejasné. V ten novmesiac, o ktorom je reč, nasledovali asi dva sviatky za sebou, tretí deň, keď Dávid mal dostať správu od Jonatána, bol už deň pracovný. Dávid sa mal zdržovať pri akejsi známej, pravdepodobne nápadnej skale.) 19Pozajtra ťa budú veľmi hľadať. Vtedy príď na miesto, kde si sa schoval v pracovný deň (?), a zdržuj sa pri tej skale. 20Ja k nej vystrelím tri šípy, akoby som strieľal do cieľa, 21a pošlem chlapca: »Choď, nájdi šípy!« - Ak poviem chlapcovi: »Hľa, šípy sú z tejto strany, zober ich!« - vtedy príď, lebo si v bezpečí, nie je nič, ako žije Pán! 22Ale ak poviem mladíkovi: »Hľa, šípy sú ďalej, za tebou!« - choď, lebo Pán ťa posiela preč. 23Čo sa však týka veci, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, Pán je naveky medzi mnou a tebou!" (*) (Pán je svedok ich dohovoru, Dávid sa môže spoľahnúť.)

24Dávid sa teda schoval na poli. A keď prišiel novmesiac, sadol si kráľ za stôl k jedlu. 25Kráľ sedel na svojom obvyklom mieste, na mieste pri stene. Jonatán bol oproti, Abner sedel vedľa kráľa, Dávidovo miesto však bolo prázdne. (*) (So LXX čítame: "Jonatán bol oproti", a nie "Jonatán vstal", ako má Vulg a dnešný hebr. text.) 26Tento deň Šaul nepovedal nič, hovoril si totiž: "Je to náhoda; nie je čistý. Hej, nebude čistý!" (*) (Hostina mala náboženský ráz, preto sa na nej smeli zúčastniť len rituálne čistí ľudia. Šaul si myslí, že Dávid nie je rituálne čistý, a preto neprišiel na hostinu.) 27Nasledujúci, druhý deň po novmesiaci bolo Dávidovo miesto zasa prázdne. Tu sa Šaul pýtal svojho syna Jonatána: "Prečo neprišiel Izaiho syn ani dnes k jedlu?" 28Jonatán odpovedal Šaulovi: "Dávid sa veľmi pýtal odo mňa do Betlehema. 29Hovoril mi: »Prepusť ma, prosím, máme v meste rodinnú obetu a môj brat ma sám povolal. Nuž, ak som našiel milosť v tvojich očiach, nech mi je dovolené pozrieť svojich bratov.« - Preto neprišiel ku kráľovmu stolu."

30Nato sa Šaul nazlostil na Jonatána a vravel: "Ty syn odbojnej ženštiny! Azda neviem, že máš rád Izaiho syna na tvoju hanbu a na hanbu nahoty tvojej matere?! 31Lebo kým žije Izaiho syn na zemi, nebudeš pevný ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto ho daj priviesť ku mne, lebo je synom smrti!" 32Ale Jonatán odvetil svojmu otcovi Šaulovi: "Prečo má zomrieť?! Čo urobil?" 33Vtom Šaul vrhol proti nemu kopiju a Jonatán sa presvedčil, že jeho otec je rozhodnutý Dávida zabiť. 34Preto Jonatán vstal od stola nahnevaný a nejedol druhý deň mesiaca, lebo mu bolo ľúto Dávida, že mu jeho otec nadával.

35Ráno potom Jonatán išiel na pole podľa dohovoru s Dávidom a išiel s ním malý chlapec. 36I povedal svojmu chlapcovi: "Bež, pohľadaj šípy, ktoré som vystrelil." Chlapec bežal a on vystrelil šíp ponad neho. 37Chlapec došiel na miesto šípa, ktorý Jonatán vystrelil, a Jonatán mu kričal: "Šíp je predsa ďalej za tebou!". 38Potom Jonatán volal za chlapcom: "Rýchlo, utekaj, nezdržuj sa!" Jonatánov sluha pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi. 39Sluha, pravda, nevedel nič, len Jonatán a Dávid vedeli o veci.

40Jonatán dal svoj výstroj sluhovi a povedal mu: "Choď, zanes to do mesta!" 41Keď sluha odišiel, vstal Dávid spoza skaly, vrhol sa tvárou na zem a tri razy sa uklonil. Nato sa vzájomne pobozkali a v objatí plakali, nadovšetko Dávid. 42Jonatán povedal Dávidovi: "Choď v pokoji! Ako sme si obaja prisahali v mene Pánovom, Pán bude medzi mnou a tebou, medzi mojím potomstvom a tvojím potomstvom naveky."

1Dávid vstal a odišiel a Jonatán išiel do mesta.

Dávid v Nobe. - 2Dávid prišiel do Nobu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech šiel zarazený Dávidovi v ústrety a vravel mu: "Prečo si sám a nik nie je s tebou?!" (*) (Nob bol severne od Jeruzalema (Iz 10,32). Ale boli aj iné mestá tohto alebo podobného mena. Nevieme s istotou, o ktorom z nich je tu reč. Po zborení Šíla sem priniesli svätostánok. Achimelech je asi ten kňaz, ktorý sa v 14,3 volá Achiáš. Kňaz sa diví, že kráľov zať a vojvodca prichádza tak nečakane a bez sprievodu.) 3Dávid odpovedal kňazovi Achimelechovi: "Kráľ ma čímsi poveril a povedal mi: Nech nik nevie o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorou ťa poverujem! Sluhov som si však objednal na to a to miesto. (*) (Dávidovu lož, ktorú použil z núdze, Sväté písmo len naznačuje, ale neschvaľuje.) 4A teraz, čo máš poruke? Daj mi päť chlebov alebo niečo, čo nájdeš!" 5Kňaz odpovedal Dávidovi: "Nemám poruke obyčajný chlieb, iba svätý chlieb. Zdržovali sa chlapi od žien?" (*) (Sväté chleby boli predkladné chleby zo svätostánku. Porov. Lv 24,8; 7,12–14; 8,26. Kňazi ich zamenili každú sobotu a smeli ich jesť len oni. Achimelech dáva Dávidovi a jeho sluhom úľavu (porov. Mt 12,3; Mk 2,25; Lk 6,3), aby v núdzi mohli tieto chleby jesť. Ale rituálna čistota, ktorú porušil aj manželský styk, je nevyhnutnou podmienkou, preto sa Achimelech spytuje, či sa zdržiavali od žien.) 6Dávid odvetil kňazovi: "Ženy nám boli zakázané, ako aj predtým, keď som odchádzal do boja, preto sú nádoby mužov sväté. Toto je síce podujatie obyčajné, ale aj dnes sú telá sväté." (*) (Obrannú vojnu pokladali za vec svedomia. Preto museli ísť do boja čistí a museli sa zdržovať manželského styku. Hoci podujatie, ktoré Dávid predstiera, nie je podujatie vojenské, jednako sú telá (doslovne: nádoby) Dávidových sprievodcov čisté.) 7Kňaz mu dal teda sväté (chleby), lebo tam nebolo chleba, len chlieb predkladný, ktorý vzali spred Pána, a v ten deň, keď ho vzali, položili chlieb čerstvý. (*) (Chlieb, ktorý Achimelech dáva Dávidovi, bol už odnesený zo svätostánku. Tam boli už chleby čerstvé (doslovne: teplé).)

8(Bol tam však v ten deň ktosi zo Šaulových sluhov - bol držaný pred Pánom -, Edomčan menom Doeg, dozorca Šaulových pastierov.) (*) (Doeg bol pôvodom pohan, Edomčan, ale prijal náboženstvo Izraelitov, ináč by nebol mal prístup ku svätostánku.)

9Potom sa Dávid pýtal Achimelecha: "Nemáš tu po ruke kopiju alebo meč? Lebo som si nevzal sebou ani svoj meč, ani svoj výstroj, pretože ma kráľov príkaz súril." 10Kňaz odpovedal: "Meč Goliáša, ktorého si porazil v Terebintovom údolí, ten je tu, hľa, za efódom zahalený do šaty. Ak si ten vezmeš, vezmi si ho, lebo okrem neho tu iného niet." Dávid povedal: "Niet mu podobného, daj mi ho!" (*) (Veľkňazské rúcho efód bolo uložené kdesi pri svätostánku a za ním bol schovaný aj Goliášov meč. Bolo zvykom, že víťazi ukladali ukoristené zbrane pri svätyniach.)

Dávid sa skrýva. - 11Nato Dávid vstal a v ten deň unikol Šaulovi. Prišiel k Achisovi, kráľovi Gétu. 12Achisovi sluhovia hovorili o ňom: "Či to nie je Dávid (kráľ krajiny)? Či nie jeho oslavovali tancom a slovami:

13Tieto slová si vzal Dávid k srdcu a veľmi sa bál kráľa Gétu Achisa. 14Preto predstieral pred ním choromyseľnosť a zúril im v rukách, trepal na krídla brány a na bradu si púšťal sliny. (*) (Dávid počítal s poverčivou domnienkou pohanov, že sú choromyseľní posadnutí nejakým božstvom, a preto sú svätí a nedotknuteľní.) 15Achis povedal svojim sluhom: "Vidíte, že je to šialený človek, načo ho vediete ku mne? 16Mám málo šialencov, že mi vediete tohoto, aby zúril predo mnou? Tento má vkročiť do môjho domu?"

1Dávid odišiel odtiaľ a utiekol do jaskyne Odolam. Keď sa to dopočuli jeho bratia a celá rodina, zostúpili ta za ním (*) (Jaskyňa Odolam bola kdesi v Júdskom pohorí. Niektorí ju stotožňujú so zboreniskom Idel mije, juhozápadne od Suweke, asi 3 hodiny od Betlehema.) 2a zhromaždili sa k nemu všetci utláčaní, všetci, čo mali veriteľa aj všetci zatrpknutí a on sa im stal veliteľom. Bolo s ním asi štyristo mužov. 3Odtiaľto Dávid odišiel do moabskej Masfy a povedal moabskému kráľovi: "Nech ostane, prosím, môj otec a moja matka u vás, kým sa nedozviem, ako so mnou naloží Boh." 4I nechal ich u moabského kráľa. Bývali u neho celý čas, čo bol Dávid v pevnosti. (*) (Pevnosťou sa tu volá jaskyňa Odolam, v ktorej sa Dávid mohol aj brániť proti prenasledovateľom.) 5Vtedy prorok Gad povedal Dávidovi: "Neostávaj v pevnosti, ale zober sa a choď do júdskej krajiny!" A tak Dávid odišiel a prišiel do hory Háret. (*) (Hora Háret sa spomína len tu. Bola kdesi v Júdskom pohorí.)

Zrada Doegova. - 6Šaul sa dopočul, že objavili Dávida a mužov, ktorí sú s ním. Šaul sedel práve v Gabae na výšine pod tamariškou. V ruke mal kopiju a všetko jeho služobníctvo stálo okolo neho. 7A Šaul povedal sluhom, ktorí stáli pri ňom: "Čujte, Benjamínci! Dá vám všetkým Izaiho syn polia a vinice?! Alebo vás všetkých urobí plukovníkmi a stotníkmi?! 8Lebo ste sa všetci sprisahali proti mne a nebolo toho, kto by mi oznámil, keď sa môj syn spojil so synom Izaiho. Nebolo z vás nikoho, kto by bol mal so mnou súcit a bol by mi oznámil, keď môj syn postavil proti mne môjho sluhu, aby mi strojil úklady, ako je tomu dnes." 9Nato sa ozval Edomčan Doeg - stál totiž medzi Šaulovými sluhami - a povedal: "Videl som Izaiho syna, keď prišiel do Nobu k Achitobovmu synovi Achimelechovi. 10On sa dopytoval v jeho veci Pána, dal mu jedlo a dal mu aj meč Filištínca Goliáša." (*) (Porov. pozn. k Joz 7,14–23.) 11Nato dal Šaul zavolať Achitobovho syna, kňaza Achimelecha i celú jeho rodinu, kňazov, ktorí boli v Nobe. A prišli všetci ku kráľovi. 12Tu Šaul povedal: "Počúvaj, Achitobov syn!" On odvetil: "Tu som, môj pane!" 13Šaul mu povedal: "Prečo ste sa sprisahali proti mne, ty a Izaiho syn, keď si mu dal chlieb a meč a dopytoval si sa v jeho veci u Boha, aby povstal proti mne a aby mi strojil úklady, ako je tomu dnes?!" 14Tu Achimelech odvetil kráľovi: "A ktože je spomedzi všetkých tvojich sluhov verný ako Dávid? Kráľov zať, veliteľ tvojej stráže a vážený v tvojom dome! (*) (Výraz "veliteľ tvojej stráže" sme preložili na základe LXX.) 15Azda som sa len dnes začal dopytovať v jeho veci u Boha? Ani zďaleka! Nech teda kráľ neupodozrieva svojho sluhu a celý dom môjho otca, lebo tvoj sluha nevie vonkoncom nič o tejto veci." 16Kráľ odpovedal: "Určite zomrieš, Achimelech, ty aj celý rod tvojho otca." 17Nato kráľ povedal drabantom, ktorí stáli pri ňom: "Napred! Zabite Pánových kňazov, lebo sú ruka v ruke s Dávidom! Veď vedeli, že utiekol, a neoznámili mi to!" Ale kráľovi sluhovia nechceli zdvihnúť ruku a zabiť Pánových kňazov.

18Vtedy kráľ oslovil Doega: "Napred ty, a zabi kňazov!" A Edomčan Doeg vykročil a pozabíjal kňazov. V ten deň zavraždil osemdesiatpäť mužov, ktorí nosili plátenný efód. 19A mesto kňazov Nobe pozrážal ostrím meča, mužov i ženy, dojčence i nemluvňatá, voly, osly i ovce.

20Zachránil sa jediný syn Achitobovho syna Achimelecha, menom Abiatar, a ušiel k Dávidovi. 21Abiatar oznámil Dávidovi, že Šaul pozabíjal Pánových kňazov. 22Dávid povedal Abiatarovi: "Vedel som v ten deň, že je tam Edomčan Doeg, že to určite oznámi Šaulovi. Ja mám na svedomí všetky životy rodu tvojho otca. 23Ostaň so mnou; neboj sa! Veď kto číha na môj život, číha aj na tvoj život, u mňa si v bezpečí!"

Dávid v Keile. - 1Dávidovi oznámili: "Hľa, Filištínci obliehajú Keilu a vyplieňujú humná." (*) (Keila, dnes Kílá, mesto na júdskej rovine, južne od Id el-Má (porov. Joz 15,44).) 2Dávid sa dopytoval Pána: "Mám ísť a poraziť týchto Filištíncov?" A Pán odpovedal Dávidovi: "Choď, poraz Filištíncov a osloboď Keilu!" 3Ale Dávidovi ľudia mu hovorili: "Veď my sa už tu v Júdsku bojíme a mali by sme ísť do Keily proti šíkom Filištíncov?!" 4Nato sa Dávid opätovne dopytoval Pána. A Pán mu povedal: "Vstaň, zostúp do Keily, lebo ti Filištíncov vydám do ruky!" 5Dávid teda šiel so svojimi ľuďmi do Keily, bojoval proti Filištíncom, odohnal ich dobytok a zapríčinil im veľkú porážku. Tak Dávid oslobodil obyvateľov Keily. 6(Keď Achimelechov syn Abiatar utiekol k Dávidovi [a zostúpil do Keily, mal efód v ruke].) (*) (Verš vysvetľuje, že sa Dávid dopytoval Pána pomocou efódu, na ktorom veľkňaz nosil posvätné osudie (porov. pozn. k Joz 7,14–23).)

7Vtedy oznámili Šaulovi, že Dávid prišiel do Keily. Šaul povedal: "Pán ho vydal do mojej ruky, zatvoril sa (sám), keď vošiel do mesta s bránami a závorami." 8Šaul vyzval všetok ľud do boja, aby zostúpili do Keily a obkľúčili Dávida. 9Keď sa Dávid dozvedel, že Šaul kuje proti nemu zlo, povedal kňazovi Abiatarovi: "Prines efód!" 10Potom Dávid povedal: "Pane, Bože Izraela, tvoj sluha počul, že Šaul chce prísť do Keily, aby pre mňa zničil mesto. 11Vydajú ma obyvatelia Keily do jeho ruky? Zostúpi Šaul do Keily, ako počul tvoj sluha? Pane, Bože Izraela, oznám to svojmu sluhovi!" A Pán odpovedal: "Zostúpi." 12Dávid sa spýtal: "Vydajú obyvatelia Keily mňa a mojich ľudí do Šaulovej ruky?" A Pán odpovedal: "Vydajú."

13Nato sa Dávid zobral, i jeho ľudia, asi šesťsto mužov, vytiahli z Keily a chodili sem i tam. Keď Šaulovi oznámili, že Dávid z Keily ušiel, zastavil výpravu. (*) (Ako vidieť, Dávidov sprievod vzrástol zo 400 na 600 mužov.)

Dávid na púšti Zif a v Maone. - 14Dávid sa zdržoval na púšti v pevnostiach. Zdržoval sa na kopci na púšti Zif. Šaul ho hľadal celý čas, ale Boh mu ho nevydal do ruky. (*) (Pevnosťami treba rozumieť kopce a jaskyne, ktoré ľahko bolo opevniť. – Zif, dnes Tel Zif, je asi 3 hod. južne od Hebronu.) 15Dávid videl, že Šaul vyšiel a číhal mu na život. Dávid bol na púšti Zif v Horese. (*) (Južne od Zifu je dnes zborenisko, zvané Hurésa. Tam asi treba hľadať Horesu.) 16Vtedy sa Šaulov syn Jonatán vybral, išiel za Dávidom do Horesy a posmeľoval Dávida v Bohu. 17Vravel mu: "Neboj sa, nedostane ťa ruka môjho otca Šaula. Ty budeš kraľovať nad Izraelom a ja budem po tebe druhý. To vie aj môj otec Šaul." 18A obaja uzavreli zmluvu pred Pánom. Potom Dávid ostal v Horese, Jonatán však išiel domov.

19Zifania vyšli k Šaulovi do Gabay a hovorili: "Veď sa Dávid schováva u nás v pevnostiach, v Horese na kopci Hachila, ktorý je na juh od pustatiny! (*) (Hachila je neznámy kopec. Niektorí ho stotožňujú s kopcom Dahr el-Kólá, východne od Zifu.) 20Ak teda celou dušou túžiš zostúpiť, kráľ, zostúp a našou vecou bude vydať ho kráľovi do ruky." 21Šaul odpovedal: "Nech vás požehná Pán, lebo cítite so mnou! 22Choďte ešte a pozorujte, dozveďte sa a prezrite miesto, kde sa zdržuje, kde sa usídlil! 23Kto ho uvidí, nech mi to povie, lebo je veľmi úlisný! Stopujte a prehliadnite všetky úkryty, v ktorých sa schováva, a vráťte sa ku mne s určitou správou! Potom pôjdem s vami a ak je v tom kraji, vyhľadám ho medzi všetkými júdskymi rodmi."

24Zobrali sa a išli pred Šaulom do Zifu. Dávid bol však so svojimi ľuďmi na púšti Máon, na rovine južne od pustatiny. (*) (Máon, dnešné zrúcanisko Máín, je južne od Zifu.) 25Šaul sa vybral so svojimi ľuďmi hľadať Dávida. Keď to oznámili Dávidovi, zostúpil ku skale a zdržoval sa na púšti Máon. Keď sa to Šaul dozvedel, tiahol za Dávidom na púšť Máon. (*) (Skala, ku ktorej sa Dávid utiahol, je nám neznáma.) 26Šaul a jeho ľudia tiahli popri vrchu z jednej strany, Dávid však a jeho družina popri vrchu z druhej strany. Dávid sa usiloval uniknúť Šaulovi, Šaul však a jeho ľudia obkolesovali Dávida a jeho družinu a chceli ich chytiť. 27Ale k Šaulovi prišiel posol so správou: "Rýchle poď, lebo Filištínci vpadli do krajiny!" 28Šaul teda nechal prenasledovanie Dávida a išiel proti Filištíncom. Preto volajú to miesto "Skala oddelenia". (*) (Miesto dostalo toto meno preto, lebo sa tam vzdialili, "oddelili" od seba vojská Šaula a Dávida.)

Dávidova veľkodušnosť v Engadi. - 1Dávid odtiaľ odišiel a zdržoval sa v pevnostiach Engadi. (*) (Engadi (Engaddi), dnes Ain Džidi, je v polovici západného brehu Mŕtveho mora.) 2Keď sa Šaul po prenasledovaní Filištíncov vrátil, oznámili mu: "Hľa, Dávid je na púšti Engadi!" 3Šaul si vzal tritisíc mužov vybraných z celého Izraela a išiel hľadať Dávida a jeho ľudí smerom ku Skalám gaziel. (*) (Skaly gaziel (kamzíkov) sú nám neznáme.) 4Na ceste prišiel ku košiarom oviec, kde bola jaskyňa. Ta išiel Šaul na potrebu. Dávid však a jeho ľudia sa zdržovali hlbšie v jaskyni. 5Dávidovi hovorili jeho ľudia: "Hľa, toto je deň, o ktorom ti Pán povedal: »Vydám ti do ruky tvojho nepriateľa, naložíš s ním, ako sa ti bude páčiť!«" Nato Dávid vstal a potajomky odťal okraj Šaulovho plášťa. 6Ale potom bilo Dávidovi srdce, pretože odťal okraj Šaulovho plášťa. (*) (Dávidovi bilo srdce preto, že zneuctil kráľa.) 7I povedal svojim ľuďom: "Nech to Pán vzdiali odo mňa! Neurobím to svojmu pánovi, Pánovmu pomazanému! Nevztiahnem naň svoju ruku, lebo je to pomazaný Pána." 8Dávid týmito slovami zadržal svojich ľudí a nedovolil im povstať proti Šaulovi. A Šaul vyšiel z jaskyne a pobral sa svojou cestou.

9Potom Dávid vstal, vyšiel z jaskyne a takto volal za Šaulom: "Pán môj, kráľ!" Šaul sa obzrel nazad a Dávid sa sklonil tvárou k zemi a poklonil sa. 10A Dávid povedal Šaulovi: "Prečo počúvaš na reči ľudí: »Dávid zamýšľa tvoju záhubu!?« 11Hľa, dnes si sa mohol na vlastné oči presvedčiť, že ťa Pán v jaskyni vydal do mojej ruky! Povedal som si, že ťa zabijem, ale zľutoval som sa nad tebou a vravel som si: Nevztiahnem ruku na svojho pána, lebo je Pánovým pomazaným. 12A pozri, otče môj, pozri na okraj svojho plášťa, ktorý mám v ruke! Z toho, že som ti odťal okraj plášťa a nezabil som ťa, poznávaš a vidíš, že nemám v sebe zlosť a hriech a neprevinil som sa proti tebe. A ty mi číhaš na život, chceš mi ho odňať. 13Nech súdi Pán medzi mnou a tebou, nech ma Pán pomstí na tebe, ale moja ruka na teba nesiahne! 14Ako hovorí staré porekadlo: ‚Od zločincov vychádza zločin.‘ Nuž moja ruka nesiahne na teba. (*) (Porekadlom oznamuje Dávid, že nie je zločincom, nespácha zločin kráľovraždy.) 15Za kýmže to vytiahol kráľ Izraela?! Koho ty prenasleduješ? Mŕtveho psa; jednu blchu! 16Nech je Pán sudcom a nech súdi medzi mnou a tebou! Nech vidí, nech vedie môj súd a nech ma vyslobodí z tvojej ruky!"

17Keď Dávid dohovoril tieto slová Šaulovi, povedal Šaul: "Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid?" Vtom Šaul pozdvihol hlas a plakal. (*) (Všimnime si, že Šaul, kým Dávida prenasledoval, volal ho vždy len opovržlivo: syn Izaiho. Teraz ho zase oslovuje vlastným menom.) 18I povedal Dávidovi: "Ty si lepší ako ja, lebo ty si mi preukázal dobro, ja však som ti robil zlo. 19Ty si dnes ukázal, že si mi robil dobro, lebo ma Pán vydal do tvojej ruky, a nezabil si ma. 20Veď ak niekto nájde svojho nepriateľa, či ho prepustí dobrou cestou? Nech ti Pán odplatí dobro, ktoré si mi dnes preukázal! 21A teraz viem určite, že budeš kráľom a že kráľovstvo Izraela bude stále v tvojej ruke. 22Nuž zaprisahaj sa mi teraz na Pána, že nevyničíš po mne moje potomstvo a nevyhubíš moje meno z rodu môjho otca!" 23A Dávid sa zaprisahal Šaulovi.

Potom Šaul išiel domov, Dávid však a jeho ľudia vystúpili na pevnosť.

Dávid a Abigail. - 1Samuel zomrel. Vtedy sa zhromaždil celý Izrael, nariekal nad ním a pochovali ho v jeho domove v Ráme.

Potom Dávid vstal a odišiel na púšť Máon. (*) (Dnešný hebrejský text a po ňom aj Vulg číta púšť Fáran. Táto leží medzi Palestínou a Egyptom, nemôže teda byť reč o nej. Preto je lepšie so LXX čítať púšť Máon, ako vidieť aj z nasledujúceho verša (porov. 23,24).) 2Na (púšti) Máon bol istý človek, ktorý mal majetok v Karmeli. Ten človek bol veľmi bohatý, mal tritisíc oviec a tisíc kôz. Bol práve na strihaní oviec v Karmeli. (*) (O Karmeli pozri pozn. k 15,12.) 3Meno toho človeka bolo Nábal, meno jeho manželky Abigail. Žena bola veľmi rozumná a pekná, ale muž drsný a zlomyseľný. Bol Kalebovec.

4Dávid sa na púšti dopočul, že u Nábala je strihanie oviec, 5preto Dávid poslal desať mladíkov. Dávid povedal mladíkom: "Choďte do Karmelu, zájdite k Nábalovi a pozdravte ho v mojom mene! 6A povedzte mu toto: »Buď zdravý! Pokoj tebe, pokoj tvojmu domu a pokoj všetkému, čo máš! Počul som, že je u teba strihanie. 7Tvoji pastieri bývali totiž pri nás. Neublížili sme im a nič im nechýbalo po celý čas, čo boli v Karmeli. 8Spýtaj sa svojich sluhov, povedia ti. Nech teda (títo) mladí ľudia nájdu milosť v tvojich očiach, veď prichádzame v dobrý deň. Daj, čo môžeš, svojim sluhom a svojmu synovi Dávidovi!«"

9Dávidovi mladíci šli a všetko to povedali v Dávidovom mene Nábalovi. Potom čakali. 10A Nábal odpovedal Dávidovým sluhom: "Kto je Dávid? A kto je Izaiho syn? Dnes je množstvo sluhov, ktorí odišli od svojich pánov! 11Mám teda vziať chlieb, vodu, zvieratá, ktoré som zarezal pre svojich strihačov, a mám ich dať chlapom, o ktorých neviem, odkiaľ sú?" (*) (Miesto "vodu" azda by bolo lepšie čítať so LXX "víno"; porov. nižšie v. 18.) 12Nato sa Dávidovi mládenci vydali na cestu a vrátili sa a keď prišli, všetko mu rozpovedali. 13Tu Dávid povedal svojim ľuďom: "Nech si každý opáše meč!" A každý si opásal meč. Aj Dávid si opásal meč a za Dávidom vystupovalo asi štyristo mužov a dvesto ich ostalo pri batožine.

14Ktorýsi zo sluhov však oznámil Nábalovej žene Abigail: "Hľa, Dávid poslal z púšte poslov, aby blahoželali nášmu pánovi, ale on sa na nich vyrútil. 15A tí ľudia boli k nám veľmi dobrí, neublížili nám a nič nám nechýbalo po celý čas, čo sme chodili s nimi, keď sme boli v poli. 16Múrom nám boli i v noci, i vo dne po celý čas, čo sme boli s nimi, keď sme pásli ovce. 17Preto uváž a rozmysli si, čo urobíš, lebo skaza nášho pána a celého jeho domu je hotová vec, on však je grobian, nemožno s ním hovoriť." (*) ("Grobian" doslovne: "syn Beliálov", porov. pozn. k 1,16.)

18Abigail vzala rýchlo dvesto chlebov, dva mechy vína, päť pripravených oviec, päť seí pražených zŕn, sto strapcov hrozienok a dvesto figových koláčov a naložila to na osly. (*) (Rozumej: oviec k jedlu pripravených, uvarených alebo upečených. Miera, zvaná séa, obsahovala asi 12 litrov.) 19A sluhom povedala: "Poďte predo mnou, ja idem za vami!" Svojmu mužovi Nábalovi to však neoznámila.

20Ako zostupovala na oslici, krytá vrchom, Dávid a jeho ľudia schádzali oproti nej, a tak sa s nimi stretla! 21Dávid hovoril: "Tak teda zadarmo som strážil všetko, čo je tu na púšti, a nič nechýbalo z toho, čo mu patrilo. Odplatil sa mi zlým za dobré. 22Toto nech urobí Boh Dávidovým nepriateľom a toto nech pridá, ak zo všetkého, čo má, nechám do ranného svitu čokoľvek mužského." (*) (Pôvodne znela Dávidova prísaha asi len: "Toto nech urobí Boh Dávidovi… !" Poznámka o nepriateľoch sa do osnovy dostala neskoršie, keď niektorý opisovač videl, že Dávid vlastne nesplnil to, k čomu sa prísahou zaviazal. – "Čokoľvek mužského" zneje doslovne: "niečo, čo močí na stenu". Podobné výrazy boli v tých časoch a tých krajoch celkom bežné a nik sa nehoršil.)

23Len čo Abigail zazrela Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred Dávidom na tvár a uklonila sa až po zem. 24Potom mu padla k nohám a vravela: "Na mne nech je vina, môj pane! Nech smie tvoja služobnica hovoriť pred tebou. Vypočuj slová svojej služobnice! 25Nech sa môj pán netrápi pre toho naničhodného človeka, pre Nábala, veď je taký ako jeho meno! Nábal (blázon) sa volá a je bláznivý. Ale ja, tvoja služobnica, nevidela som sluhov svojho pána, ktorých poslal. (*) (Nábal (Nábál) znamená ,hlúpy', ,blázon'.) 26A tak teraz ako žije Pán a ako žiješ ty, môj pane, Pán ťa zachránil, že si sa nepoškvrnil krvou a nezjednal si si právo vlastnou rukou. Nech sú ako Nábal tvoji nepriatelia a tí, čo zamýšľajú zlo proti môjmu pánovi! 27A teraz nech tento dar, ktorý tvoja služobnica doniesla svojmu pánovi, dostanú tvoji ľudia, ktorí kráčajú za mojím pánom. (*) ("Tento dar" zneje doslovne: "toto požehnanie.") 28Odpusť svojej služobnici vinu! Veď Pán určite založí môjmu pánovi trvalý dom, lebo môj pán vybojúva boje Pánove a nič zločinné sa na tebe za celý tvoj život nenájde. 29A ak sa niekto zdvihne, aby ťa prenasledoval a číhal ti na život, nech je život môjho pána zaviazaný do zväzku tých, čo žijú s Pánom, tvojím Bohom, a životy tvojich nepriateľov nech vyhodí z praku! (*) (Základ porekadiel spomínaných v tomto verši je nám neznámy. Ich zmysel však je: Nech Pán zachráni život Dávidov, jeho nepriateľov však nech pripraví o život!) 30A keď Pán urobí môjmu pánovi všetko dobré, čo ti prisľúbil, a ustanoví ťa za knieža nad Izraelom, 31nech ťa vtedy neznepokojuje a nech netrápi môjho pána srdce, že daromne prelial krv a môj pán si sám zjednal právo. A keď Pán preukáže môjmu pánovi dobro, spomeň si na svoju služobnicu!"

32Dávid odpovedal Abigail: "Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý mi ťa dnes poslal v ústrety! 33Nech je požehnaná tvoja múdrosť a nech si požehnaná ty, lebo si ma dnes zachránila, že som sa nepoškvrnil krvou a nezjednal som si právo vlastnou rukou. 34Ako žije Pán, Boh Izraela, ktorý ma zdržal, že som ti neurobil krivdu: Keby si sa nebola poponáhľala a nebola by si mi prišla naproti, do ranného svitu by Nábalovi nebolo zostalo nič mužského rodu." (*) (Pozri pozn. k v. 22.) 35Potom jej Dávid vzal z ruky, čo mu doniesla, a povedal jej: "Choď v pokoji domov. Vidíš, vyslyšal som tvoj hlas a mal som na teba ohľad."

36Abigail išla k Nábalovi a on usporiadal vo svojom dome hostinu, podobnú hostine kráľovskej. Nábalovo srdce bolo veselé a bol veľmi opitý, preto mu až do ranného svitu nepovedala nič. 37Ale ráno, keď víno z Nábala vypáchlo, jeho žena mu toto všetko porozprávala. I odumrelo v ňom srdce a ostal celý skamenený. 38Asi o desať dní Pán zasiahol Nábala, takže zomrel.

39Keď sa Dávid dopočul, že Nábal zomrel, povedal: "Nech je zvelebený Pán, lebo sa ma zastal pre pohanenie, ktorého sa mi dostalo od Nábala, a svojho služobníka zdržal od zla. Nábalovo zlo však Pán vrátil na jeho hlavu." Potom Dávid poslal Abigail odkaz, že si ju chce vziať za ženu. 40Dávidovi sluhovia prišli k Abigail do Karmelu a povedali jej: "Dávid nás poslal k tebe, chce si ťa vziať za ženu." 41Ona vstala, uklonila sa tvárou až po zem a vravela: "Hľa, nech je tvoja služobnica tvojou otrokyňou, ktorá bude umývať nohy sluhov svojho pána." 42Potom sa Abigail rýchlo vybrala, sadla na osla, jej päť služobníc ju sprevádzalo, išla za Dávidovými poslami a stala sa mu ženou.

43Dávid si vzal aj Achinoam z Jezraelu. Obidve sa teda stali jeho manželkami. (*) (Jezrael bolo mesto v južnom Júdsku, neďaleko Karmelu. Neslobodno ho zmýliť s rovinou Jezrael, zvanou aj Ezdrelon (dnes Zerin), a s mestom toho istého mena, ktoré ležalo na tejto rovine.) 44Svoju dcéru Michol, Dávidovu manželku, dal Šaul Faltimu, synovi Laisa z Galimu. (*) (Po Dávidovom úteku vydal Šaul svoju dcéru Michol za iného. Meno jej nového muža bolo podľa 2 Sam 3,15 Faltiel. – Mesto Galim ležalo podľa Iz 10,30 blízko na sever od Jeruzalema.)

Dávid v tábore Šaula. - 1Zifania prišli za Šaulom do Gabay a hovorili: "Dávid sa schováva na kopci Hachila na okraji púšte." (*) (O kopci Hachila pozri pozn. k 23,19.) 2- Šaul sa vybral a šiel na púšť Zif a s ním tritisíc mužov vybraných z Izraela, aby na púšti Zif zajal Dávida. 3Šaul sa utáboril na kopci Hachila, ktorý je na kraji púšte pri ceste. Dávid sa zdržoval na púšti a videl, že Šaul prišiel za ním na púšť. 4Dávid vyslal stopovateľov a zistil, že Šaul prišiel do jeho blízkosti. 5Nato sa Dávid vybral a šiel na miesto, kde táboril Šaul. A Dávid videl miesto, kde sa zdržoval Šaul a jeho vojvodca, Nérov syn Abner. Šaul sa totiž zdržoval v ohrade z vozov a mužstvo táborilo okolo neho. 6Vtom sa ozval Dávid a vravel Hetejcovi Achimelechovi a Abisaimu, synovi Sarvie, Joabovmu bratovi: "Kto zíde so mnou k Šaulovi do tábora?" Abisai odpovedal: "Ja zostúpim s tebou." (*) (Hetejec Achimelech je ináč neznámy. Hetejci, ako dokazuje Hrozný, boli indoeurópsky (=indogermánsky) národ, ktorý od druhého tisícročia pr. Kr. sídlil v Malej Ázii a odtiaľ podnikal výpravy na juh a juhovýchod. – Bratia Joab a Abisai sa vždy spomínajú podľa matky Sarvie, ktorá bola sestrou Dávidovou (1 Krn 2,16).)

7Dávid a Abisai zostúpili k mužstvu v noci a hľa, Šaul ležal a spal v ohrade z vozov, kopiju mal konča hlavy zabodnutú v zemi. Abner a mužstvo spalo okolo neho. 8Abisai povedal Dávidovi: "Dnes ti Boh vydal tvojho nepriateľa do ruky. Zaraz ho jedným bodnutím pribodnem kopijou k zemi. Druhé nepotrebujem!" 9Ale Dávid odpovedal Abisaimu: "Nezabíjaj ho! Veď ktože by smel beztrestne siahnuť rukou na Pánovho pomazaného?" 10A Dávid hovoril: "Ako žije Pán, buď ho porazí Pán, alebo dôjde jeho deň a zomrie, alebo pôjde do vojny a zahynie. 11Nech Pán odvráti odo mňa, aby som ja siahol rukou na Pánovho pomazaného! A teraz vezmi kopiju, ktorú má konča hlavy, a krčah na vodu a poďme!" 12A tak Dávid vzal kopiju a krčah na vodu spopri Šaulovej hlavy a odišli. Nik nevidel, nik nezbadal a nik sa neprebudil, lebo všetci spali; dopadol na nich Pánov sen.

13Potom Dávid prešiel na druhú stranu a stál obďaleč na hrebeni vrchu, medzi nimi bol veľký priestor, 14a Dávid volal na mužstvo a na Nérovho syna Abnera: "Neozveš sa, Abner?!" Abner odpovedal: "Kto si ty, čo voláš na kráľa?" 15Dávid povedal Abnerovi: "Si predsa muž a kto ti je v Izraeli podobný? Nuž prečo si nestrážil svojho pána, kráľa? Veď ktosi z mužstva prišiel zabiť kráľa, tvojho pána! 16Nie je dobré, čo si urobil. Ako žije Pán, ste synmi smrti, lebo ste nedávali pozor na svojho pána, na Pánovho pomazaného! A teraz pozri, kráľova kopija a krčah na vodu, ktorý mal konča hlavy!"

17V tom Šaul poznal Dávidov hlas a povedal: "Je to tvoj hlas, syn môj, Dávid?" Dávid odpovedal: "Môj hlas je to, môj kráľovský pane!" 18A hovoril: "Prečo môj pán prenasleduje svojho sluhu? Čože som urobil a čo zlé mám u seba? 19Teraz nech vypočuje môj pán, kráľ, slová svojho sluhu: Ak ťa Pán popudil proti mne, nech sa mu dostane vôňa obety. Ale ak sú to ľudia, nech sú prekliati pred Pánom, lebo ma dnes vyhnali, aby som nemal účasť na Pánovom dedičstve, a povedali mi: »Choď, slúž iným bohom!« (*) (Pánovo dedičstvo je zasľúbená zem, vlasť Izraelitov, z ktorej vyštvali Dávida, že sa musí potulo vať medzi modlárskymi cudzincami a je v stálom nebezpečenstve, že sa medzi nimi aj on stane modlárom.) 20Ale nech moja krv nevytečie na zem ďaleko od Pánovej tváre! Veď kráľ Izraela vytiahol hľadať jediný život, ako prenasledujú prepelicu na vrchoch!" (*) (Dávid nechce vyliať svoju krv v cudzine, ďaleko od Pána. Boh je síce všadeprítomný, ale zvláštnym spôsobom prejavoval svoju prítomnosť medzi svojím ľudom, najmä v svätostánku a nad archou zmluvy. – Druhá polovica v. je porušená. Prekladáme ju podľa LXX. Dnešný hebrejský text a Vulg číta: "Kráľ Izraela vyrazil hľadať jednu blchu, ako sa prepelica prenasleduje vo vrchoch.")

21Šaul na to odpovedal: "Previnil som sa! Vráť sa, syn môj, Dávid, neurobím ti už nič zlé, lebo dnes bol môj život drahý v tvojich očiach. Áno, konal som nemúdro a veľmi som poblúdil." 22Dávid odpovedal: "Hľa, kráľova kopija! Nech prejde niektorý zo sluhov a nech ju vezme! 23A Pán odplatí každému podľa jeho spravodlivosti a vernosti. Lebo dnes ťa Pán vydal do (mojej) ruky, ale nechcel som siahnuť rukou na Pánovho pomazaného. 24A akým veľkým bol dnes tvoj život v mojich očiach, takým veľkým nech je môj život v očiach Pánových a nech ma vyslobodí z každej úzkosti!" 25Šaul odpovedal Dávidovi: "Požehnaný si, syn môj, Dávid! Vo svojom konaní budeš mať istotne úspech!"

Dávid u Filištíncov. - 1Nato Dávid odišiel svojou cestou a Šaul sa vrátil domov.

Dávid si povedal: "Jedného dňa ma Šaulova ruka predsa len zmárni. Niet pre mňa nič lepšieho ako ujsť do krajiny Filištíncov. Šaul ma prestane hľadať po celom izraelskom území a vyslobodím sa z jeho ruky." 2S tým sa Dávid vybral a išiel - on i šesťsto mužov, ktorí boli s ním - k Maochovmu synovi Achisovi, kráľovi Gétu. 3Dávid sa usadil pri Achisovi v Géte, on i jeho mužovia, každý so svojou rodinou, Dávid so svojimi dvoma ženami, Jezraelitkou Achinoamou a ženou karmelského Nábala Abigail. 4Keď Šaulovi oznámili, že Dávid utiekol do Gétu, neprenasledoval ho viac.

5Ale Dávid povedal Achisovi: "Ak som našiel milosť v tvojich očiach, nech mi dajú miesto v niektorom okolitom meste, aby som sa tam usadil. Prečo by mal zostať tvoj služobník v kráľovskom meste s tebou?" 6A Achis mu dal v ten deň Sikeleg. Preto patrí Sikeleg júdskym kráľom až po dnešný deň. (*) (Polohu mesta Sikeleg nemožno s istotou určiť. Možno, že sa názov mesta udržal v zborenisku Zuhelike, juhovýchodne od Gazy (porov. Joz 15,31; 19,5; Neh 11,28). – "Po dnešný deň" sa rozumie doba, v ktorej vznikli knihy Samuelove.) 7Počet dní, za ktoré Dávid býval v okolí Filištíncov, bol rok a štyri mesiace.

8Dávid a jeho mužovia sa vybrali a napadli Gesurcov, Gerzitov a Amalekitov, lebo oni obývali krajinu, ktorou sa od pradávna chodilo do Šúru a až do egyptskej krajiny. (*) (Gesurci museli bývať v susedstve Filištíncov. Ináč sú neznámi. Miesto neznámych Gerzitov čítajú niektorí "Ferezitov". Toto bol národ kanaánskeho pôvodu (Sdc 3,5). – Šúr bola púšť alebo pevnosť na hraniciach Egypta.) 9Kedykoľvek Dávid vtrhol do krajiny, nenechal nažive ani mužov, ani ženy, zobral ovce, dobytok, osly, ťavy a šatstvo, a potom zase išiel k Achisovi. 10Keď sa ho Achis spýtal: "Koho ste dnes napadli?" Dávid odpovedal: "Júdsku rovinu" alebo: "Rovinu Jerameel," alebo: "Rovinu Kinejcov." (*) (Jerameeliti patrili ku kmeňu Júda (1 Krn 2,9.25 n.). O Kinejcoch pozri 15,6.) 11Dávid nenechal nažive ani mužov, ani ženy, aby ich nemusel priviesť do Gétu. Vravel si: "Aby nerozprávali proti nám: »Dávid robil to a to.«" Tak to robil celý čas, čo býval v krajine Filištíncov. 12Achis teda dôveroval Dávidovi, mysliac si: "Úplne sa zošklivil svojmu ľudu, Izraelu, bude mi večne sluhom."

Šaul pri veštici. - 1V tie dni stiahli Filištínci svoje vojská do vojny. Išli bojovať proti Izraelitom. Vtedy Achis povedal Dávidovi: "Ber na vedomie, že pôjdeš so mnou do tábora, aj tvoje mužstvo." 2Dávid odpovedal Achisovi: "Teraz sa dozvieš, čo urobí tvoj sluha." Achis povedal Dávidovi: "Preto ťa ustanovujem za svojho telesného strážcu." (*) (Dávid sa dostáva do veľmi ťažkého položenia. Buď zachovať vernosť svojmu ochrancovi Achisovi a bojovať proti vlastnému národu, alebo sa vrátiť medzi svojich a vydať sa tak Šaulovi. Preto dáva Achisovi neurčitú odpoveď. Tak sa zdá, ani Achis mu celkom nedôveruje, preto mu dáva také zadelenie, že je Dávid nútený byť vždy v jeho blízkosti.)

3Samuel zomrel. Oplakával ho celý Izrael a pochovali ho v jeho meste, v Ráme. Šaul však odstránil z krajiny vyvolávačov duchov mŕtvych a veštcov. (*) (Spomienka o Samuelovej smrti (porov. 25,1) a odstránení čarodejníkov je tu potrebná, lebo Šaul vyvoláva ducha zomrelého Samuela.)

4Filištínci sa zhromaždili, prišli do Sunamu a tam sa utáborili. Šaul zhromaždil celý Izrael a táborili v Gelboe. (*) (Sunam (dnes Sulem) ležal na východnej časti Jezraelskej (Ezdrelonskej) roviny, na území kmeňa Isachar (Joz 19,18). – Površie Gelboe (dnes Džébel-Fukua) je juhovýchodne od Sunamu.) 5Keď Šaul videl tábor Filištíncov, bál sa a srdce sa mu veľmi chvelo. 6Šaul sa dopytoval Pána, ale Pán mu neodpovedal ani vo sne, ani pomocou urim, ani prostredníctvom prorokov. (*) (Pozri pozn. k Ex 28,30.) 7Nato Šaul povedal svojim sluhom: "Pohľadajte mi nejakú ženu, ktorá vyvoláva duchov, pôjdem k nej a jej sa budem dopytovať." Jeho sluhovia mu odpovedali: "Hľa, v Endore je žena, ktorá vyvoláva duchov!" (*) (Dedinka Endor (dnes Endur) leží severovýchodne od Sunamu na severnom svahu Malého Hermonu, asi na hodinu od Naimu.) 8Nato sa Šaul prestrojil, obliekol si iné šaty a išiel ta s dvoma mužmi. K žene prišli v noci. I povedal: "Vešti mi pomocou ducha a vyvolaj mi, koho ti poviem!" (*) (Šaul sa nechce prezradiť, lebo vie, že robí zakázanú vec. On odstránil čarodejstvá a teraz v zúfalstve sám sa k nim utieka.) 9Žena mu odpovedala: "Však ty vieš, čo urobil Šaul. Že vyhubil z krajiny vyvolávačov duchov a veštcov. Nuž prečo mi staviaš osídlo a chceš ma pripraviť o život?" 10Ale Šaul sa jej zaprisahal na Pána: "Ako žije Pán, nezastihne ťa pre túto vec nijaký trest." 11Žena sa ho opýtala: "Koho ti mám vyvolať?" Odpovedal: "Samuela mi vyvolaj!" 12Len čo však žena uvidela Samuela, hlasno vykríkla a povedala Šaulovi: "Prečo si ma podviedol? Veď ty si Šaul!" 13Kráľ jej povedal: "Neboj sa! Čo vidíš?" Žena odpovedala Šaulovi: "Ducha vidím vystupovať zo zeme." (*) (Pôvodina má doslovne: "boha vidím vystupovať". LXX a Vulg zasa: "bohov vidím…".) 14Hovoril jej: "Ako vyzerá?" Odpovedala: "Vystupuje starý muž, je zahalený do plášťa." Vtedy poznal Šaul, že je to Samuel, i sklonil sa tvárou k zemi a klaňal sa.

15Samuel hovoril Šaulovi: "Prečo ma znepokojuješ, že ma nechávaš vystúpiť?" Šaul odpovedal: "Som vo veľkej úzkosti. Filištínci bojujú proti mne, Boh však odstúpil odo mňa a nedal mi odpoveď ani prostredníctvom prorokov, ani vo sne. Preto som volal teba, aby si mi oznámil, čo mám robiť." 16Samuel odpovedal: "A prečo sa spytuješ mňa, keď ťa Pán opustil a stal sa ti nepriateľom? 17Pán ti urobil, čo predpovedal cezo mňa: Pán ti vytrhol z ruky kráľovstvo a dal ho tvojmu blížnemu Dávidovi, 18lebo si nepočúval Pánov hlas a nesplnil si jeho hnev na Amalekitoch; preto sa stala tá vec, čo ti dnes urobil Pán. 19A Pán vydá s tebou aj Izraelitov do ruky Filištíncov. Ty a tvoji synovia budete zajtra so mnou, tábor Izraelitov tiež vydá do ruky Filištíncov." (*) (Šaul a jeho synovia budú so Samuelom na druhom svete, t. j. zomrú.)

20Šaul padol hneď celou postavou na zem a veľmi sa bál pre Samuelove slová. Aj tak nemal v sebe sily, lebo celý deň a celú noc nič nejedol. 21Vtom žena pristúpila k Šaulovi a videla, že je veľmi vydesený. I povedala mu: "Vidíš, tvoja služobnica počúvala na tvoj hlas. Život som si vystavila nebezpečenstvu a uposlúchla som tvoje slová, ktoré si mi povedal. (*) ("Život som si vystavila nebezpečenstvu" zneje doslovne: "Život som si položila na dlaň".) 22Nuž vypočuj teraz ty hlas svojej služobnice! Predložím ti smidku chleba, jedz, aby si mal silu, keď sa vydáš na cestu." 23Ale odmietol a povedal: "Nebudem jesť!" Len keď naliehali naň jeho sluhovia aj žena, poslúchol na ich slová, vstal zo zeme a sadol si na lôžko. 24Žena mala doma kŕmené teliatko, rýchlo ho zabila, potom vzala múku, zamiesila ju a upiekla z nej nekvasený chlieb. 25Položila to pred Šaula a jeho sluhov a oni jedli. Potom vstali a v tú istú noc odišli.

Dávid a Filištínci. - 1Filištínci zhromaždili celé svoje vojsko do Afeku, Izraeliti táborili pri prameni, ktorý je v Jezraeli. (*) (Afek bol blízo Sunamu na rovine Jezrael. Iný je Afek, spomínaný v 4,1. Prameň, pri ktorom táborili Izraeliti, je nám dnes už neznámy. Niektorí myslia na Ain Džalúd, Goliášov prameň.) 2Filištínske kniežatá postupovali po stovkách a tisíckach, Dávid však a jeho mužovia postupovali vzadu s Achisom. 3Vtedy hovorili filištínske kniežatá: "Čo chcú títo Hebrejci?" Achis odpovedal filištínskym kniežatám: "Veď je to Dávid, sluha izraelského kráľa Šaula, ktorý je už dni a roky u mňa, a odo dňa, čo prišiel, až po dnešný deň som nenašiel nič proti nemu." 4Ale filištínske kniežatá sa nahnevali naň a hovorili mu: "Pošli toho chlapa nazad, nech ide na svoje miesto, na ktoré si ho zadelil! Ale do boja nech s nami nejde, aby sa nám vo vojne nestal nepriateľom. Čím iným by si tento mohol získať priazeň svojho pána ako hlavami týchto ľudí? 5Alebo to nie je Dávid, ktorému s tancom vyspevovali: »Porazil Šaul svojich tisíc, ale Dávid svojich desaťtisíc«?"

6Nato Achis zavolal Dávida a povedal mu: "Ako žije Pán, ty si úprimný a je veľmi milé mojim očiam, že v tábore chodíš všade so mnou, lebo odo dňa, čo si ku mne prišiel, až po dnešný deň som nič zlé na tebe nenašiel. Ale kniežatám sa nepáčiš. 7Preto sa vráť a choď v pokoji, aby si neurobil niečo, čo by sa filištínskym kniežatám nepáčilo." 8Dávid povedal Achisovi: "Ale čože som urobil a čo si našiel na svojom služobníkovi odo dňa, čo som vstúpil do tvojej služby, až po dnešný deň, že nemám ísť a nemám bojovať proti nepriateľom svojho pána, kráľa?" (*) (Dávid zase dáva neurčitú, dvojzmyselnú odpoveď a Achis si myslí, že mu naozaj chce byť verný.) 9Achis odvetil Dávidovi: "Viem, že mne si príjemný ako Boží anjel, ale filištínske kniežatá povedali: »Nech nejde s nami do boja!« 10Preto teraz ráno vstaň, aj sluhovia tvojho pána, ktorí s tebou prišli! A keď ráno, len čo sa rozvidnie, vstanete, odíďte!" (*) (Pánom Dávida a jeho družiny volá Achis Šaula, lebo boli jeho poddanými.) 11A Dávid - on i jeho družina - ráno vstali, aby sa vrátili do krajiny Filištíncov. Filištínci však vystupovali do Jezraelu.

Dávid a Amalekiti. - 1Keď Dávid a jeho mužovia na tretí deň došli do Sikelegu, vpadli Amalekiti na rovinu a do Sikelegu, dobyli Sikeleg a vypálili ho ohňom. 2Ženy, ktoré v ňom boli, zajali od najmenších po najväčšie. Nezabili nikoho, iba odviedli a šli svojou cestou. 3Keď Dávid a jeho mužovia došli do mesta a videli, že je vypálené ohňom a ich ženy, synovia a dcéry sú zajaté, 4pozdvihol Dávid a mužstvo, ktoré bolo s ním, hlas a plakali, až nemali už síl plakať. 5Aj obe Dávidove manželky, Jezraelitka Achinoam a žena karmelského Nábala Abigail padli do zajatia. 6Dávid bol vo veľkej úzkosti, lebo mužstvo hovorilo, že ho treba ukameňovať, veď duše celého mužstva boli roztrpčené pre ich synov a dcéry. Ale Dávid sa vzmužil v Pánovi, svojom Bohu. 7Tu Dávid povedal Achimelechovmu synovi, kňazovi Abiatarovi: "Dones mi efód!" Abiatar doniesol Dávidovi efód (*) (Pozri pozn. k Ex 28,15.) 8a Dávid sa spýtal Pána: "Mám prenasledovať tú bandu? Dohoním ju?" Odpovedal mu: "Prenasleduj, lebo ich isto dohoníš a všetko oslobodíš!" 9Nato sa Dávid pohol, aj šesťsto mužov, ktorí boli s ním, a došli k potoku Besor. (Ostatní však ostali.) (*) (Slová, ktoré sme dali do zátvoriek, sú neskorším dodatkom. Dávid mal len 600 mužov, z ktorých 400 prešlo cez rieku, 200 nevládalo ju prebrodiť. Títo ostali na druhom brehu rieky. Rieka Rezor je asi dnešný Wadi eš-Šeria, južne od Gazy.) 10Dávid potom prenasledoval (nepriateľa) so štyristo mužmi; dvesto mužov, ktorí boli prislabí prebrodiť rieku Besor, ostalo. 11Na poli našli akéhosi Egypťana. Priviedli ho k Dávidovi, dali mu chleba, aby si zajedol, a napojili ho vodou. 12Dali mu aj kus figového koláča a dva strapce hrozienok. Keď si zajedol, vrátil sa doňho duch, lebo tri dni a tri noci nejedol chlieb a nepil vodu, 13a Dávid sa ho opýtal: "Ku komu patríš a odkiaľ si?" Odpovedal: "Som egyptský chlapec, otrok istého Amalekitu. Môj pán ma tu nechal, lebo som pred troma dňami ochorel. 14Vpadli sme na rovinu Kréťanov, na tú, čo patrí Júdovi, a na rovinu Kalebovu a Sikeleg sme vypálili ohňom." (*) (Kréťanmi sa volajú asi Filištínci, pretože pochádzajú z ostrova Kréta.) 15Dávid sa ho opýtal: "Povedieš ma za tou bandou?" Odpovedal: "Zaprisahaj sa mi na Boha, že ma neusmrtíš a že ma nevydáš do ruky môjho pána, tak ťa povediem za tou bandou."

16Zaviedol ich. A hľa, rozprestierali sa po celej krajine, jedli, pili a oslavovali veľkú korisť, ktorú zobrali v krajine Filištíncov a v júdskej krajine. 17A Dávid ich bil od svitu až do večera (nasledujúceho dňa) a nezachránil sa nik z nich, iba štyristo mladých mužov, ktorí vysadli na ťavy a ušli. (*) (Slová v zátvorkách nie sú isté.) 18Tak Dávid oslobodil všetko, čo zobrali Amalekiti; aj svoje dve manželky Dávid oslobodil. 19Nič sa im nestratilo, ani malé, ani veľké veci, ani synovia, ani dcéry, ani korisť, ani nič, čo im odňali; Dávid všetko doniesol naspäť. 20Potom Dávid vzal všetky ovce a dobytok a tí, čo ich pred ním hnali, vraveli: "Toto je Dávidova korisť." (*) (Verš 20. je nejasný. Pravdepodobne hovorí o tom, že bojovníci dali svojmu veliteľovi Dávidovi osobitný, a to značný podiel z koristi, hlavne ovce a dobytok.)

21Keď Dávid prišiel k dvesto mužom, ktorí boli takí slabí, že nemohli ísť za Dávidom, a preto ich nechal pri rieke Besor, oni vyšli v ústrety Dávidovi a v ústrety mužstvu, ktoré bolo s ním. Dávid pristúpil k ľuďom a pozdravil ich. 22Ale všelijakí zlí a naničhodní ľudia z mužov, čo išli s Dávidom, sa ozvali a hovorili: "Pretože nešli s nami, nedostanú z koristi, ktorú sme oslobodili; každý nech si vezme len svoju ženu a svojich synov a nech ide!" 23Ale Dávid povedal: "Nerobte tak, bratia, za to, čo nám dal Pán! Zachránil nás a dal nám do ruky bandu, ktorá išla proti nám. 24Ktože bude v tejto veci na vás počúvať? Veď taká istá čiastka patrí tomu, kto tiahne do boja ako tomu, kto ostáva pri batožine! Podelia sa rovnako." 25A tak to bolo od toho dňa aj naďalej. Urobil to pravidlom a zákonom v Izraeli až po dnešný deň. (*) (Až po dnešný deň – porov. pozn. k 27,6.)

26Keď Dávid došiel do Sikelegu, poslal z koristi starším Júdu, svojim priateľom s odkazom: "Tu máte dar z koristi Pánových nepriateľov." (*) ("Dar" zneje doslovne: "požehnanie".) 27Tým, čo boli v Beteli, tým, čo boli v Ráme na Rovine, tým, čo boli v Jatire, (*) (Miesto Betela, ktorý neležal na území Júdu, ale na území Efraima, treba asi čítať Batuel (1 Krn 4,30) alebo Betul (Joz 19,4). Miest, ktoré sa volali Ráma ("výšina"), bolo viac. Nevieme, o ktorom z nich je tu reč. – Jatir (Jattír; Joz 15,48; 21,14; 1 Krn 6,42) je azda zborenisko Attír, juhozápadne od Máinu.) 28tým, čo boli v Aroeri, tým, čo boli v Sefamote, tým, čo boli v Estamo. (*) (Aroer je východne od Mŕtveho mora. Ale nie o tomto meste je tu reč, lež o Arare, juhovýchodne od Bersaby. Sefamot (Sefámót) je dnes už neznámy. Estamo je dedina eš-Šemúa, západne od Máinu, asi 3 hod. na juh od Hebronu.) 29Tým, čo boli v Rachali, tým, čo boli v mestách Jerameelitov, a tým, čo boli v mestách Kinejcov. (*) (Mesto Rachal je dnes už neznáme. O Jerameelitoch porov. 27,10, o Kinejcoch 15,6.) 30Tým, čo boli v Arame, tým, čo boli v Bór-Asáne, tým, čo boli v Atachu. (*) (Arama (Horma) volala sa dávnejšie Sefát (1 Sdc 1,17). Dnes je to Sebaita. Leží južne od Gazy. – Bór -Asán (Vulg: "jazero Asan") je asi v Joz 15,42 spomínaný Asan.) 31Tým, čo boli v Hebrone, a všetkým miestam, kadiaľ prechodil Dávid a jeho mužovia. (*) (Dávid posiela týmto mestám dary, lebo na svojich potulkách našiel u nich útočište a zároveň si ich chcel aj získať.)

Porážka Izraelitov a Šaulova smrť. - 1Filištínci bojovali proti Izraelitom. Izraeliti utiekli pred Filištíncami a pozabíjaní ležali na vrchu Gelboe. (*) (Pohorie Gelboe pozri 28,4.) 2Ale Filištínci stíhali Šaula a jeho synov. A tak Filištínci zabili Šaulových synov Jonatána, Abinadaba a Melchisuu. 3Bitka sa zostrila pri Šaulovi. Dostihli ho strelci, mužovia od kuše, ktorí ho ťažko poranili. 4Vtedy Šaul povedal svojmu zbrojnošovi: "Vytas svoj meč a prebodni ma ním, aby ma neprišli prebodnúť títo neobrezanci a nezhanobili ma!" Ale zbrojnoš nechcel, lebo sa veľmi bál. Preto Šaul uchopil meč a vrhol sa naň. 5Keď zbrojnoš videl, že Šaul je mŕtvy, vrhol sa aj on na svoj meč a zomrel s ním. 6Takto zomreli v ten deň spoločne Šaul, jeho traja synovia, jeho zbrojnoš a všetci jeho mužovia. 7Keď Izraeliti, ktorí boli na druhej strane roviny a za Jordánom, videli, že Izraeliti utekajú a že sú Šaul a jeho synovia mŕtvi, opustili mestá a ušli. Potom prišli Filištínci a usadili sa v nich.

8Keď na druhý deň prišli Filištínci olupovať zabitých, našli Šaula a jeho troch synov padlých na vrchu Gelboe. 9Odťali mu hlavu, zobrali mu výstroj a poslali kolovať do filištínskej krajiny, aby to zvestovali v chrámoch svojich modiel a ľudu. 10Jeho zbrane uložili v chráme Aštarty a jeho mŕtvolu obesili na múr Betsanu. (*) (O Aštarte pozri 7,3. Mŕtvola Šaula ostala neďaleko bojišťa. – Betsan je na Jezraelskej rovine. Gréci ho volali Scythopolis, dnes sa volá Beisan.)

11Obyvatelia Jábes Galaádu sa dopočuli o tom, čo urobili Filištínci so Šaulom, (*) (O Jábese pozri 11,1. Jábesania sa odvďačujú Šaulovi za to, že ich na začiatku svojho panovania zachránil (porov. hl. 11). – Izraeliti ináč nespaľovali mŕtvoly; podľa zákona bolo spálenie mŕtvoly len zostrením trestu smrti za niektoré veľké zločiny (Lv 20,14; 21,9; Joz 7,25).) 12vybrali sa všetci bojaschopní mužovia, pochodovali celú noc, sňali Šaulovu mŕtvolu a mŕtvoly jeho synov z múru Betsanu, vrátili sa do Jábesu a tam ich spálili. 13Potom vzali ich kosti a pochovali ich pod tamariškou v Jábese a postili sa sedem dní.