Pozdrav. - 1Pavol, apoštol Krista Ježiša, z príkazu Boha, nášho Spasiteľa, a Krista Ježiša, našej nádeje, (*) (V Pastorálnych listoch titulom "Spasiteľ" sa ozna-čuje aj Boh Otec (2, 3; 4, 10; Tít 1, 3; 2, 10; 3, 4) aj Ježiš Kristus (2 Tim 1, 10; Tít 1, 4; 2, 13; 3, 6). "Ježiš, naša nádej" je jedna z najkrajších pavlovských definícií.) 2Timotejovi, pravému synovi vo viere: Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od Krista Ježiša, nášho Pána.
Výstraha pred falošnými učiteľmi. - 3Keď som šiel do Macedónska, prosil som ťa, aby si zostal v Efeze a prikázal niektorým, aby neučili inak 4a nezaoberali sa bájkami a nekonečnými rodokmeňmi, ktoré podporujú viac škriepky ako Boží plán, ktorý je vo viere. (*) (Bájky a rodokmene sú pravdepodobne židovského pôvodu a týkali sa patriarchov a iných významných osobností Starého zákona.) 5Cieľom prikázania je láska, vychádzajúca z čistého srdca, dobrého svedomia a úprimnej viery, 6od čoho niektorí odbočili a dali sa na prázdne reči. 7Chcú byť učiteľmi zákona, a nerozumejú ani tomu, čo hovoria, ani tomu, čo tvrdia. (*) (Výraz "učitelia zákona" potvrdzuje názor, že jeho protivníci, o ktorých hovorí, boli židovského pôvodu.)
Pravá úloha zákona. - 8Vieme, že zákon je dobrý, ak ho niekto správne používa, 9pričom vie, že zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec, (*) (Zákon mal za cieľ prekaziť zlo, preto ho vykúpení už nepotrebujú, lebo ich vedie Duch Svätý.) 10pre smilníkov, súložníkov mužov, únoscov, luhárov, krivoprísažníkov a pre čokoľvek iné, čo sa prieči zdravému učeniu, 11podľa evanjelia o sláve blahoslaveného Boha, ktoré mi bolo zverené.
Chvála na Kristovo milosrdenstvo. - 12Ďakujem tomu, ktorý ma posilnil, Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi, že ma uznal za verného a zveril mi službu, 13hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník. No dosiahol som milosrdenstvo, lebo som to robil z nevedomosti v nevere. 14Ale nadmieru sa rozhojnila milosť nášho Pána s vierou a láskou, ktoré sú v Ježišovi Kristovi.
15Toto slovo je spoľahlivé a úplne vierohodné: Ježiš Kristus prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich. (*) (Formula "toto slovo je spoľahlivé" sa vyskytuje päťkrát v Pastorálnych listoch (1 Tim 1, 15; 3, 1; 4, 9; 2 Tim 2, 11; Tít 3, 8). Podčiarkuje slávnostný charakter nejakého vyhlásenia.) 16Ale dosiahol som milosrdenstvo, aby na mne na prvom ukázal Ježiš Kristus všetku zhovievavosť ako príklad pre tých, čo v neho uveria pre večný život.
17Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému Bohu česť a sláva na veky vekov. Amen.
Bojuj dobrý boj. - 18Toto prikázanie ti zverujem, syn môj Timotej, podľa predošlých proroctiev o tebe, aby si nimi posilnený bojoval dobrý boj, (*) (Výrazom "proroctvá" sa tu naznačuje úlo- ha prorokov, ktorú mali pri Timotejovej vysviacke (4, 14; Sk 13, 1–3).) 19aby si mal vieru a dobré svedomie, ktoré niektorí odvrhli a stroskotali vo viere. 20K nim patrí Hymeneus a Alexander, ktorých som vydal satanovi, aby sa odučili rúhať. (*) (Meno Hymeneus sa vyskytuje aj v 2 Tim 2, 17 a meno Alexander v 2 Tim 4, 14. Vydať satanovi znamená bezpochyby vylúčenie z kresťanského spoločenstva (porov. 1 Kor 5, 5).)
Liturgická modlitba. - 1Predovšetkým teda žiadam, aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí, 2za kráľov i za všetkých, čo sú na vyšších miestach, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom vo všetkej nábožnosti a mravnej čistote. 3Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, 4ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. 5Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš, 6ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase. (*) (Táto formula, ako sa zdá, obsahuje vyznanie viery, používané v prvotných kresťanských spoločenstvách. Kristova smrť je svedectvom o Otcovej láske (Jn 3, 16) i o jeho vlastnej láske (1 Jn 3, 16).) 7A ja som ustanovený za jeho hlásateľa a apoštola - hovorím pravdu, neklamem -, za učiteľa pohanov vo viere a pravde.
Muži a ženy v liturgickom zhromaždení. - 8Chcem teda, aby sa muži modlili na každom mieste a dvíhali čisté ruky bez hnevu a hádok. (*) (Prví kresťania sa modlili s rozpätými a pozdvihnutými rukami.) 9Podobne aj ženy nech sú v odeve ozdobenom cudnosťou a nech sa krášlia skromnosťou; nie pozapletanými vlasmi, zlatom a perlami alebo drahými šatami; 10ale, ako pristane ženám, ktoré vyznávajú nábožnosť, dobrými skutkami.
11Žena nech sa učí v tichosti a v úplnej podriadenosti. 12Učiť žene nedovoľujem, ani vládnuť nad mužom, ale nech je tichá. 13Veď prvý bol stvorený Adam, až potom Eva. 14A nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu. 15Ale spasí sa rodením detí; ak vytrvajú vo viere a láske, v posväcovaní a v triezvosti. (*) (V tejto časti treba brať do úvahy to, čo sa odvodzuje zo sociálneho zamerania listu. Bolo by anachronizmom hľadať tu riešenie aktuálnych problémov služby žien pri bohoslužbách. Tvrdením, že žena bude spasená rodením detí (v. 15) stavia sa Pavol pravdepodobne proti bludárom, čo zavrhovali manželstvo (1 Tim 4,3). Odporúčaním, aby sa ženy učili v tichosti, sa Pavol stavia najmä proti tým, čo sú "klebetné a všetečné a navravia, čo sa nepatrí" (1 Tim 5, 13).)
Biskupi. - 1Toto slovo je spoľahlivé: Kto sa usiluje byť biskupom, túži po dobrom diele. (*) ("Biskupstvo" (episkopé) tu ešte neznamená biskupský úrad v dnešnom význame. "Biskupi" čiže strážcovia, dozorcovia, mali vedúcu funkciu v miestnej cirkvi, ale nie je nám dostatočne známe, čím sa líšili od "starších," t. j. presbyterov. Presné rozlíšenie medzi biskupmi, staršími (presbytermi) a diakonmi nastalo až neskôr.) 2Ale biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozvážny, slušný, pohostinný, schopný učiť; (*) (Je možné, že Pavol žiada, aby biskupom bol muž, ktorý bol iba raz ženatý, čiže po smrti manželky má zostať vdovcom. Nie je však vylúčené, že výraz "muž jednej ženy", podobne ako výraz "manželka jedného muža", ktoré sa nachádzajú v židovských a pohanských nápisoch z tých čias, označujú zvlášť vrúcnu manželskú lásku.) 3nie pijan, ani bitkár, ale skromný, nie neznášanlivý, ani chamtivý; 4musí dobre viesť svoj dom a deti držať v poslušnosti a v celkovej mravnej čistote. 5Veď kto nevie viesť svoj dom, ako sa bude starať o Božiu cirkev?! 6Nemá to byť novoobrátenec, aby nespyšnel a neprepadol diablovmu odsúdeniu. 7Musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo, aby neupadol do opovrhnutia a do diablovho osídla. (*) ("Čo sú mimo", čiže nekresťania.)
Diakoni. - 8Takisto diakoni majú byť cudní, nie dvojakí v reči, ani príliš oddaní vínu, ani žiadostiví mrzkého zisku, (*) (Diakoni sa venovali najmä chudobným a chorým.) 9ale v čistom svedomí nech uchovávajú tajomstvo viery. 10Aj ich treba najprv vyskúšať; až potom, keď sa ukážu bez úhony, nech konajú službu. 11Podobne aj ženy nech sú cudné, nie klebetné, triezve a verné vo všetkom. (*) (Buď ide o manželky diakonov, alebo, a to je pravdepodobnejšie, o diakonky (porov. Rim 16, 1 n.), ktorým sa v Cirkvi zverovali určité služby bez toho, že by prijali sviatostnú vysviacku.) 12Diakoni nech sú muži jednej ženy a nech dobre vedú svoje deti a svoje domy. 13Lebo tí, čo budú dobre konať svoju službu, získajú si dôstojné postavenie a veľkú istotu vo viere, ktorá je v Kristovi Ježišovi.
Tajomstvo nábožnosti. - 14Toto ti píšem v nádeji, že čoskoro prídem k tebe, 15ale ak sa omeškám, aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy. 16A všetci vyznávajú, že veľké je tajomstvo nábožnosti:
On sa zjavil v tele,
bol ospravedlnený v Duchu,
ukázal sa anjelom,
zvestovali ho národom,
na svete v neho uverili,
vzatý bol do slávy.
Falošní učitelia. - 1Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, (*) (Duch výslovne hovorí skrze tých, čo sú obdarení charizmami.) 2zvedení pokrytectvom luhárov, ktorí majú na svedomí vypálené znamenie; (*) ("Vypálené znamenie" pripomína znamenia, ktoré vypaľovali zločincom a otrokom, čo zbehli.) 3zabraňujú ženiť sa a jesť pokrmy, ktoré Boh stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo spoznali pravdu. 4Veď všetko, čo Boh stvoril, je dobré a nemá sa zavrhovať nič, čo sa prijíma so vzdávaním vďaky, (*) (U falošných učiteľov sa už začínalo prejavovať gnostické dualistické učenie, podľa ktorého duch je dobrý a hmota zlá. Preto zakazovali manželstvo a niektoré pokrmy (porov. v. 3).) 5lebo sa to posväcuje Božím slovom a modlitbou. (*) (Pavol tu má na mysli modlitby dobrorečenia, ktoré sa vyslovovali pri jedle; skladali sa aj z textov vybraných z Písma (porov. Ž 24, 1 a 1 Kor 10, 26).)
6Ak toto budeš predkladať bratom, budeš dobrým služobníkom Krista Ježiša, živeným slovami viery a dobrého učenia, ktoré si si osvojil. 7Svetáckym a babským bájkam sa vyhýbaj.
Pravá nábožnosť. - Cvič sa v nábožnosti! 8Lebo telesné cvičenie málo osoží, ale nábožnosť je užitočná na všetko a má prisľúbenie pre terajší aj budúci život. 9Toto slovo je spoľahlivé a hodné prijať ho úplne. 10Preto sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha, ktorý je Spasiteľom všetkých ľudí, najmä veriacich. 11Toto prikazuj a uč!
Buď príkladom veriacim. - 12Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote. 13Kým neprídem, venuj sa čítaniu, povzbudzovaniu a vyučovaniu. (*) (Ide o verejné čítanie Svätého písma, ako sa praktizovalo pri zhromaždeniach v synagógach (porov. Lk 4, 16–21; Sk 13, 14–16).) 14Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo, vkladaním rúk starších. (*) ("Dar" (gr. chárisma) je dar milosti udelený sviatostnou vysviackou, ktorá sa vykonávala vkladaním rúk. Pri Timotejovej vysviacke vkladal ruky predovšetkým sám apoštol (porov. 2 Tim 1, 6), spolu s ním však aj ostatní prítomní kňazi (starší). O výraze "proroctvo" pozri poznámku k 1, 18.) 15Toto si vezmi k srdcu a tomuto ži, aby tvoj pokrok bol všetkým zrejmý. 16Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.
Úpravy o vdovách. - 1Staršieho nekarhaj, ale ho napomínaj ako otca, mladých ako bratov, 2staršie ženy ako matky, mladšie ako sestry vo všetkej čistote. 3Maj v úcte vdovy, ktoré sú naozaj vdovami. (*) (Prvotná Cirkev venovala osobitnú pozornosť a starostlivosť vdovám. Pravá vdova je tá, ktorá spĺňa podmienky uvedené vo v. 4–5 a nevedie rozkošnícky život (v. 6).) 4Ale ak má niektorá vdova deti alebo vnúčatá, nech sa predovšetkým ony učia mať úctu voči svojej rodine a odplácať rodičom svoj dlh, lebo to je milé pred Bohom. 5Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá, dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa. 6Ale tá, čo žije v rozkošiach, je za živa mŕtva. 7A toto prikazuj: aby boli bezúhonné. 8Veď kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.
9Za vdovu nech sa zapíše len tá, ktorá má najmenej šesťdesiat rokov, bola manželkou jedného muža (*) (Ide o zoznam vdov, o ktoré sa mala Cirkev starať; zverovali sa im tiež isté služby v Cirkvi.) 10a má svedectvo dobrých skutkov: ak vychovala deti, bola pohostinná, umývala nohy svätým, pomáhala sužovaným a vždy sa usilovala o všetko dobré. (*) (Umývanie nôh patrilo k obradu prijímania hostí v biblickom prostredí (porov. Lk 7, 44), ale konalo sa aj podľa príkladu samého Ježiša (porov. Jn 13, 4–15).) 11Mladšie vdovy však odmietaj; lebo keď ich zmyselnosť odvráti od Krista, chcú sa vydať; 12a sú odsúdené, lebo porušili prvotnú vernosť. 13Bývajú aj záhaľčivé a zvykajú si chodiť po domoch. A nie sú len záhaľčivé, ale aj klebetné a všetečné a navravia, čo sa nepatrí. 14Preto chcem, aby sa mladšie vydali, rodili deti, viedli domácnosť a nedávali protivníkovi príležitosť na potupovanie. (*) (Protivník je tu alebo diabol, alebo pravdepodobnejšie nepriatelia kresťanov (porov. 5, 15; 5, 8).) 15Veď niektoré sa už obrátili späť za satanom.
16Ak niektorá veriaca má vdovy, nech sa o ne stará a nech sa nezaťažuje cirkev, aby stačilo pre tie, čo sú naozaj vdovami.
Úpravy o kňazoch. - 17Starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní. (*) (Dvojnásobná úcta znamená úctu, ktorá im patrí, a hmotnú podporu.) 18Veď Písmo hovorí: "Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu" a "Robotník si zaslúži svoju mzdu." (*) (Prvý citát je zo Starého zákona (Dt 25, 4), druhý uvádza Ježišove slová (Lk 10, 7; porov. Mt 10, 10).) 19Proti staršiemu neprijímaj žalobu, iba ak by ju potvrdili dvaja alebo traja svedkovia. (*) (Ide o biblickú zásadu (porov. Dt 19, 15; Mt 18, 16; Jn 8, 17).) 20Tých, čo hrešia, karhaj pred všetkými, aby sa báli aj ostatní. 21Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom a pred vyvolenými anjelmi, aby si toto zachovával bez predpojatosti a nerobil nič, čím by si sa prikláňal k niektorej strane. 22Na nikoho prenáhlene nevkladaj ruky a nemaj účasť na cudzích hriechoch. Zachovaj sa čistý! (*) (Nikoho nemá vkladaním rúk prenáhlene vysviacať.)
23Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína.
24Hriechy niektorých ľudí sú zjavné ešte pred súdom; niektorých iba nasledujú. (*) (Tento verš súvisí s upozornením vo v. 22. Na nikoho netreba prenáhlene vkladať ruky, súdiac iba podľa vonkajška. Žiada sa vážne preskúmanie vlastností kandidáta na úrad.) 25Podobne zjavné sú aj dobré skutky; a tie, čo nie sú také, nemôžu zostať skryté.
Úpravy o otrokoch. - 1Všetci, čo sú pod jarmom, otroci, nech pokladajú svojich pánov za hodných všetkej úcty, aby Božie meno a učenie neboli vystavené rúhaniu. 2A tí, čo majú pánov veriacich, nech ich neznevažujú preto, že sú bratmi, ale nech im slúžia tým ochotnejšie, že sú veriaci a milovaní a majú účasť na dobrodeniach. Takto uč a povzbudzuj! (*) (Pavol tu nerieši sociálny problém otroctva, ale hovorí o povinnostiach kresťanských otrokov v rámci ich sociálneho postavenia. Pavol sa často zaoberal problémom otrokov (1 Kor 7, 21–24; Gal 3, 28; Ef 6, 5–9; Kol 3, 22–25; Tít 2, 9–10; Flm 10–17; porov. 1 Pt 2, 18–20). Kresťanstvo neprinieslo násilné a náhle odstránenie otroctva, ale hlásaním prikázania lásky znútra vytváralo takého ducha, ktorý postupne umožňoval zrušiť ho.)
Napomenutie ku skromnosti a nábožnosti. - 3Kto učí ináč a nepridŕža sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista a učenia, ktoré zodpovedá nábožnosti, 4je nadutý, nič nevie, ale chorobne sa škriepi a háda o slová. Z toho vzniká závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania, 5trenice ľudí, ktorí majú skazenú myseľ a sú pozbavení pravdy a nábožnosť pokladajú za zdroj zisku.
6A nábožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom. (*) ("Spokojnosť" (gr. autarchéia) tu znamená uspokojenie sa s tým, čo človek má.) 7Veď nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť. 8Uspokojíme sa s tým, že máme čo jesť a čo si obliecť. 9Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia. 10Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.
Boží človek. - 11Ale ty, Boží človek, utekaj pred tým a usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. 12Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie. (*) (Pravdepodobne ide o vyznanie viery, ktoré zložil Timotej pri krste.)
13Prikazujem ti pred Bohom, ktorý všetkému dáva život, a pred Kristom Ježišom, ktorý dobrým vyznaním vydal pred Ponciom Pilátom svedectvo: (*) (Timotejovo vyznanie viery má príklad vo svedectve, ktoré vydal Kristus pred Pilátom (Jn 18, 36–37).) 14Zachovaj prikázanie bez poškvrny a bez úhony až do príchodu nášho Pána Ježiša Krista, 15ktorého v pravom čase ukáže blahoslavený a jediný vládca, Kráľ kráľov a Pán pánov. 16On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže. Jemu česť a večná vláda. Amen. (*) (Ide o liturgickú doxológiu alebo o fragment liturgického hymnu.)
Úpravy pre boháčov. - 17Tým, čo sú bohatí v tomto veku, prikazuj, nech nie sú namyslení a nevkladajú nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám hojne dáva všetko na užívanie, 18nech robia dobre a stanú sa bohatými na dobré skutky, nech sú štedrí a vedia sa podeliť, 19nech si uložia dobrý základ pre budúcnosť, aby dosiahli pravý život.
20Timotej, opatruj, čo ti bolo zverené, a vyhýbaj sa svetským prázdnym rečiam a protikladným tvrdeniam falošnej vedy; (*) (Timotejovi bolo zverené evanjelium, svätá náuka viery. Falošná veda (gr. gnósis) je tu asi prejav neskoršieho gnostického bludu.) 21veď niektorí, čo sa k nej hlásili, zblúdili od viery.
Milosť s vami!