1Tim13

Úpravy o otrokoch. - 1Všetci, čo sú pod jarmom, otroci, nech pokladajú svojich pánov za hodných všetkej úcty, aby Božie meno a učenie neboli vystavené rúhaniu. 2A tí, čo majú pánov veriacich, nech ich neznevažujú preto, že sú bratmi, ale nech im slúžia tým ochotnejšie, že sú veriaci a milovaní a majú účasť na dobrodeniach. Takto uč a povzbudzuj! (*) (Pavol tu nerieši sociálny problém otroctva, ale hovorí o povinnostiach kresťanských otrokov v rámci ich sociálneho postavenia. Pavol sa často zaoberal problémom otrokov (1 Kor 7, 21–24; Gal 3, 28; Ef 6, 5–9; Kol 3, 22–25; Tít 2, 9–10; Flm 10–17; porov. 1 Pt 2, 18–20). Kresťanstvo neprinieslo násilné a náhle odstránenie otroctva, ale hlásaním prikázania lásky znútra vytváralo takého ducha, ktorý postupne umožňoval zrušiť ho.)

Napomenutie ku skromnosti a nábožnosti. - 3Kto učí ináč a nepridŕža sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista a učenia, ktoré zodpovedá nábožnosti, 4je nadutý, nič nevie, ale chorobne sa škriepi a háda o slová. Z toho vzniká závisť, zvady, rúhania, zlé upodozrievania, 5trenice ľudí, ktorí majú skazenú myseľ a sú pozbavení pravdy a nábožnosť pokladajú za zdroj zisku.

6A nábožnosť so spokojnosťou je naozaj veľkým ziskom. (*) ("Spokojnosť" (gr. autarchéia) tu znamená uspokojenie sa s tým, čo človek má.) 7Veď nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť. 8Uspokojíme sa s tým, že máme čo jesť a čo si obliecť. 9Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré ľudí ponárajú do záhuby a zatratenia. 10Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.

Boží človek. - 11Ale ty, Boží človek, utekaj pred tým a usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. 12Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie. (*) (Pravdepodobne ide o vyznanie viery, ktoré zložil Timotej pri krste.)

13Prikazujem ti pred Bohom, ktorý všetkému dáva život, a pred Kristom Ježišom, ktorý dobrým vyznaním vydal pred Ponciom Pilátom svedectvo: (*) (Timotejovo vyznanie viery má príklad vo svedectve, ktoré vydal Kristus pred Pilátom (Jn 18, 36–37).) 14Zachovaj prikázanie bez poškvrny a bez úhony až do príchodu nášho Pána Ježiša Krista, 15ktorého v pravom čase ukáže blahoslavený a jediný vládca, Kráľ kráľov a Pán pánov. 16On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle; jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže. Jemu česť a večná vláda. Amen. (*) (Ide o liturgickú doxológiu alebo o fragment liturgického hymnu.)

Úpravy pre boháčov. - 17Tým, čo sú bohatí v tomto veku, prikazuj, nech nie sú namyslení a nevkladajú nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám hojne dáva všetko na užívanie, 18nech robia dobre a stanú sa bohatými na dobré skutky, nech sú štedrí a vedia sa podeliť, 19nech si uložia dobrý základ pre budúcnosť, aby dosiahli pravý život.

Záver, 6,20-21

20Timotej, opatruj, čo ti bolo zverené, a vyhýbaj sa svetským prázdnym rečiam a protikladným tvrdeniam falošnej vedy; (*) (Timotejovi bolo zverené evanjelium, svätá náuka viery. Falošná veda (gr. gnósis) je tu asi prejav neskoršieho gnostického bludu.) 21veď niektorí, čo sa k nej hlásili, zblúdili od viery.

Milosť s vami!

Kontext   Úvod      

Obsah