Úvod, 1,1-11

Pozdrav. - 1Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku: 2Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.

Vďaka za Božiu útechu v súžení. - 3Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! (*) (Odvoláva sa na list, ktorý sa stratil. Podobne aj v 4. a 9. verši.) 4On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. 5Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. 6Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my. (*) (Človek, ktorý sa dopustil neuváženého činu. Bližšie o tom nič nevieme.) 7A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.

8Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť. (*) (Nevieme presne, o aké súženie ide. Pavol azda myslí na ťažkosti v Efeze (1 Kor 15, 32) alebo na úklady zo strany Židov?) 9Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. 10On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí, 11ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.

I. Doterajšia apoštolova činnosť, 1,12 - 7,16

Zmenený program Pavlovej cesty. - 12Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. 13Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte, (*) (Pavol sa bráni pred obvineniami svojich protivníkov z dvojtvárnosti a nejasného postoja.) 14ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša. (*) (V staroveku sa v triumfálnom pochode nieslo pred víťazom kadidlo. Kresťania svojím životom šíria vôňu kadidla, ktoré ohlasuje víťazstvo Krista.)

15V tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť, (*) (Korinťania majú každú Pavlovu návštevu u nich považovať za milosť.) 16a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey. (*) (Plán svojej cesty, ktorú si vyznačil v 1 Kor 16, 5–6, musel zmeniť, aby Korinťanov nemusel zarmútiť (porov. 1, 23; 2, 1).) 17Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa "áno", "áno" bolo aj "nie", "nie"? 18Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj "áno" aj "nie". 19Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj "áno" aj "nie", ale v ňom bolo iba "áno". 20Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú "áno", a preto je skrze neho aj naše "amen" Bohu na slávu. 21A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, 22on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha. (*) (Krstom sme dostali vnútorný nezmazateľný znak, že patríme Kristovi. To všetko sa zavŕši v nebi, ale už tu na zemi máme o tom záruku – záloh v tom, že nám bol daný Duch Svätý.)

23Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. 24Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.

Prečo nešiel do Korintu. - 1Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil. 2Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil? 3A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých. 4Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.

Odpustite hriešnikovi. - 5Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery - nechcem zveličovať - zarmútil vás všetkých. 6Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých. 7Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. 8Preto vás prosím, zahrňte ho láskou. 9Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní. 10Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista, 11aby nás neoklamal satan - veď poznáme jeho zámery.

Radosti a strasti v apoštolskej službe. - 12Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v Pánovi, 13môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. 14Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania. 15Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby. 16Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci? 17Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.

1Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme - ako niektorí - odporúčajúce listy k vám alebo od vás? 2Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 3Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca. (*) (Odporcovia asi vyčítali Pavlovi, že odporúča samého seba.)

4Takto dôverujeme Bohu skrze Krista. 5Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. 6On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.

Služobníci Novej zmluvy. - 7Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, (*) ("Služba smrti vyrytá do kameňa" je služba v Starom zákone, ktorý ukladal rôzne povinnosti, ale nedával primeranú pomoc na ich splnenie. V tomto zmysle zabíjal.) 8ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? 9Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. 10Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. 11Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.

12Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, 13a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. (*) (Porov. Ex 34,33–35. Závoj bol predobrazom zaslepenosti Židov, ktorí po Kristovom príchode nespoznali, že je už koniec toho, čo sa pomíňa, čiže Starého zákona.) 14Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. 15A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. 16Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. 17Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 18A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz. (*) (Iní prekladajú: "odrážame ako v zrkadle Pánovu slávu".)

1Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. 2Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. (*) (Narážky na misionárske metódy údajných apoštolov, ktorí možno z presvedčenia, že medzi pravdami evanjelia sú niektoré ťažko prijateľné prvky, falšovali Kristovo učenie podľa svojich predstáv.)

3A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. 4Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. (*) ("Boh tohto veku" je satan (porov. Lk 4, 6; Jn 12, 31; 14, 30; Ef 2, 2).) 5Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. 6Lebo Boh, ktorý povedal: "Nech z temnôt zažiari svetlo," zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista. (*) (Porov. Gn 1, 3.)

Slabosť a sila apoštolov. - 7No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. (*) ("Tento poklad" znamená svetlo evanjelia (pozri v. 4) "v hlinených nádobách" čiže v slabej ľudskej prirodzenosti.) 8Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; 9prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. 10Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. 11A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. 12V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.

Nádej vzkriesenia. - 13Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: "Uveril som, a preto som povedal," aj my veríme, a preto hovoríme. (*) (Ž 116, 10.) 14Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. 15A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. 16Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. (*) ("Vonkajší človek" tu znamená jeho telesnú stránku.) 17Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, 18ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.

Nádej budúcej slávy. - 1Veď vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. (*) ("Stánok – náš pozemský dom", čiže naše telo.) 2Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, (*) ("Nebeský príbytok" tu znamená oslávené telo človeka.) 3aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí. 4Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. (*) (Pavol netúži len jednoducho sa zaodiať nebeským príbytkom, čiže mať oslávené telo, ale na svoj pozemský príbytok čiže na smrteľné telo obliecť si nebeský príbytok; inými slovami, chce prejsť do nebeského príbytku osláveného tela bez toho, že by musel prejsť úzkosťami smrti. Je si však vedomý, že to je možné iba pre tých, čo budú ešte živí pri slávnom príchode Ježiša Krista.) 5A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.

6Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; 7lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. (*) ("Nazeranie", t. j. blažené videnie Boha vo večnosti.) 8Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. 9A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. 10Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.

Sme Kristovými vyslancami. - 11Pretože poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie. 12Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. 13Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás. (*) ("Strácať rozum", čiže byť bez zmyslov, vo vytržení. Verš je odpoveďou na výčitky jeho protivníkov. Pavlove videnia a extázy (porov. 12, 1) chápali zle, ako prejav šialenstva. Pavol kladie do protikladu toto "šialenstvo" prejavujúce sa v jeho vzťahu k Bohu s múdrosťou v jeho vzťahu ku Korinťanom.)

14Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. (*) ("Kristova láska" tu znamená aj lásku, ktorou nás miluje Kristus, ale aj lásku, ktorou my milujeme Krista a blížnych. "Všetci zomreli" sebe samým, hriechu alebo Starému zákonu.) 15A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. 16Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. (*) (Neznamená to, že by Pavol bol poznal Krista počas jeho pozemského života, ale že to, čo o ňom vedel, bolo vlastne iba ľudským poznaním. Preto Pavol od svojho obrátenia nikoho neposudzuje podľa tela, čiže podľa toho, ako sa kto javí telesným očiam.) 17Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.

18Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. 19Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. 20Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! 21Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou. (*) (Boh ho "urobil hriechom" tým, že Ježiš vzal na seba hriechy sveta, že sa stal obetou za hriechy.)

Sme Boží služobníci. - 1Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. 2Veď hovorí:

Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! (*) (Iz 49, 8.) 3Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. 4Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, 5pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdení a v pôstoch; 6v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, 7v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, (*) (Obraz je vzatý z vojenského života. Rímsky vojak držal v pravej ruke útočnú zbraň a v ľavej obranný štít. Preto niektorí prekladajú: "ozbrojení útočnou i obrannou zbraňou spravodlivosti".) 8slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, 9ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, 10akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.

Výstraha pred pohanstvom. - 11Pre vás, Korinťania, otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce. 12Nie v nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta. 13Hovorím ako svojim deťom: Odvďačte sa takisto, rozšírte sa aj vy.

14Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! (*) (Porov. Dt 22, 10.) 15Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! (*) ("Beliar" znamená v hebr. naničhodný, márny. Takto nazývali diabla vtedajší Židia.) 16A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh:

Pavol odhaľuje svoje city. - 1Keď máme takéto prisľúbenia, milovaní, očisťme sa od každej poškvrny tela i ducha a posväcujme sa v Božej bázni.

2Majte miesto pre nás! Nikomu sme neublížili, nikoho sme neskazili, nikoho neoklamali! 3Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Veď som už povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami umierate aj žijete. 4Veľmi vám dôverujem a veľa sa vami chválim; napĺňa ma potecha a prekypujem radosťou pri všetkom našom súžení. 5Lebo aj keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo nijaký odpočinok, ale zo všetkých strán samé súženie: zvonka boje, vnútri úzkosti. (*) (Porov. Sk 20, 1; "zvonka boje, vnútri úzkosti" – myslí tu na ťažkosti, ktoré mu spôsobovali ľudia, a na úzkosti, ktoré nosil vo svojom srdci.)

6Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, poteší nás Títovým príchodom. (*) (Porov. 2, 13; Pavol sa stretol s Títom, ktorý sa vracal z Korintu a niesol dobré zvesti o Korinťanoch.) 7A nielen jeho príchodom, ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte za mňa, takže som sa ešte viac radoval.

8A tak ak som vás v liste aj zarmútil, neľutujem to. A ak som aj ľutoval - lebo vidím, že vás ten list, čo i len nakrátko, zarmútil -, (*) (Je tu reč o liste, ktorý poslal po Títovi a ktorý sa nám nezachoval. Porov. 2, 3. Pavol neľutuje, že napísal prísny list, lebo ich priviedol k pokániu.) 9teraz sa radujem nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás ten zármutok pohol na pokánie. Bol to zármutok podľa Božej vôle, aby ste v ničom neutrpeli škodu našou vinou. 10Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť. 11Pozrite, čo znamená zarmútiť sa podľa Božej vôle: akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tej veci. (*) (Pavol tu rozvádza, k čomu ich priviedlo pokánie a zármutok nad urážkou spôsobenou istým kresťanom (porov. 2, 5–8).) 12A ak som vám písal, tak nie kvôli tomu, čo sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, čo ju znášal, ale preto, aby vynikla vaša starosť, ktorú máte pred Bohom o nás. 13A to nás potešilo.

Ale popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých. 14Neostal som v hanbe, keď som sa vami pred ním chválil, ale ako sa všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo na pravde, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala pravdivá. 15A jeho srdce je vám ešte viac naklonené, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho s bázňou a chvením prijali. 16Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.

II. Zbierka v Macedónsku pre chudobných v Jeruzaleme, 8,1 - 9,15

Buďte veľkodušní. - 1Bratia, oznamujeme vám, akú milosť dal Boh macedónskym cirkvám: 2že v mnohých skúškach súženia z ich veľkej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti. 3Môžem dosvedčiť, že koľko mohli, ba aj viac, ako mohli, sami od seba 4nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali milosť mať účasť na službe svätým. (*) (Ide o zbierku pre veriacich v Jeruzaleme (porov. Rim 15, 26).) 5Ba nad naše očakávanie samých seba odovzdali najprv Pánovi a potom z Božej vôle aj nám; 6takže sme poprosili Títa, aby tak, ako začal toto dielo lásky, aj ho u vás dokončil. (*) (Zbierkou medzi Korinťanmi poveril Títa.)

7A ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky. 8Nehovorím vám to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky. 9Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili. (*) (Pravým vzorom štedrosti je Kristus. Vtelením sa stal pre nás chudobným a smrťou na kríži nás urobil bohatými (porov. Flp 2, 5–11).) 10A v tomto dávam radu. Toto je vám na osoh, vám, čo ste už minulého roku začali nielen konať, ale aj chcieť. 11Teraz to teda aj uskutočnite, aby ako bol duch ochotný chcieť, tak bol ochotný aj vykonať, z toho, čo máte. 12Lebo ak je ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá. 13Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie. 14Teraz váš prebytok im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám; a tak sa to vyrovná, ako je napísané: 15"Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok." (*) (Ex 16, 18; je to narážka na zbieranie manny.)

Pavlovi poverenci. - 16Vďaka Bohu, že vložil do Títovho srdca takú istú starosť o vás. 17Lebo nielenže výzvu prijal, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba šiel k vám. 18Poslali sme s ním aj brata, ktorý si evanjeliom získal chválu vo všetkých cirkvách. (*) (Spomínaný brat je pravdepodobne sv. Lukáš, evanjelista.) 19A nielen to, ale cirkvi ho poverili, aby nás sprevádzal pri tomto diele lásky, ktoré konáme na Pánovu slávu a na prejavenie našej ochoty; 20pričom sa chránime, aby nám nik nemohol nič vyčítať pri týchto veľkých daroch, ktoré opatrujeme. (*) (Pavol to robí preto, aby ho nemohli obviniť zo zneužívania zbierky.) 21Veď sa usilujeme robiť dobre nielen pred Pánom, ale aj pred ľuďmi. 22Poslali sme s nimi aj nášho brata, o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili, že je horlivý v mnohých veciach - a teraz bude ešte horlivejší, lebo vám veľmi dôveruje. (*) (Nevie sa, kto bol ten brat.)

23Čo sa týka Títa, on je môj spoločník a spolupracovník u vás. A naši bratia sú apoštolmi cirkví, Kristovou slávou. 24A tak im prejavte svoju lásku a pred cirkvami im ukážte, prečo sa vami chválime.

1O službe svätým vám vlastne zbytočne píšem. 2Veď poznám ochotu vášho ducha, pre ktorú sa vami chválim pred Macedónčanmi, že Achájsko je už od minulého roku pripravené, a vaša horlivosť povzbudila mnohých. 3Poslal som však bratov, aby nebolo len prázdnou rečou, keď sa v tomto vami chválime; aby ste boli pripravení, ako som povedal, 4aby sme sa v tejto veci nezahanbili my, nechcem povedať vy, až prídu so mnou Macedónčania a nájdu vás nepripravených. 5Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov, aby šli napred k vám a pripravili váš vopred sľúbený dar a aby takto pripravený bol prejavom štedrosti, a nie lakomstva.

Ovocie almužny. - 6Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať. 7Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje. 8A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok, 9ako je napísané:

10Ten, čo dáva rozsievačovi semeno a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. (*) (Porov. Iz 55, 10; Oz 10, 12.) 11Budete vo všetkom obohatení, na všestrannú štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu. 12Veď vykonávanie tejto služby nielenže dopĺňa, čo chýba svätým, ale aj rozmnožuje vzdávanie vďaky Bohu. 13Keď sa osvedčíte v tejto službe, budú oslavovať Boha za vašu poslušnosť, s akou vyznávate Kristovo evanjelium, a za štedrú účasť s nimi i so všetkými; 14budú sa za vás modliť a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť, ktorá je vo vás. 15Bohu vďaka za jeho nevýslovný dar.

III. Pavlova obrana, 10,1 - 13,10

Údajná Apoštolova slabosť. - 1Ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a skromnosť, ja, ktorý som vraj zoči-voči medzi vami pokorný, ale keď som vzdialený, trúfam si voči vám. (*) (Výčitka, ktorú robili Pavlovi jeho nepriatelia.) 2Prosím vás, aby som sa nemusel, keď prídem, odvážiť byť taký smelý, ako sa hodlám odvážiť voči niektorým, čo si o nás myslia, že žijeme podľa tela. (*) (Žiť podľa tela tu znamená žiť iba pre ľudské záujmy.) 3Žijeme, pravda, v tele, ale nebojujeme podľa tela 4- lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly 5a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi, 6a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť, kým nebude vaša poslušnosť úplná.

7Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech si uvedomí aj to, že ako je on Kristov, sme aj my. 8Veď ak sa aj trochu viac pochválim mocou, ktorú nám dal Pán na vaše budovanie, a nie na rúcanie, nebudem sa hanbiť, 9aby sa nezdalo, že vás chcem strašiť listami; 10lebo hovoria: "Jeho listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá." 11Taký nech si uvedomí, že akí sme slovom v listoch, keď sme vzdialení, takí budeme aj v skutkoch, keď prídeme.

V Pánovi sa chválime. - 12Neodvažujeme sa zaraďovať alebo prirovnávať sa k tým, čo odporúčajú samých seba. Sú nerozumní, keď sa merajú sami podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou. 13My sa však nebudeme chváliť nad mieru, ale podľa miery pôsobiska, ktoré nám pridelil Boh, miery prísť až k vám. 14Lebo sa nevystatujeme, ako keby sme sa k vám neboli dostali, veď sme prišli až k vám s Kristovým evanjeliom. 15Ani sa nadmieru nechválime cudzou prácou. Máme však nádej, že ako bude rásť vaša viera, získame u vás veľkú vážnosť na našom pôsobisku (*) (Pavol vo svojej apoštolskej práci nechce prekračovať hranice svojho pôsobenia, ani si pripisovať úspechy iných.) 16a budeme môcť zvestovať evanjelium aj mimo vášho územia a nemusíme sa chváliť hotovou prácou na cudzom pôsobisku.

17 Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi, (*) (Porov. Jer 9, 22–23. Ten istý citát je v 1 Kor 1, 31.) 18lebo nie ten je osvedčený, kto sa sám odporúča, ale ten, koho odporúča Pán.

Horlím za vás Božou horlivosťou. - 1Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Len ma už strpte! (*) (Pavol je prinútený okolnosťami brániť sa proti nespravodlivým obvineniam protivníkov. Robí to tým, že poukazuje na svoju veľkosť. A to nazýva "nerozumnosťou".) 2Veď horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu. (*) (Vzťah korintskej cirkvi ku Kristovi predstavuje Pavol ako vzťah ženícha a nevesty. Tento obraz je v Starom zákone dosť častý (porov. napr. Iz 62, 4–5).) 3Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou. 4Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali. 5A ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli, (*) ("Veľkými apoštolmi" tu nazýva Pavol ironicky pravdepodobne svojich židovčiacich protivníkov. Sú to "falošní apoštoli" (v. 13).) 6lebo ak som aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali.

7Alebo som sa hádam dopustil hriechu, keď som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium? (*) ("Osteň" je bližšie neurčené utrpenie. Mohla to byť dajaká chronická choroba (porov. Gal 4, 14–15), alebo prenasledovanie zo strany Židov (porov. Rim 9, 3).) 8Iné cirkvi som olupoval, prijímal som od nich podporu, aby som mohol vám slúžiť. (*) (Olupovaním nazýva Pavol to, čo prijímal od iných cirkví, len aby mohol slúžiť Korinťanom a nebol im na ťarchu.) 9Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikomu som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska. Chránil som sa a budem sa chrániť, aby som vám v ničom nebol na ťarchu. (*) (Pavol sa živil prácou svojich rúk (porov. Sk 18, 3) a podporu prijal jedine z Macedónska (porov. Flp 4, 15).) 10Ako je vo mne Kristova pravda, túto chválu mi nik neprekazí v krajoch Achájska.

11Prečo? Preto, že vás nemilujem? To vie Boh. (*) (Azda námietka Pavlových protivníkov.) 12Ale čo robím, budem robiť aj ďalej, aby som odňal príležitosť tým, čo hľadajú príležitosť ukázať sa, že sú takí ako my, v čom sa vychvaľujú. 13Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi. 14A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla. 15Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.

Som Kristov služobník v námahách i ranách. - 16Znova hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný. A ak, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť. (*) (Ide o námietky jeho protivníkov.) 17Čo hovorím, nehovorím podľa Pánovej vôle, ale ako nerozumný, čo sa týka tejto chvály. 18Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja. 19Veď ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste múdri. 20Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári. (*) (Pavol im pripomína zneužívania, ktorých sa dopúšťali tzv. apoštoli.)

21Na svoju hanbu hovorím, akoby sme my boli slabí. Ak si niekto v niečom trúfa, hovorím to ako nerozumný, trúfam si aj ja. 22Sú oni Hebreji? Aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovi potomci? Aj ja. 23Sú Kristovi služobníci? Ešte nerozumnejšie hovorím: Tým viac ja vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach, v nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti. (*) (Pavol sa chváli utrpeniami, ktoré znášal pre evanjelium. Jeho protivníci sa tiež vychvaľovali, hoci na to nemali dôvod.) 24Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, (*) (Podľa Dt 25, 3 sa počet úderov pri bičovaní nesmel prekročiť, a preto z opatrnosti dávali o jeden úder menej.) 25tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; 26často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; 27v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote. 28A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi. 29Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?

30Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou. 31Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je zvelebený naveky, vie, že neklamem. 32V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa strážil mesto Damascénov, aby ma chytil, (*) (Aretas IV. (9 pred Kr. – 40 po Kr.) bol nabatejským kráľom; tesť Herodesa Antipasa.) 33ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám. (*) (Porov. Sk 9, 23–25.)

Prejdem k videniam a zjaveniam. - 1Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána. 2Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi - neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, - uchvátený až do tretieho neba. 3A viem, že tento človek - zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, - 4bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. 5Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami. 6Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa, 7a aj pre veľkosť zjavení. A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. 8Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, 9ale on mi povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. 10Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný.

Bojím sa o vás. - 11Stal som sa nerozumným. Vy ste ma prinútili - lebo vy ste ma mali odporúčať. Nebol som o nič menší ako tamtí veľapoštoli, aj keď nie som ničím. 12Ale znaky apoštola sa vám prejavili vo veľkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a mocných činoch. 13Lebo o čo ste boli ukrátení v porovnaní s ostatnými cirkvami okrem toho, že som vám nebol na ťarchu? Odpusťte mi túto krivdu.

14A toto som už tretí raz pripravený ísť k vám a nebudem vám na ťarchu. Veď netúžim po vašich veciach, ale po vás; lebo nie deti sú povinné sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti. 15A ja veľmi rád vynaložím všetko, ba aj seba samého vydám za vaše duše. Ak vás ja tak veľmi milujem, mám byť menej milovaný?

16Dobre, ja som vám vraj na ťarchu nebol, ale som chytrák a dostal som vás úskokom. 17Azda som vás poškodil prostredníctvom niektorého z tých, čo som k vám poslal? 18Poprosil som Títa a poslal som s ním brata. Azda vás Títus poškodil? Vari sme nekráčali v tom istom duchu? A v tých istých šľapajach?

19Už dávno si myslíte, že sa chceme pred vami vyhovárať? Hovoríme pred Bohom v Kristovi; a všetko, milovaní, pre vaše budovanie. 20Lebo sa bojím, aby som vás, až prídem, nenašiel azda takých, akých nechcem, a vy aby ste nenašli mňa, akého nechcete. Aby azda neboli sváry, žiarlivosť, hnevy, rozbroje, utŕhania, klebety, vystatovanie, nepokoje. 21Aby ma zasa, až prídem, môj Boh u vás nepokoril, aby som nemusel žialiť nad mnohými z tých, čo predtým zhrešili a nerobili pokánie za nečistotu, smilstvo a necudnosť, ktorých sa dopustili.

Posledné napomenutia. - 1Toto už tretí raz idem k vám: každá výpoveď bude potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. (*) (Prvý raz bol v Korinte, keď tam založil cirkevnú obec (Sk 18, 1); druhý raz v čase medzi prvým a druhým listom (1, 15 n.). Citát je z Dt 19, 15.) 2Už som povedal a znova pripomínam, ako keď som bol druhý raz u vás, a teraz vzdialený tým, čo predtým zhrešili, i všetkým ostatným, že až zasa prídem, nebudem zhovievavý, 3veď žiadate dôkaz, že vo mne hovorí Kristus, ktorý nie je voči vám slabý, ale má medzi vami moc. 4Lebo aj keď bol ukrižovaný v slabosti, z Božej moci žije. Aj my sme v ňom slabí, ale z Božej moci budeme s ním žiť pre vás.

5Seba samých skúmajte, či máte vieru; sami sa skúmajte. Alebo nepoznáte seba samých, že je vo vás Ježiš Kristus? Ibaže ste nehodní. 6A dúfam, že poznáte, že my nie sme nehodní. 7Modlíme sa k Bohu, aby ste neurobili nič zlé - nie preto, aby sme sa my ukázali ako hodní, ale aby ste vy robili dobre a my aby sme boli ako nehodní. 8Veď nič nemôžeme proti pravde, iba za pravdu. 9Preto sa radujeme, keď sme my slabí a vy ste silní. Aj sa modlíme za to - za vaše zdokonalenie. 10A toto píšem ako vzdialený, aby som si, keď prídem, nemusel prísne počínať podľa moci, ktorú mi dal Pán na budovanie, a nie na rúcanie.

Záver, 13,11-13

Pozdrav a požehnanie. - 11Napokon, bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami. 12Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí. (*) (Svätý bozk je bratský bozk, ktorý si dávali kresťania na liturgických zhromaždeniach (porov. Rim 16, 16; 1 Kor 16, 20; 1 Sol 5, 26).)

13Milosť Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými. (*) (Je to najjasnejšie vyjadrená trojičná formula. Pochádza pravdepodobne z liturgie. "Božia láska" – doslovne "láska Boha (Otca)".)