Prečo nešiel do Korintu. - 1Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil. 2Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil? 3A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých. 4Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.

Odpustite hriešnikovi. - 5Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery - nechcem zveličovať - zarmútil vás všetkých. 6Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých. 7Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. 8Preto vás prosím, zahrňte ho láskou. 9Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní. 10Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista, 11aby nás neoklamal satan - veď poznáme jeho zámery.

Radosti a strasti v apoštolskej službe. - 12Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v Pánovi, 13môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. 14Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania. 15Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby. 16Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci? 17Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.

1Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme - ako niektorí - odporúčajúce listy k vám alebo od vás? 2Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 3Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca. (*) (Odporcovia asi vyčítali Pavlovi, že odporúča samého seba.)

4Takto dôverujeme Bohu skrze Krista. 5Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. 6On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.

Služobníci Novej zmluvy. - 7Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, (*) ("Služba smrti vyrytá do kameňa" je služba v Starom zákone, ktorý ukladal rôzne povinnosti, ale nedával primeranú pomoc na ich splnenie. V tomto zmysle zabíjal.) 8ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? 9Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. 10Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. 11Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.

12Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, 13a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. (*) (Porov. Ex 34,33–35. Závoj bol predobrazom zaslepenosti Židov, ktorí po Kristovom príchode nespoznali, že je už koniec toho, čo sa pomíňa, čiže Starého zákona.) 14Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. 15A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. 16Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. 17Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 18A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz. (*) (Iní prekladajú: "odrážame ako v zrkadle Pánovu slávu".)

1Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. 2Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. (*) (Narážky na misionárske metódy údajných apoštolov, ktorí možno z presvedčenia, že medzi pravdami evanjelia sú niektoré ťažko prijateľné prvky, falšovali Kristovo učenie podľa svojich predstáv.)

3A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. 4Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. (*) ("Boh tohto veku" je satan (porov. Lk 4, 6; Jn 12, 31; 14, 30; Ef 2, 2).) 5Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. 6Lebo Boh, ktorý povedal: "Nech z temnôt zažiari svetlo," zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista. (*) (Porov. Gn 1, 3.)

Slabosť a sila apoštolov. - 7No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. (*) ("Tento poklad" znamená svetlo evanjelia (pozri v. 4) "v hlinených nádobách" čiže v slabej ľudskej prirodzenosti.) 8Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; 9prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. 10Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. 11A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. 12V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.

Nádej vzkriesenia. - 13Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: "Uveril som, a preto som povedal," aj my veríme, a preto hovoríme. (*) (Ž 116, 10.) 14Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. 15A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. 16Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. (*) ("Vonkajší človek" tu znamená jeho telesnú stránku.) 17Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, 18ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.