1Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. 2Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. (*) (Narážky na misionárske metódy údajných apoštolov, ktorí možno z presvedčenia, že medzi pravdami evanjelia sú niektoré ťažko prijateľné prvky, falšovali Kristovo učenie podľa svojich predstáv.)

3A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. 4Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha. (*) ("Boh tohto veku" je satan (porov. Lk 4, 6; Jn 12, 31; 14, 30; Ef 2, 2).) 5Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. 6Lebo Boh, ktorý povedal: "Nech z temnôt zažiari svetlo," zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista. (*) (Porov. Gn 1, 3.)

Slabosť a sila apoštolov. - 7No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. (*) ("Tento poklad" znamená svetlo evanjelia (pozri v. 4) "v hlinených nádobách" čiže v slabej ľudskej prirodzenosti.) 8Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; 9prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. 10Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. 11A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. 12V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.

Nádej vzkriesenia. - 13Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: "Uveril som, a preto som povedal," aj my veríme, a preto hovoríme. (*) (Ž 116, 10.) 14Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. 15A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. 16Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. (*) ("Vonkajší človek" tu znamená jeho telesnú stránku.) 17Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, 18ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.

Nádej budúcej slávy. - 1Veď vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. (*) ("Stánok – náš pozemský dom", čiže naše telo.) 2Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, (*) ("Nebeský príbytok" tu znamená oslávené telo človeka.) 3aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí. 4Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. (*) (Pavol netúži len jednoducho sa zaodiať nebeským príbytkom, čiže mať oslávené telo, ale na svoj pozemský príbytok čiže na smrteľné telo obliecť si nebeský príbytok; inými slovami, chce prejsť do nebeského príbytku osláveného tela bez toho, že by musel prejsť úzkosťami smrti. Je si však vedomý, že to je možné iba pre tých, čo budú ešte živí pri slávnom príchode Ježiša Krista.) 5A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.

6Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; 7lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. (*) ("Nazeranie", t. j. blažené videnie Boha vo večnosti.) 8Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. 9A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. 10Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.

Sme Kristovými vyslancami. - 11Pretože poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie. 12Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. 13Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás. (*) ("Strácať rozum", čiže byť bez zmyslov, vo vytržení. Verš je odpoveďou na výčitky jeho protivníkov. Pavlove videnia a extázy (porov. 12, 1) chápali zle, ako prejav šialenstva. Pavol kladie do protikladu toto "šialenstvo" prejavujúce sa v jeho vzťahu k Bohu s múdrosťou v jeho vzťahu ku Korinťanom.)

14Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. (*) ("Kristova láska" tu znamená aj lásku, ktorou nás miluje Kristus, ale aj lásku, ktorou my milujeme Krista a blížnych. "Všetci zomreli" sebe samým, hriechu alebo Starému zákonu.) 15A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. 16Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. (*) (Neznamená to, že by Pavol bol poznal Krista počas jeho pozemského života, ale že to, čo o ňom vedel, bolo vlastne iba ľudským poznaním. Preto Pavol od svojho obrátenia nikoho neposudzuje podľa tela, čiže podľa toho, ako sa kto javí telesným očiam.) 17Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.

18Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. 19Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. 20Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! 21Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou. (*) (Boh ho "urobil hriechom" tým, že Ježiš vzal na seba hriechy sveta, že sa stal obetou za hriechy.)