Sme Boží služobníci. - 1Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. 2Veď hovorí:

Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! (*) (Iz 49, 8.) 3Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. 4Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, 5pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdení a v pôstoch; 6v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, 7v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, (*) (Obraz je vzatý z vojenského života. Rímsky vojak držal v pravej ruke útočnú zbraň a v ľavej obranný štít. Preto niektorí prekladajú: "ozbrojení útočnou i obrannou zbraňou spravodlivosti".) 8slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, 9ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, 10akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.

Výstraha pred pohanstvom. - 11Pre vás, Korinťania, otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce. 12Nie v nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta. 13Hovorím ako svojim deťom: Odvďačte sa takisto, rozšírte sa aj vy.

14Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! (*) (Porov. Dt 22, 10.) 15Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! (*) ("Beliar" znamená v hebr. naničhodný, márny. Takto nazývali diabla vtedajší Židia.) 16A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh:

Pavol odhaľuje svoje city. - 1Keď máme takéto prisľúbenia, milovaní, očisťme sa od každej poškvrny tela i ducha a posväcujme sa v Božej bázni.

2Majte miesto pre nás! Nikomu sme neublížili, nikoho sme neskazili, nikoho neoklamali! 3Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Veď som už povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami umierate aj žijete. 4Veľmi vám dôverujem a veľa sa vami chválim; napĺňa ma potecha a prekypujem radosťou pri všetkom našom súžení. 5Lebo aj keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo nijaký odpočinok, ale zo všetkých strán samé súženie: zvonka boje, vnútri úzkosti. (*) (Porov. Sk 20, 1; "zvonka boje, vnútri úzkosti" – myslí tu na ťažkosti, ktoré mu spôsobovali ľudia, a na úzkosti, ktoré nosil vo svojom srdci.)

6Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, poteší nás Títovým príchodom. (*) (Porov. 2, 13; Pavol sa stretol s Títom, ktorý sa vracal z Korintu a niesol dobré zvesti o Korinťanoch.) 7A nielen jeho príchodom, ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte za mňa, takže som sa ešte viac radoval.

8A tak ak som vás v liste aj zarmútil, neľutujem to. A ak som aj ľutoval - lebo vidím, že vás ten list, čo i len nakrátko, zarmútil -, (*) (Je tu reč o liste, ktorý poslal po Títovi a ktorý sa nám nezachoval. Porov. 2, 3. Pavol neľutuje, že napísal prísny list, lebo ich priviedol k pokániu.) 9teraz sa radujem nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás ten zármutok pohol na pokánie. Bol to zármutok podľa Božej vôle, aby ste v ničom neutrpeli škodu našou vinou. 10Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť. 11Pozrite, čo znamená zarmútiť sa podľa Božej vôle: akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tej veci. (*) (Pavol tu rozvádza, k čomu ich priviedlo pokánie a zármutok nad urážkou spôsobenou istým kresťanom (porov. 2, 5–8).) 12A ak som vám písal, tak nie kvôli tomu, čo sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, čo ju znášal, ale preto, aby vynikla vaša starosť, ktorú máte pred Bohom o nás. 13A to nás potešilo.

Ale popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých. 14Neostal som v hanbe, keď som sa vami pred ním chválil, ale ako sa všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo na pravde, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala pravdivá. 15A jeho srdce je vám ešte viac naklonené, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho s bázňou a chvením prijali. 16Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.