Júdsky kráľ Achaz. - 1V sedemnástom roku Romeliášovho syna Pekacha sa stal kráľom Achaz, syn júdskeho kráľa Joatama. (*) (O tomto kráľovi pozri aj Iz 7 n.) 2Achaz mal dvadsať rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Nerobil, čo sa páči Pánovi, jeho Bohu, ako jeho otec Dávid. 3Išiel po ceste izraelských kráľov, dokonca aj svojho syna previedol cez oheň podľa ohavností pohanov, ktorých Pán vyhnal spred Izraela. (*) (Pozri pozn. k Lv 18,21 a Dt 18,14.) 4Obetoval a pálil tymian na výšinách, na kopcoch a pod každým zeleným stromom.

5Vtedy prišiel aramejský kráľ Rasin a izraelský kráľ, Romeliášov syn Pekach, do boja proti Jeruzalemu. Doliehali na Achaza, ale nevládali ho premôcť. 6V tom čase aramejský kráľ Rasin získal zase Aramejsku Elat a vyhnal z Elatu Júdovcov. Edomčania vtiahli do Elatu a bývajú tam až po dnešný deň. (*) (Novšie miesto Aramejska čítajú Edom, lebo Elat patril kedysi Edomsku, nie Aramejsku. – O Elate pozri 1 Kr 9,26, porov. 2 Kr 14,22. – Až po dnešný deň – porov. pozn. 14,7.) 7Ale Achaz poslal poslov k asýrskemu kráľovi Tiglatpilésarovi s odkazom: "Som ti sluhom a synom. Poď hore a vysloboď ma z ruky aramejského kráľa a z ruky izraelského kráľa, ktorí sa pozdvihli proti mne!" (*) (Pozri pozn. k 15,29.) 8Pritom vzal Achaz striebro a zlato, ktoré bolo v Pánovom chráme a v pokladnici kráľovského paláca, a poslal ho do daru asýrskemu kráľovi. 9Asýrsky kráľ privolil. I vyrazil asýrsky kráľ proti Damasku a zaujal ho a odviedol ho do zajatia do Kiru. Rasina však zabil. (*) (Kir (Vulgáta: Cyrene) je kdesi na rozhraní Babylonska a Elamu. Tam bolo kedysi pôvodné sídlo Aramejčanov (porov. Iz 22,6; Am 1,5; 9,7).)

10Kráľ Achaz išiel do Damasku v ústrety asýrskemu kráľovi Tiglatpilésarovi a videl oltár, ktorý bol v Damasku. Vtedy kráľ Achaz poslal kňazovi Uriášovi rozmery a vzorec celej výstavby oltára 11a kňaz Uriáš oltár postavil. Kňaz Uriáš ho urobil celkom tak, ako to objednal kráľ Achaz z Damasku, skôr ako došiel kráľ Achaz z Damasku. 12Keď kráľ prišiel z Damasku a uvidel oltár, kráľ sa priblížil k oltáru a vystúpil naň, 13pálil svoj celopal a potravinovú obetu, vylieval svoju obetu nápojovú a vykrápal krv svojich pokojných obiet na oltár. 14Kovový oltár však, ktorý bol pred Pánom, dal odstrániť spred chrámu, spomedzi (nového) oltára Pánovho chrámu. Postavil ho po boku (nového) oltára na sever. (*) (Kovový oltár dal postaviť kráľ Šalamún. Neskoršie ho, tak sa zdá, celkom odstránili z chrámu, lebo v 25,13–14 sa nespomína medzi posvätným náradím. Nový oltár, ktorý dal postaviť Achaz, nebol z kovu.) 15A kráľ Achaz prikázal kňazovi Uriášovi: "Na veľkom oltári prinášaj ranný celopal, večernú potravinovú obetu, kráľovský celopal i jeho potravinovú obetu, celopal všetkého ľudu krajiny i jeho potravinovú obetu aj ich obetu nápojovú. A všetku krv celopalov a žertiev vykrápaj naň. S kovovým oltárom si to ešte rozmyslím." (*) (Veľkým oltárom volá svoj nový oltár.) 16Kňaz Uriáš robil všetko, ako mu rozkázal kráľ Achaz. 17Potom dal kráľ Achaz polámať ryté podstavce a odstrániť z nich nádoby. Aj more zložil z kovových býkov, ktoré boli pod ním, a položil ho na kamennú podlahu. (*) (O umývadlách a medenom mori pozri 1 Kr 7,23–28. Achaz potreboval kov na poplatky pre asýrskeho kráľa, vzal ho teda, kde ho našiel.) 18Aj sobotňajšiu izbu, ktorú postavili v chráme, a vonkajší kráľov vchod dal odstrániť z Pánovho chrámu kvôli asýrskemu kráľovi. (*) (O "sobotňajšej izbe" nevieme nič, preto nemožno ani vedieť, prečo ju dal Achaz zrušiť. – O vonkajšom vchode pozri 11,19.)

19Ostatok Achazových dejín, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. 20Potom sa Achaz uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ezechiáš.